výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 16, 1-22

1 (KAT) Jób odpovedal:
1 (VUL) Respondens autem Iob dixit:
1 (UKJV) Then Job answered and said,

2 (KAT) „Nuž vecí takých počul som už premnoho. Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.
2 (VUL) “ Audivi frequenter talia! onsolatores molesti omnes vos estis.
2 (UKJV) I have heard many such things: miserable comforters are all of you all.

3 (KAT) Bude už koniec týmto slovám do vetra? Veď čo ťa núti odpovedať mi?
3 (VUL) Numquid habebunt finem verba ventosa, aut quid te exacerbat, ut respondeas?
3 (UKJV) Shall vain words have an end? or what emboldens you that you answer?

4 (KAT) Ja by som mohol tiež ako vy hovoriť, keby ste vy boli miesto mňa, snovať také reči proti vám a krútiť hlavou nad vami.
4 (VUL) Poteram et ego similia vestri loqui, si esset anima vestra pro anima mea! Concinnarem super vos sermones et moverem caput meum super vos.
4 (UKJV) I also could speak as all of you do: if your soul were in my soul's position, I could heap up words against you, and shake mine head at you.

5 (KAT) No obodroval by som vás svojimi ústami a chvenie svojich perí by som nezadržoval.
5 (VUL) Roborarem vos ore meo et motum labiorum meorum non cohiberem.
5 (UKJV) But I would strengthen you with my mouth, and the moving of my lips should subside your grief.

6 (KAT) Ak vravieť začnem, môj bôľ sa nezmierňuje, ak prestanem, neodchádza odo mňa.
6 (VUL) Si locutus fuero, non quiescet dolor meus et, si tacuero, non recedet a me;
6 (UKJV) Though I speak, my grief is not subsided: and though I forbear, what am I eased?

7 (KAT) No teraz ma už naskrze vysilil
7 (VUL) nunc autem defatigavit me dolor meus, et tu vastasti omnem coetum meum.
7 (UKJV) But now he has made me weary: you have made desolate all my company.

8 (KAT) a jeho tlupa sa ma zmocňuje. Dal sa za svedka, by sa vrhol na mňa, môj žalobca tak svedčí proti mne.
8 (VUL) Rugae meae testimonium dicunt contra me; et suscitatur falsiloquus adversus faciem meam contradicens mihi,
8 (UKJV) And you have filled me with wrinkles, which is a witness against me: and my leanness rising up in me bears witness to my face.

9 (KAT) Má hnev na korisť, a tak ma schvatol a zubmi na mňa zaškrípal i ostro zazrel na mňa škodca môj.
9 (VUL) Ira eius discerpsit me et adversata est mihi, et infremuit contra me dentibus suis. Hostis meus acuit oculos suos in me.
9 (UKJV) "He tears me in his wrath, who hates me: he gnashes upon me with his teeth; mine enemy sharpens his eyes upon me. "

10 (KAT) Už svoje ústa roztvárajú na mňa a na posmech ma bijú po tvári, zhŕkli sa všetci proti mne.
10 (VUL) Aperuerunt super me ora sua et exprobrantes percusserunt maxillam meam, simul conferti contra me.
10 (UKJV) "They have gaped upon me with their mouth; they have smitten me upon the cheek reproachfully; they have gathered themselves together against me. "

11 (KAT) Boh ma dal zlostníkovi napospas a vydal ma do rúk bezbožníkov.
11 (VUL) Concludit me Deus apud iniquum et manibus impiorum me tradit.
11 (UKJV) God has delivered me to the ungodly, and turned me over into the hands of the wicked.

12 (KAT) V pokoji žil som, náhle si ma vydesil, za krk zdrapil a celkom skrušil ma, sebe za cieľ si ma postavil.
12 (VUL) Ego, ille quondam tranquillus, repente contritus sum. Tenuit cervicem meam, confregit me et posuit me sibi quasi in signum.
12 (UKJV) I was at ease, but he has broken me asunder: he has also taken me by my neck, and shaken me to pieces, and set me up for his mark.

13 (KAT) Už jeho strely poletujú kolo mňa, mne kruto roztína obličky a moju žlč na zem vylieva.
13 (VUL) Circumdedit me lanceis suis, scidit lumbos meos, non pepercit et effudit in terra iecur meum.
13 (UKJV) "His archers compass me round about, he cleaves my reins asunder, and does not spare; he pours out my gall upon the ground. "

14 (KAT) Mne dáva vskutku úder jeden za druhým, sťa bojovník on na mňa rúti sa.
14 (VUL) Dirupit me rumpens et diruens, irruit in me quasi gigas.
14 (UKJV) He breaks me with breach upon breach, he runs upon me like a giant.

15 (KAT) Tak, žínenku už ušil som si na kožu a svoj roh som do prachu pohrúžil.
15 (VUL) Saccum consui super cutem meam et dimisi in terram cornu meum.
15 (UKJV) I have sewed sackcloth upon my skin, and defiled my horn in the dust.

