výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 15, 1-35

1 (KAT) Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel:
1 (WLC) וַ֭יַּעַן אֱלִיפַ֥ז הַֽתֵּימָנִ֗י וַיֹּאמַֽר׃
1 (RIV) Allora Elifaz di Teman rispose e disse:

2 (KAT) „Bude azda múdry odpovedať múdrosťou do vetra a naplní si vnútro vetrom východným?
2 (WLC) הֶֽחָכָ֗ם יַעֲנֶ֥ה דַֽעַת־ר֑וּחַ וִֽימַלֵּ֖א קָדִ֣ים בִּטְנֹֽו׃
2 (RIV) "Il savio risponde egli con vana scienza? si gonfia egli il petto di vento?

3 (KAT) Bude sa hádať slovami bez osohu a neužitočnými rečami?
3 (WLC) הֹוכֵ֣חַ בְּ֭דָבָר לֹ֣א יִסְכֹּ֑ון וּ֝מִלִּ֗ים לֹא־יֹועִ֥יל בָּֽם׃
3 (RIV) Si difende egli con ciarle inutili e con parole che non giovan nulla?

4 (KAT) Veď ty takto kazíš bázeň pred Pánom, porušuješ zbožnú úctu voči Bohu.
4 (WLC) אַף־אַ֭תָּה תָּפֵ֣ר יִרְאָ֑ה וְתִגְרַ֥ע יחָ֗ה לִפְנֵי־אֵֽל׃
4 (RIV) Tu, poi, distruggi il timor di Dio, menomi il rispetto religioso che gli è dovuto.

5 (KAT) To ti ústa navádza tvoja vina, osvojuješ si prefíkaných reč.
5 (WLC) כִּ֤י יְאַלֵּ֣ף עֲוֹנְךָ֣ פִ֑יךָ וְ֝תִבְחַ֗ר לְשֹׁ֣ון עֲרוּמִֽים׃
5 (RIV) La tua iniquità ti detta le parole, e adoperi il linguaggio degli astuti.

6 (KAT) Odsudzujú ťa vlastné ústa, nie ja, svedčia proti tebe vlastné pery.
6 (WLC) יַרְשִֽׁיעֲךָ֣ פִ֣יךָ וְלֹא־אָ֑נִי וּ֝שְׂפָתֶ֗יךָ יַעֲנוּ־בָֽךְ׃
6 (RIV) Non io, la tua bocca stessa ti condanna; le tue labbra stesse depongono contro a te.

7 (KAT) Hádam si sa narodil prvý z ľudí, splodený si bol pred kopcami?
7 (WLC) הֲרִאישֹׁ֣ון אָ֭דָם תִּוָּלֵ֑ד וְלִפְנֵ֖י גְבָעֹ֣ות חֹולָֽלְתָּ׃
7 (RIV) Sei tu il primo uomo che nacque? Fosti tu formato prima de’ monti?

8 (KAT) Azda si počul tajné Božie plány, vari si všetku múdrosť schmatol pre seba?
8 (WLC) הַבְסֹ֣וד אֱלֹ֣והַ תִּשְׁמָ֑ע וְתִגְרַ֖ע אֵלֶ֣יךָ חָכְמָֽה׃
8 (RIV) Hai tu sentito quel che s’è detto nel Consiglio di Dio? Hai tu fatto incetta della sapienza per te solo?

9 (KAT) Čo poznáš, čo my nepoznáme? Čomu rozumieš, čo my nevieme?
9 (WLC) מַה־יָּ֭דַעְתָּ וְלֹ֣א נֵדָ֑ע תָּ֝בִ֗ין וְֽלֹא־עִמָּ֥נוּ הֽוּא׃
9 (RIV) Che sai tu che noi non sappiamo? Che conoscenza hai tu che non sia pur nostra?

10 (KAT) Veď sú medzi nami aj starci, aj kmeti, vekom ešte starší než tvoj otec!
10 (WLC) גַּם־שָׂ֣ב גַּם־יָשִׁ֣ישׁ בָּ֑נוּ כַּבִּ֖יר מֵאָבִ֣יךָ יָמִֽים׃
10 (RIV) Ci son fra noi degli uomini canuti ed anche de’ vecchi più attempati di tuo padre.

