výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(HEM - Hebrejský - Moderný)

Jób 16, 1-22

1 (HEM) ויען איוב ויאמר׃
1 (WLC) וַיַּ֥עַן אִיֹּ֗וב וַיֹּאמַֽר׃
1 (RIV) Allora Giobbe rispose e disse:

2 (HEM) שמעתי כאלה רבות מנחמי עמל כלכם׃
2 (WLC) שָׁמַ֣עְתִּי כְאֵ֣לֶּה רַבֹּ֑ות מְנַחֲמֵ֖י עָמָ֣ל כֻּלְּכֶֽם׃
2 (RIV) "Di cose come codeste, ne ho udite tante! Siete tutti dei consolatori molesti!

3 (HEM) הקץ לדברי רוח או מה ימריצך כי תענה׃
3 (WLC) הֲקֵ֥ץ לְדִבְרֵי־ר֑וּחַ אֹ֥ו מַה־יַּ֝מְרִֽיצְךָ֗ כִּ֣י תַעֲנֶֽה׃
3 (RIV) Non ci sarà egli una fine alle parole vane? Che cosa ti provoca a rispondere?

4 (HEM) גם אנכי ככם אדברה לו יש נפשכם תחת נפשי אחבירה עליכם במלים ואניעה עליכם במו ראשי׃
4 (WLC) גַּ֤ם ׀ אָנֹכִי֮ כָּכֶ֪ם אֲדַ֫בֵּ֥רָה ל֤וּ־יֵ֪שׁ נַפְשְׁכֶ֡ם תַּ֤חַת נַפְשִׁ֗י אַחְבִּ֣ירָה עֲלֵיכֶ֣ם בְּמִלִּ֑ים וְאָנִ֥יעָה עֲ֝לֵיכֶ֗ם בְּמֹ֣ו רֹאשִֽׁי׃
4 (RIV) Anch’io potrei parlare come voi, se voi foste al posto mio; potrei mettere assieme delle parole contro a voi e su di voi scrollare il capo;

5 (HEM) אאמצכם במו פי וניד שפתי יחשך׃
5 (WLC) אֲאַמִּצְכֶ֥ם בְּמֹו־פִ֑י וְנִ֖יד שְׂפָתַ֣י יַחְשֹֽׂךְ׃
5 (RIV) potrei farvi coraggio con la bocca; e il conforto delle mie labbra vi calmerebbe.

6 (HEM) אם אדברה לא יחשך כאבי ואחדלה מה מני יהלך׃
6 (WLC) אִֽם־אֲ֭דַבְּרָה לֹא־יֵחָשֵׂ֣ךְ כְּאֵבִ֑י וְ֝אַחְדְּלָ֗ה מַה־מִנִּ֥י יַהֲלֹֽךְ׃
6 (RIV) Se parlo, il mio dolore non ne sarà lenito; e se cesso di parlare, che sollievo ne avrò?

7 (HEM) אך עתה הלאני השמות כל עדתי׃
7 (WLC) אַךְ־עַתָּ֥ה הֶלְאָ֑נִי הֲ֝שִׁמֹּ֗ותָ כָּל־עֲדָתִֽי׃
7 (RIV) Ora, purtroppo, Dio m’ha ridotto senza forze, ha desolato tutta la mia casa;

8 (HEM) ותקמטני לעד היה ויקם בי כחשי בפני יענה׃
8 (WLC) וַֽ֭תִּקְמְטֵנִי לְעֵ֣ד הָיָ֑ה וַיָּ֥קָם בִּ֥י כַ֝חֲשִׁ֗י בְּפָנַ֥י יַעֲנֶֽה׃
8 (RIV) m’ha coperto di grinze e questo testimonia contro a me, la mia magrezza si leva ad accusarmi in faccia.

9 (HEM) אפו טרף וישטמני חרק עלי בשניו צרי ילטוש עיניו לי׃
9 (WLC) אַפֹּ֤ו טָרַ֨ף ׀ וַֽיִּשְׂטְמֵ֗נִי חָרַ֣ק עָלַ֣י בְּשִׁנָּ֑יו צָרִ֓י ׀ יִלְטֹ֖ושׁ עֵינָ֣יו לִֽי׃
9 (RIV) La sua ira mi lacera, mi perseguita, digrigna i denti contro di me. Il mio nemico aguzza gli occhi su di me.