16 (KAT) To sčervenala mi tvár od plaču, a tma mi leží kolo mihalníc,
16 (VUL) Facies mea rubuit a fletu, et palpebrae meae caligaverunt;
16 (UKJV) "My face is foul with weeping, and on my eyelids is the shadow of death; "

17 (KAT) hoc násilie na mojich rukách nie je a moje modlitby sú bez škvrny.
17 (VUL) attamen absque iniquitate manus meae, cum haberem mundas preces.
17 (UKJV) Not for any injustice in mine hands: also my prayer is pure.

18 (KAT) Ach, zem, krv moju pozakrývať nechci! Nech pre môj plač niet miesta skrytého!
18 (VUL) Terra, ne operias sanguinem meum, neque inveniat in te locum latendi clamor meus.
18 (UKJV) O earth, cover not you my blood, and let my cry have no place.

19 (KAT) Už svojho svedka iba na nebi mám a ručiteľ môj na výsostiach je.
19 (VUL) Ecce enim in caelo testis meus, et conscius meus in excelsis.
19 (UKJV) Also now, behold, my witness is in heaven, and my record is on high.

20 (KAT) Druhovia sa mi tu posmievajú, ale moje oko hľadí v slzách k Bohu,
20 (VUL) Interpretes mei sunt cogitationes meae: ad Deum stillat oculus meus.
20 (UKJV) My friends scorn me: but mine eye pours out tears unto God.

21 (KAT) by dal mužovi aj voči Bohu právo, jak ho človek má voči blížnemu.
21 (VUL) Atque utinam sic iudicaretur vir cum Deo, sicut iudicatur filius hominis cum collega suo.
21 (UKJV) O that one might plead for a man with God, as a man pleads for his neighbour!

22 (KAT) Lebo uplynie pár krátkych rokov a pôjdem cestou, z ktorej niet návratu.
22 (VUL) Ecce enim breves anni transeunt, et semitam, per quam non revertar, ambulo.
22 (UKJV) When a few years are come, then I shall go the way whence I shall not return.


Jób 16, 1-22





Verš 9
Má hnev na korisť, a tak ma schvatol a zubmi na mňa zaškrípal i ostro zazrel na mňa škodca môj.
Jób 10:16 - Keď pozdvihnem sa, sťa lev naháňaš ma; a opäť sa podivne správaš voči mne.
Jób 13:24 - Prečo svoju tvár skrývaš predo mnou a máš ma za svojho nepriateľa?

Verš 2
„Nuž vecí takých počul som už premnoho. Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.
Jób 13:4 - Vy však vymýšľate klamné luhárstva, všetci ste nanič lekári.

Verš 12
V pokoji žil som, náhle si ma vydesil, za krk zdrapil a celkom skrušil ma, sebe za cieľ si ma postavil.
Jób 7:20 - Čo hriechom robím tebe, strážca človeka? A prečo si si za cieľ zvolil mňa, že na ťarchu som sebe samému?
Nár 3:12 -DaletNatiahol svoju kušu, postavil ma ako cieľ pre šíp.

Verš 21
by dal mužovi aj voči Bohu právo, jak ho človek má voči blížnemu.
Jób 31:35 - Bár by bol niekto, čo by ma chcel vypočuť! Tu môj znak! Mocný nech mi odpovie! A žalobný spis, ktorý spíše odporca,
Kaz 6:10 - Čo je to, čoho meno už dávno odznelo? Je známe, že nik sa nemôže pustiť do súdu s niekým silnejším od seba.
Iz 45:9 - Beda tomu, čo sa so svojím tvorcom háda, jeden črep z črepov zeme. Či hlina povie tvorcovi: „Čo robíš, veď tvoje dielo nemá rúk?“
Rim 9:20 - Ale kto si ty, človeče, že odvrávaš Bohu?! Vari povie výtvor tomu, kto ho vytvoril: „Prečo si ma takto urobil“?

Verš 15
Tak, žínenku už ušil som si na kožu a svoj roh som do prachu pohrúžil.
Jób 30:19 - Ba do blata ma (ešte), uvrhol, že rovný som ja prachu, popolu.

Job 16,8 - Veľmi ťažký, azda porušený text.

Job 16,9-10 - Ako si počínajú divé zvery a šelmy proti svojej úbohej koristi, tak kruto si počínajú aj Jóbovi priatelia proti svojmu niekdajšiemu vernému druhovi. Miesto pravej a úprimnej potechy nemilosrdne ho sužujú, keď mu siahajú na posledné, čo mu zostalo po toľkých stratách majetku a zdravia: na jeho nevinnosť a čestné meno.

Job 16,15 - "Žínenka" znamená smútočné rúcho, ušité z vrecoviny, ktoré nosili na holom tele (preto hovorí Jób: "ušil som si ju na kožu").

Job 16,18 - Vyliata krv volala o pomstu. Preto si Jób žiada, aby ju zem nepokryla. Jóbova krv má vznášať žaloby za všetky jeho telesné a duševné útrapy. Taká nevinne vyliata krv volala podľa predstavy tamojších ľudí k Bohu o pomstu (Gn 4,10; Iz 26,21), kým ju nezakryjú, t. j. kým ju nevypomstia. V tých krajoch vládlo prísne ustanovenie o krvnej pomste podľa zásady: Život za život, zub za zub! Dokiaľ zavraždený človek nebol pomstený smrťou samého vraha, mŕtvola nevinne zavraždeného nebola "prikrytá", nemala nárok na pravé spočinutie.