11 (KAT) Božia útecha ti je už málo, jeho preláskavé slová k tebe?
11 (WLC) הַמְעַ֣ט מִ֭מְּךָ תַּנְחֻמֹ֣ות אֵ֑ל וְ֝דָבָ֗ר לָאַ֥ט עִמָּֽךְ׃
11 (RIV) Fai tu sì poco caso delle consolazioni di Dio e delle dolci parole che t’abbiam rivolte?

12 (KAT) Prečo ťa strháva tvoje srdce a prečo pomihúvaš očami,
12 (WLC) מַה־יִּקָּחֲךָ֥ לִבֶּ֑ךָ וּֽמַה־יִּרְזְמ֥וּן עֵינֶֽיךָ׃
12 (RIV) Dove ti trascina il cuore, e che voglion dire codeste torve occhiate?

13 (KAT) keď sa s hnevom staviaš proti Bohu, keď zo svojich úst púšťaš také slová?
13 (WLC) כִּֽי־תָשִׁ֣יב אֶל־אֵ֣ל רוּחֶ֑ךָ וְהֹצֵ֖אתָ מִפִּ֣יךָ מִלִּֽין׃
13 (RIV) Come! tu volgi la tua collera contro Dio, e ti lasci uscir di bocca tali parole?

14 (KAT) Čože je človek, aby čistý bol, koho žena zrodila, aby bol spravodlivý?
14 (WLC) מָֽה־אֱנֹ֥ושׁ כִּֽי־יִזְכֶּ֑ה וְכִֽי־יִ֝צְדַּ֗ק יְל֣וּד אִשָּֽׁה׃
14 (RIV) Che è mai l’uomo per esser puro, il nato di donna per esser giusto?

15 (KAT) Veď on nemá dôveru vo svojich svätých, nebo nie je čisté v jeho očiach,
15 (WLC) הֵ֣ן [בִּקְדֹשֹׁו כ] (בִּ֭קְדֹשָׁיו ק) לֹ֣א יַאֲמִ֑ין וְ֝שָׁמַ֗יִם לֹא־זַכּ֥וּ בְעֵינָֽיו׃
15 (RIV) Ecco, Iddio non si fida nemmeno de’ suoi santi, i cieli non son puri agli occhi suoi;

16 (KAT) ešte menej, kto ohavný, skazený - človek, čo jak vodu pije hriech!
16 (WLC) אַ֭ף כִּֽי־נִתְעָ֥ב וְֽנֶאֱלָ֑ח אִישׁ־שֹׁתֶ֖ה כַמַּ֣יִם עַוְלָֽה׃
16 (RIV) quanto meno quest’essere abominevole e corrotto, l’uomo, che tracanna l’iniquità come l’acqua!

17 (KAT) Chcem ťa teda poučiť, počúvaj ma, čo som spozoroval, chcem ti povedať,
17 (WLC) אֲחַוְךָ֥ שְֽׁמַֽע־לִ֑י וְזֶֽה־חָ֝זִ֗יתִי וַאֲסַפֵּֽרָה׃
17 (RIV) Io voglio ammaestrarti; porgimi ascolto, e ti racconterò quello che ho visto,

18 (KAT) čo aj múdri mužovia rozhlasujú podľa svojich predkov, nič netaja,
18 (WLC) אֲשֶׁר־חֲכָמִ֥ים יַגִּ֑ידוּ וְלֹ֥א כִֽ֝חֲד֗וּ מֵאֲבֹותָֽם׃
18 (RIV) quello che i Savi hanno riferito senza nulla celare di quel che sapean dai padri,

19 (KAT) ktorí jediní dostali túto zem, nik cudzí neprešiel pomedzi nich:
19 (WLC) לָהֶ֣ם לְ֭בַדָּם נִתְּנָ֣ה הָאָ֑רֶץ וְלֹא־עָ֖בַר זָ֣ר בְּתֹוכָֽם׃
19 (RIV) ai quali soli è stato dato il paese; e in mezzo ai quali non è passato lo straniero.

