Kniha Jób

1 (VUL) Respondens autem Iob dixit:
1 (KAT) Jób odpovedal:

2 (VUL) “ Audivi frequenter talia! onsolatores molesti omnes vos estis.
2 (KAT) „Nuž vecí takých počul som už premnoho. Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.

3 (VUL) Numquid habebunt finem verba ventosa, aut quid te exacerbat, ut respondeas?
3 (KAT) Bude už koniec týmto slovám do vetra? Veď čo ťa núti odpovedať mi?

4 (VUL) Poteram et ego similia vestri loqui, si esset anima vestra pro anima mea! Concinnarem super vos sermones et moverem caput meum super vos.
4 (KAT) Ja by som mohol tiež ako vy hovoriť, keby ste vy boli miesto mňa, snovať také reči proti vám a krútiť hlavou nad vami.

5 (VUL) Roborarem vos ore meo et motum labiorum meorum non cohiberem.
5 (KAT) No obodroval by som vás svojimi ústami a chvenie svojich perí by som nezadržoval.

6 (VUL) Si locutus fuero, non quiescet dolor meus et, si tacuero, non recedet a me;
6 (KAT) Ak vravieť začnem, môj bôľ sa nezmierňuje, ak prestanem, neodchádza odo mňa.

7 (VUL) nunc autem defatigavit me dolor meus, et tu vastasti omnem coetum meum.
7 (KAT) No teraz ma už naskrze vysilil

8 (VUL) Rugae meae testimonium dicunt contra me; et suscitatur falsiloquus adversus faciem meam contradicens mihi,
8 (KAT) a jeho tlupa sa ma zmocňuje. Dal sa za svedka, by sa vrhol na mňa, môj žalobca tak svedčí proti mne.

9 (VUL) Ira eius discerpsit me et adversata est mihi, et infremuit contra me dentibus suis. Hostis meus acuit oculos suos in me.
9 (KAT) Má hnev na korisť, a tak ma schvatol a zubmi na mňa zaškrípal i ostro zazrel na mňa škodca môj.

10 (VUL) Aperuerunt super me ora sua et exprobrantes percusserunt maxillam meam, simul conferti contra me.
10 (KAT) Už svoje ústa roztvárajú na mňa a na posmech ma bijú po tvári, zhŕkli sa všetci proti mne.

11 (VUL) Concludit me Deus apud iniquum et manibus impiorum me tradit.
11 (KAT) Boh ma dal zlostníkovi napospas a vydal ma do rúk bezbožníkov.

12 (VUL) Ego, ille quondam tranquillus, repente contritus sum. Tenuit cervicem meam, confregit me et posuit me sibi quasi in signum.
12 (KAT) V pokoji žil som, náhle si ma vydesil, za krk zdrapil a celkom skrušil ma, sebe za cieľ si ma postavil.

13 (VUL) Circumdedit me lanceis suis, scidit lumbos meos, non pepercit et effudit in terra iecur meum.
13 (KAT) Už jeho strely poletujú kolo mňa, mne kruto roztína obličky a moju žlč na zem vylieva.

14 (VUL) Dirupit me rumpens et diruens, irruit in me quasi gigas.
14 (KAT) Mne dáva vskutku úder jeden za druhým, sťa bojovník on na mňa rúti sa.

15 (VUL) Saccum consui super cutem meam et dimisi in terram cornu meum.
15 (KAT) Tak, žínenku už ušil som si na kožu a svoj roh som do prachu pohrúžil.

16 (VUL) Facies mea rubuit a fletu, et palpebrae meae caligaverunt;
16 (KAT) To sčervenala mi tvár od plaču, a tma mi leží kolo mihalníc,

17 (VUL) attamen absque iniquitate manus meae, cum haberem mundas preces.
17 (KAT) hoc násilie na mojich rukách nie je a moje modlitby sú bez škvrny.

18 (VUL) Terra, ne operias sanguinem meum, neque inveniat in te locum latendi clamor meus.
18 (KAT) Ach, zem, krv moju pozakrývať nechci! Nech pre môj plač niet miesta skrytého!

19 (VUL) Ecce enim in caelo testis meus, et conscius meus in excelsis.
19 (KAT) Už svojho svedka iba na nebi mám a ručiteľ môj na výsostiach je.

20 (VUL) Interpretes mei sunt cogitationes meae: ad Deum stillat oculus meus.
20 (KAT) Druhovia sa mi tu posmievajú, ale moje oko hľadí v slzách k Bohu,

21 (VUL) Atque utinam sic iudicaretur vir cum Deo, sicut iudicatur filius hominis cum collega suo.
21 (KAT) by dal mužovi aj voči Bohu právo, jak ho človek má voči blížnemu.

22 (VUL) Ecce enim breves anni transeunt, et semitam, per quam non revertar, ambulo.
22 (KAT) Lebo uplynie pár krátkych rokov a pôjdem cestou, z ktorej niet návratu.