10 (HEM) פערו עלי בפיהם בחרפה הכו לחיי יחד עלי יתמלאון׃
10 (WLC) פָּעֲר֬וּ עָלַ֨י ׀ בְּפִיהֶ֗ם בְּ֭חֶרְפָּה הִכּ֣וּ לְחָיָ֑י יַ֝֗חַד עָלַ֥י יִתְמַלָּאֽוּן׃
10 (RIV) Apron larga contro a me la bocca, mi percuoton per obbrobrio le guance, si metton tutt’insieme a darmi addosso.

11 (HEM) יסגירני אל אל עויל ועל ידי רשעים ירטני׃
11 (WLC) יַסְגִּירֵ֣נִי אֵ֭ל אֶ֣ל עֲוִ֑יל וְעַל־יְדֵ֖י רְשָׁעִ֣ים יִרְטֵֽנִי׃
11 (RIV) Iddio mi dà in balìa degli empi, mi getta in mano dei malvagi.

12 (HEM) שלו הייתי ויפרפרני ואחז בערפי ויפצפצני ויקימני לו למטרה׃
12 (WLC) שָׁ֘לֵ֤ו הָיִ֨יתִי ׀ וַֽיְפַרְפְּרֵ֗נִי וְאָחַ֣ז בְּ֭עָרְפִּי וַֽיְפַצְפְּצֵ֑נִי וַיְקִימֵ֥נִי לֹ֝֗ו לְמַטָּרָֽה׃
12 (RIV) Vivevo in pace, ed egli m’ha scosso con violenza, m’ha preso per la nuca, m’ha frantumato, m’ha posto per suo bersaglio.

13 (HEM) יסבו עלי רביו יפלח כליותי ולא יחמול ישפך לארץ מררתי׃
13 (WLC) יָ֘סֹ֤בּוּ עָלַ֨י ׀ רַבָּ֗יו יְפַלַּ֣ח כִּ֭לְיֹותַי וְלֹ֣א יַחְמֹ֑ול יִשְׁפֹּ֥ךְ לָ֝אָ֗רֶץ מְרֵרָֽתִי׃
13 (RIV) I suoi arcieri mi circondano, egli mi trafigge i reni senza pietà, sparge a terra il mio fiele.

14 (HEM) יפרצני פרץ על פני פרץ ירץ עלי כגבור׃
14 (WLC) יִפְרְצֵ֣נִי פֶ֭רֶץ עַל־פְּנֵי־פָ֑רֶץ יָרֻ֖ץ עָלַ֣י כְּגִבֹּֽור׃
14 (RIV) Apre sopra di me breccia su breccia, mi corre addosso come un guerriero.

15 (HEM) שק תפרתי עלי גלדי ועללתי בעפר קרני׃
15 (WLC) שַׂ֣ק תָּ֭פַרְתִּי עֲלֵ֣י גִלְדִּ֑י וְעֹלַ֖לְתִּי בֶעָפָ֣ר קַרְנִֽי׃
15 (RIV) Mi son cucito un cilicio sulla pelle, ho prostrato la mia fronte nella polvere.

16 (HEM) פני חמרמרה מני בכי ועל עפעפי צלמות׃
16 (WLC) פָּנַ֣י [חֳמַרְמְרָה כ] (חֳ֭מַרְמְרוּ ק) מִנִּי־בֶ֑כִי וְעַ֖ל עַפְעַפַּ֣י צַלְמָֽוֶת׃
16 (RIV) Il mio viso è rosso di pianto, e sulle mie palpebre si stende l’ombra di morte.

17 (HEM) על לא חמס בכפי ותפלתי זכה׃
17 (WLC) עַ֭ל לֹא־חָמָ֣ס בְּכַפָּ֑י וּֽתְפִלָּתִ֥י זַכָּֽה׃
17 (RIV) Eppure, le mie mani non commisero mai violenza, e la mia preghiera fu sempre pura.

18 (HEM) ארץ אל תכסי דמי ואל יהי מקום לזעקתי׃
18 (WLC) אֶ֭רֶץ אַל־תְּכַסִּ֣י דָמִ֑י וְֽאַל־יְהִ֥י מָ֝קֹ֗ום לְזַעֲקָתִֽי׃
18 (RIV) O terra, non coprire il mio sangue, e non vi sia luogo ove si fermi il mio grido!

19 (HEM) גם עתה הנה בשמים עדי ושהדי במרומים׃
19 (WLC) גַּם־עַ֭תָּה הִנֵּה־בַשָּׁמַ֣יִם עֵדִ֑י וְ֝שָׂהֲדִ֗י בַּמְּרֹומִֽים׃
19 (RIV) Già fin d’ora, ecco, il mio Testimonio è in cielo, il mio Garante è nei luoghi altissimi.