20 (KAT) Po všetky dni života zlý trasie sa, po všetky svoje roky tyran tiež.
20 (WLC) כָּל־יְמֵ֣י רָ֭שָׁע ה֣וּא מִתְחֹולֵ֑ל וּמִסְפַּ֥ר נִ֗ים נִצְפְּנ֥וּ לֶעָרִֽיץ׃
20 (RIV) L’empio è tormentato tutti i suoi giorni, e pochi son gli anni riservati al prepotente.

21 (KAT) V ušiach mu znejú desivé hlasy, záhuba naň príde v čase pokoja.
21 (WLC) קֹול־פְּחָדִ֥ים בְּאָזְנָ֑יו בַּ֝שָּׁלֹ֗ום שֹׁודֵ֥ד יְבֹואֶֽנּוּ׃
21 (RIV) Sempre ha negli orecchi rumori spaventosi, e in piena pace gli piomba addosso il distruttore.

22 (KAT) Neverí, že možno uniknúť z tmy, pretože je pod meč určený.
22 (WLC) לֹא־יַאֲמִ֣ין וּב מִנִּי־חֹ֑שֶׁךְ [וְצָפוּ כ] (וְצָפ֖וּי ק) ה֣וּא אֱלֵי־חָֽרֶב׃
22 (RIV) Non ha speranza d’uscir dalle tenebre, e si sente destinato alla spada.

23 (KAT) Blúdi a hľadá chlieb: »Kade ísť?« Vie, že je deň tmy prichystaný.
23 (WLC) נֹ֘דֵ֤ד ה֣וּא לַלֶּ֣חֶם אַיֵּ֑ה יָדַ֓ע ׀ כִּֽי־נָכֹ֖ון בְּיָדֹ֣ו יֹֽום־חֹֽשֶׁךְ׃
23 (RIV) Va errando in cerca di pane; dove trovarne? ei sa che a lui dappresso è pronto il giorno tenebroso.

24 (KAT) Prestrašuje ho čas tmy, zachvacuje ho tieseň prehrozná ako kráľa, čo sa chystá na boj.
24 (WLC) יְֽ֭בַעֲתֻהוּ צַ֣ר וּמְצוּקָ֑ה תִּ֝תְקְפֵ֗הוּ כְּמֶ֤לֶךְ ׀ עָתִ֬יד לַכִּידֹֽור׃
24 (RIV) La distretta e l’angoscia lo riempion di paura, l’assalgono a guisa di re pronto alla pugna,

25 (KAT) Zdvihol svoju ruku proti Bohu, proti Všemocnému sa postavil,
25 (WLC) כִּֽי־נָטָ֣ה אֶל־אֵ֣ל יָדֹ֑ו וְאֶלשַׁ֝־דַּ֗י יִתְגַּבָּֽר׃
25 (RIV) perché ha steso la mano contro Dio, ha sfidato l’Onnipotente,

26 (KAT) útočil proti nemu s tvrdou šijou a množstvom štítov vypuklých.
26 (WLC) יָר֣וּץ אֵלָ֣יו בְּצַוָּ֑אר בַּ֝עֲבִ֗י גַּבֵּ֥י מָֽגִנָּֽיו׃
26 (RIV) gli s’è slanciato audacemente contro, sotto il folto de’ suoi scudi convessi.

27 (KAT) Vo vlastnom tuku si ukryl obličaj, a nabral sadla na svoje slabiny.
27 (WLC) כִּֽי־כִסָּ֣ה פָנָ֣יו בְּחֶלְבֹּ֑ו וַיַּ֖עַשׂ פִּימָ֣ה עֲלֵי־כָֽסֶל׃
27 (RIV) Avea la faccia coperta di grasso, i fianchi carichi di pinguedine;

28 (KAT) Osídľoval spustošené mestá, domy, v ktorých nemal bývať nik, lebo boli celkom v rozvalinách.
28 (WLC) וַיִּשְׁכֹּ֤ון ׀ עָ֘רִ֤ים נִכְחָדֹ֗ות בָּ֭תִּים לֹא־יֵ֣שְׁבוּ לָ֑מֹו אֲשֶׁ֖ר הִתְעַתְּד֣וּ לְגַלִּֽים׃
28 (RIV) s’era stabilito in città distrutte, in case disabitate, destinate a diventar mucchi di sassi.

