 | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Jób 17, 1-16 |
1 Jób 17, 1 Môj duch je zlomený, moje dni vyhasli, ostáva mi len hrob. 2 Jób 17, 2 Veru, posmech je mojím údelom, a moje oči sa unavili ich spurnosťou. 3 Jób 17, 3 U seba zlož za mňa záloh! Kto iný by mi podal ruku? 4 Jób 17, 4 Lebo Ty si im zastrel myseľ, aby nechápali, preto ich ani nevyvýšiš. 5 Jób 17, 5 Kým niekto kvôli podielu udáva priateľov, oči jeho synov slabnú. 6 Jób 17, 6 Urobil ma príslovím pre ľudí a predo mnou si odpľúvajú. 7 Jób 17, 7 Oko sa mi kalí od príkoria a všetky moje údy sú sťa tieň. 8 Jób 17, 8 Poctiví žasnú nad tým a nevinný sa rozhorčuje nad bohorúhačom. 9 Jób 17, 9 Spravodlivý sa drží svojej cesty; kto má čisté ruky, silnie stále viac. 10 Jób 17, 10 Vy však poďte sem znova všetci, i keď múdreho medzi vami nenájdem. 11 Jób 17, 11 Moje dni uplynuli; zničené sú moje plány, nádeje môjho srdca. 12 Jób 17, 12 Obracajú mi noc na deň: svetlo je vraj bližšie ako tma. 13 Jób 17, 13 Či môžem dúfať? Podsvetie mi bude domom; vo tme usteliem si lôžko; 14 Jób 17, 14 hrobovej jame poviem: Ty si môj otec! a červom: Matka a sestra moja! 15 Jób 17, 15 Kde je teda moja nádej? Kto uzrie splnenie mojej nádeje? 16 Jób 17, 16 Zostúpia so mnou do podsvetia, ak spolu klesneme do prachu.
 | | Jób 17, 1-16 |
Verš 16
Zostúpia so mnou do podsvetia, ak spolu klesneme do prachu.
Jób 3:17 - Tam prestávajú zúriť bezbožní, tam si odpočinú zo síl vyčerpaní.
Jób 30:23 - Veď viem, že ma vedieš na smrť a do domu, kde sa stretnú všetci živí.
Verš 10
Vy však poďte sem znova všetci, i keď múdreho medzi vami nenájdem.
Jób 6:29 - Obráťte sa, prosím, nech sa krivda nedeje, obráťte sa, v tomto mám ešte pravdu.
Verš 11
Moje dni uplynuli; zničené sú moje plány, nádeje môjho srdca.
Jób 7:6 - Moje dni sú rýchlejšie ako člnok tkáča a miznú bez nádeje.
Jób 9:25 - Moje dni utekajú rýchlejšie ako bežec, prchajú a nevidia nič dobré.
Verš 6
Urobil ma príslovím pre ľudí a predo mnou si odpľúvajú.
Jób 30:9 - Teraz som sa stal pre nich posmešnou piesňou, stal som sa predmetom rečí.
Job 17,5 - Verš uvádza porekadlo, ktoré vzniklo na Východe.
Job 17,8 - Vo veršoch sa javí ďalšia trpká irónia. "Poctiví a čistí" sú priatelia, ktorí sa pohoršia a žasnú nad údajným hriešnikom Jóbom, ktorého majú za vinníka jedine preto, lebo trpí. "Cesta spravodlivých" je v zmysle Jóbovho výsmechu všetko bezohľadné počínanie priateľov proti Jóbovi.
Job 17,12 - Moji priatelia by mi chceli nahovoriť, že noc mojich bolestí je vlastne už istým "svitom" môjho nádejného šťastia, a tak mi "noc obrátili na deň". Pritom neprestávajú ma pokladať za veľkého hriešnika, ktorý má konať len pokánie, aby sa všetko okolo neho zmenilo.