  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Jób 17, 1-16 |
1 Jób 17, 1 Môj duch je zbitý, moje dni už pohasli a nič, len hroby sú mi potrebné. 2 Jób 17, 2 Či nerobia si zo mňa iba posmešky a v utrpení oko nebdie mi? 3 Jób 17, 3 Tak teda polož záloh za mňa pred seba. Veď kto iný odváži sa udrieť mi do dlane na znak záruky?! 4 Jób 17, 4 Lebo ich srdcu si odňal odvahu a vyhrať veru ty ich nenecháš! 5 Jób 17, 5 Keď niekto zradí za podiel priateľov, oči sa jeho deťom zatmejú. 6 Jób 17, 6 Ty dopustil si, že som ľuďom príslovím; a práve mne to pľujú do tváre. 7 Jób 17, 7 Tak moje oko od žiaľu sa skalilo a údy všetky ako tôňu mám. 8 Jób 17, 8 Čo poctiví sú, žasnú nad tým zdesene, nad hriešnym čistý horší sa. 9 Jób 17, 9 Lež spravodlivý svojou cestou ide si a silu získa, kto je čistých rúk. 10 Jób 17, 10 Vy všetci teda, vráťteže sa, poďte sem, hoc medzi vami neznám múdreho. 11 Jób 17, 11 Moje dni ušli, praskli moje úmysly aj túžby môjho srdca. 12 Jób 17, 12 Noc obrátili na deň; svetlo je opäť bližšie ako tmy. 13 Jób 17, 13 Či môžem dúfať? Domom mojím podsvetie a vo tmách som si lôžko popravil. 14 Jób 17, 14 Nuž: »Môj otec si« - tak som hrobu povedal a červom: »Ste mi matkou, sestrami.« 15 Jób 17, 15 V čom nádej moja môže ešte spočívať? A moje šťastie, kto ho pobadá? 16 Jób 17, 16 Či do podsvetia so mnou azda zostúpi a do prachu sa vedno vnoríme?“
| | | Jób 17, 1-16 |
Verš 16
Či do podsvetia so mnou azda zostúpi a do prachu sa vedno vnoríme?“
Jób 3:17 - Tam násilníci prestávajú zúriť a oddychujú, čo nemajú síl;
Jób 30:23 - Veď dobre viem to, že ma na smrť vedieš už, kde všetkých živých miesto schôdzky je.
Verš 10
Vy všetci teda, vráťteže sa, poďte sem, hoc medzi vami neznám múdreho.
Jób 6:29 - Len poďte sem a nech sa krivda nedeje! Len poďte, tu je ešte moja statočnosť!
Verš 11
Moje dni ušli, praskli moje úmysly aj túžby môjho srdca.
Jób 7:6 - Nad tkáčsky člnok mi dni ušli chytrejšie a tratia sa, nití nemajúc.
Jób 9:25 - Dni rýchlejšie mi ako bežec utiekli a stratili sa, šťastie nezhliadli.
Verš 6
Ty dopustil si, že som ľuďom príslovím; a práve mne to pľujú do tváre.
Jób 30:9 - A stal som sa im teraz piesňou posmešnou a som im veru porekadlom len.
Job 17,5 - Verš uvádza porekadlo, ktoré vzniklo na Východe.
Job 17,8 - Vo veršoch sa javí ďalšia trpká irónia. "Poctiví a čistí" sú priatelia, ktorí sa pohoršia a žasnú nad údajným hriešnikom Jóbom, ktorého majú za vinníka jedine preto, lebo trpí. "Cesta spravodlivých" je v zmysle Jóbovho výsmechu všetko bezohľadné počínanie priateľov proti Jóbovi.
Job 17,12 - Moji priatelia by mi chceli nahovoriť, že noc mojich bolestí je vlastne už istým "svitom" môjho nádejného šťastia, a tak mi "noc obrátili na deň". Pritom neprestávajú ma pokladať za veľkého hriešnika, ktorý má konať len pokánie, aby sa všetko okolo neho zmenilo.