29 (KAT) Neobstojí imaním, nezbohatne, nerozprestrie sa tieňom po zemi.
29 (WLC) לֹֽא־יֶ֖עְשַׁר וְלֹא־יָק֣וּם חֵילֹ֑ו וְלֹֽא־יִטֶּ֖ה לָאָ֣רֶץ מִנְלָֽם׃
29 (RIV) Ei non s’arricchirà, la sua fortuna non sarà stabile; né le sue possessioni si stenderanno sulla terra.

30 (KAT) Nevyjde už viac z temravy; mládniky mu spáli horúčava, vietor postrhúva jeho kvety.
30 (WLC) לֹֽא־יָס֨וּר ׀ מִנִּי־חֹ֗שֶׁךְ יֹֽ֭נַקְתֹּו תְּיַבֵּ֣שׁ שַׁלְהָ֑בֶת וְ֝יָס֗וּר בְּר֣וּחַ פִּֽיו׃
30 (RIV) Non potrà liberarsi dalle tenebre, il vento infocato farà seccare i suoi rampolli, e sarà portato via dal soffio della bocca di Dio.

31 (KAT) Lži nech márne neverí oklamaný, lebo vyjde iste navnivoč.
31 (WLC) אַל־יַאֲמֵ֣ן [בַּשֹּׁו כ] (בַּשָּׁ֣יו ק) נִתְעָ֑ה כִּישָׁ֝֗־וְא תִּהְיֶ֥ה תְמוּרָתֹֽו׃
31 (RIV) Non confidi nella vanità; è un’illusione; poiché avrà la vanità per ricompensa.

32 (KAT) Predčasne mu zvädnú ratolesti, nezazelenie sa vetva jeho.
32 (WLC) בְּֽלֹא־יֹ֭ומֹו תִּמָּלֵ֑א וְ֝כִפָּתֹ֗ו לֹ֣א רַעֲנָֽנָה׃
32 (RIV) La sua fine verrà prima del tempo, e i suoi rami non rinverdiranno più.

33 (KAT) Strapce stratí ako vinič nezrelé, ako oliva on zhodí kvety.
33 (WLC) יַחְמֹ֣ס כַּגֶּ֣פֶן בִּסְרֹ֑ו וְיַשְׁלֵ֥ךְ כַּ֝זַּ֗יִת נִצָּתֹֽו׃
33 (RIV) Sarà come vigna da cui si strappi l’uva ancor acerba, come l’ulivo da cui si scuota il fiore;

34 (KAT) Družina bezbožného jalová je a oheň zhltne stany tých, čo berú úplatky.
34 (WLC) כִּֽי־עֲדַ֣ת חָנֵ֣ף גַּלְמ֑וּד וְ֝אֵ֗שׁ אָכְלָ֥ה אָֽהֳלֵי־שֹֽׁחַד׃
34 (RIV) poiché sterile è la famiglia del profano, e il fuoco divora le tende ov’entrano presenti.

35 (KAT) Obťažkaní pohromou rodia skazu a ich lono chystá iba lož.“
35 (WLC) הָרֹ֣ה עָ֭מָל וְיָ֣לֹד אָ֑וֶן וּ֝בִטְנָ֗ם תָּכִ֥ין מִרְמָֽה׃ ס
35 (RIV) L’empio concepisce malizia, e partorisce rovina; ei si prepara in seno il disinganno".


Jób 15, 1-35





Verš 32
Predčasne mu zvädnú ratolesti, nezazelenie sa vetva jeho.
Jób 22:16 - Tí, čo boli vyrvaní pred svojím časom, keď ich základ zaliali im vody,
Ž 55:23 - Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.

Verš 35
Obťažkaní pohromou rodia skazu a ich lono chystá iba lož.“
Ž 7:14 - Pripraví si smrtonosné zbrane, svoje šípy naplní ohňom.
Iz 59:4 - Niet (toho), kto by predvolával podľa práva, ani (toho), kto by súdil poctivo; dúfajú v ničomnosť a hovoria márnosť, počnú muky a porodia nešťastie.
Oz 10:13 - Zaorávali ste zločin, žali ste neprávosť, jedli ste ovocie lži. Lebo si sa na svoje cesty spoliehal, na množstvo svojich silákov.