20 (HEM) מליצי רעי אל אלוה דלפה עיני׃
20 (WLC) מְלִיצַ֥י רֵעָ֑י אֶל־אֱ֝לֹ֗והַ דָּלְפָ֥ה עֵינִֽי׃
20 (RIV) Gli amici mi deridono, ma a Dio si volgon piangenti gli occhi miei;

21 (HEM) ויוכח לגבר עם אלוה ובן אדם לרעהו׃
21 (WLC) וְיֹוכַ֣ח לְגֶ֣בֶר עִם־אֱלֹ֑והַּ וּֽבֶן־אָדָ֥ם לְרֵעֵֽהוּ׃
21 (RIV) sostenga egli le ragioni dell’uomo presso Dio, le ragioni del figliuol d’uomo contro i suoi compagni!

22 (HEM) כי שנות מספר יאתיו וארח לא אשוב אהלך׃
22 (WLC) כִּֽי־שְׁנֹ֣ות מִסְפָּ֣ר יֶאֱתָ֑יוּ וְאֹ֖רַח לֹא־אָשׁ֣וּב אֶהֱלֹֽךְ׃
22 (RIV) Poiché, pochi anni ancora, e me ne andrò per una via senza ritorno.


Jób 16, 1-22





Verš 9
אפו טרף וישטמני חרק עלי בשניו צרי ילטוש עיניו לי׃
Jób 10:16 - ויגאה כשחל תצודני ותשב תתפלא בי׃
Jób 13:24 - למה פניך תסתיר ותחשבני לאויב לך׃

Verš 2
שמעתי כאלה רבות מנחמי עמל כלכם׃
Jób 13:4 - ואולם אתם טפלי שקר רפאי אלל כלכם׃

Verš 12
שלו הייתי ויפרפרני ואחז בערפי ויפצפצני ויקימני לו למטרה׃
Jób 7:20 - חטאתי מה אפעל לך נצר האדם למה שמתני למפגע לך ואהיה עלי למשא׃
Nár 3:12 - דרך קשתו ויציבני כמטרא לחץ׃

Verš 21
ויוכח לגבר עם אלוה ובן אדם לרעהו׃
Jób 31:35 - מי יתן לי שמע לי הן תוי שדי יענני וספר כתב איש ריבי׃
Kaz 6:10 - מה שהיה כבר נקרא שמו ונודע אשר הוא אדם ולא יוכל לדין עם שהתקיף ממנו׃
Iz 45:9 - הוי רב את יצרו חרש את חרשי אדמה היאמר חמר ליצרו מה תעשה ופעלך אין ידים לו׃
Rim 9:20 - אמנם בן אדם מי אתה אשר תריב את האלהים היאמר יצר ליצרו למה ככה עשיתני׃

Verš 15
שק תפרתי עלי גלדי ועללתי בעפר קרני׃
Jób 30:19 - הרני לחמר ואתמשל כעפר ואפר׃

Job 16,8 - Veľmi ťažký, azda porušený text.

Job 16,9-10 - Ako si počínajú divé zvery a šelmy proti svojej úbohej koristi, tak kruto si počínajú aj Jóbovi priatelia proti svojmu niekdajšiemu vernému druhovi. Miesto pravej a úprimnej potechy nemilosrdne ho sužujú, keď mu siahajú na posledné, čo mu zostalo po toľkých stratách majetku a zdravia: na jeho nevinnosť a čestné meno.

Job 16,15 - "Žínenka" znamená smútočné rúcho, ušité z vrecoviny, ktoré nosili na holom tele (preto hovorí Jób: "ušil som si ju na kožu").

Job 16,18 - Vyliata krv volala o pomstu. Preto si Jób žiada, aby ju zem nepokryla. Jóbova krv má vznášať žaloby za všetky jeho telesné a duševné útrapy. Taká nevinne vyliata krv volala podľa predstavy tamojších ľudí k Bohu o pomstu (Gn 4,10; Iz 26,21), kým ju nezakryjú, t. j. kým ju nevypomstia. V tých krajoch vládlo prísne ustanovenie o krvnej pomste podľa zásady: Život za život, zub za zub! Dokiaľ zavraždený človek nebol pomstený smrťou samého vraha, mŕtvola nevinne zavraždeného nebola "prikrytá", nemala nárok na pravé spočinutie.