Verš 8
Azda si počul tajné Božie plány, vari si všetku múdrosť schmatol pre seba?
Rim 11:34 - Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom?

Verš 10
Veď sú medzi nami aj starci, aj kmeti, vekom ešte starší než tvoj otec!
Jób 32:7 - Myslel som si takto: (Počet) dní nech hovorí, nech to mnohé roky múdrosti hlásajú.

Verš 14
Čože je človek, aby čistý bol, koho žena zrodila, aby bol spravodlivý?
1Kr 8:46 - Ak sa prehrešia proti tebe - veď niet človeka, ktorý by sa neprehrešil - a budeš sa na nich hnevať a vydáš ich nepriateľovi a ich premožitelia ich odvedú do zajatia, do nepriateľskej krajiny, či už ďalekej a či blízkej,
2Krn 6:36 - Ak sa prehrešia proti tebe - veď niet človeka, ktorý by sa neprehrešil - a budeš sa na nich hnevať a vydáš ich nepriateľovi a premožitelia ich odvedú do zajatia, do krajiny či už ďalekej a či blízkej,
Jób 14:4 - Kto z nečistého stvorí čisté? Nik ver’.
Ž 14:3 - Všetci poblúdili, všetci sa skazili; nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.
Prís 20:9 - Kto môže povedať: „Ja som si srdce očistil, som čistý od hriechu?“
Kaz 7:20 - Lebo niet na svete človeka, ktorý by bol taký spravodlivý, že by konal iba dobré a nedopustil by sa hriechu.
1Jn 1:8 - Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda.
1Jn 1:10 - Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo.

Verš 15
Veď on nemá dôveru vo svojich svätých, nebo nie je čisté v jeho očiach,
Jób 4:18 - Veď on svojim sluhom nedôveruje a na anjeloch chyby nachodí,
Jób 4:18 - Veď on svojim sluhom nedôveruje a na anjeloch chyby nachodí,
Jób 25:5 - Ak jasne nesvieti už ani mesiac ani hviezdy nie sú v jeho očiach čisté,

Verš 21
V ušiach mu znejú desivé hlasy, záhuba naň príde v čase pokoja.
1Sol 5:3 - Keď budú hovoriť: „Je pokoj a istota,“ vtedy znenazdania príde na nich záhuba ako bolesti na rodičku a neuniknú.

Verš 23
Blúdi a hľadá chlieb: »Kade ísť?« Vie, že je deň tmy prichystaný.
Jób 18:12 - Síl mu ubudne od hladu, pri boku mu stojí skaza istá.
Ž 109:10 - Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov.

Verš 30
Nevyjde už viac z temravy; mládniky mu spáli horúčava, vietor postrhúva jeho kvety.
Jób 4:9 - Zahubí ich závan hnevu Pánovho, vietor jeho srdu ich znivočí.

Job 15,11 - Za "Božiu útechu" pokladá Elifaz prisľúbenia Jóbových priateľov, ktorými mu dávali do výhľadu obnovu jeho života a návrat predošlého šťastia a blahobytu v prípade, že Jób bude konať úprimné pokánie.

Job 15,15 - "Boží svätí" sú bezpochyby anjeli (porov. 4,18 n.).

Job 15,20 - Svedomie nedá hriešnikovi pokoja.

Job 15,22 - Noc a tma sú znakom pohromy, nešťastia, ako zasa svetlo alebo deň je označením pre dobu blahobytu.

Job 15,23 - Hriešnik prv alebo neskoršie upadne istotne do hmotnej biedy a bude iba živoriť.

Job 15,25-28 - Príčinou neoprávnenej sebadôvery a vzbury proti Bohu bol u Jóba jeho doterajší blahobyt a priveľké bohatstvo. "Tuk" tela je znamením vonkajšieho, hmotného blahobytu, v ktorom si môže dovoliť rozličné pôžitky.

Job 15,33 - "Nezrelé strapce viniča a zhodené kvety olivy" sú deti hriešnika, ktoré ešte za života svojho otca ho predídu do hrobu.