Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 15, 1-35

1 Tu prehovoril Temančan Elifaz a vravel: 2 „Bude azda múdry odpovedať múdrosťou do vetra a naplní si vnútro vetrom východným? 3 Bude sa hádať slovami bez osohu a neužitočnými rečami? 4 Veď ty takto kazíš bázeň pred Pánom, porušuješ zbožnú úctu voči Bohu. 5 To ti ústa navádza tvoja vina, osvojuješ si prefíkaných reč. 6 Odsudzujú ťa vlastné ústa, nie ja, svedčia proti tebe vlastné pery. 7 Hádam si sa narodil prvý z ľudí, splodený si bol pred kopcami? 8 Azda si počul tajné Božie plány, vari si všetku múdrosť schmatol pre seba? 9 Čo poznáš, čo my nepoznáme? Čomu rozumieš, čo my nevieme? 10 Veď sú medzi nami aj starci, aj kmeti, vekom ešte starší než tvoj otec! 11 Božia útecha ti je už málo, jeho preláskavé slová k tebe? 12 Prečo ťa strháva tvoje srdce a prečo pomihúvaš očami, 13 keď sa s hnevom staviaš proti Bohu, keď zo svojich úst púšťaš také slová? 14 Čože je človek, aby čistý bol, koho žena zrodila, aby bol spravodlivý? 15 Veď on nemá dôveru vo svojich svätých, nebo nie je čisté v jeho očiach, 16 ešte menej, kto ohavný, skazený - človek, čo jak vodu pije hriech! 17 Chcem ťa teda poučiť, počúvaj ma, čo som spozoroval, chcem ti povedať, 18 čo aj múdri mužovia rozhlasujú podľa svojich predkov, nič netaja, 19 ktorí jediní dostali túto zem, nik cudzí neprešiel pomedzi nich: 20 Po všetky dni života zlý trasie sa, po všetky svoje roky tyran tiež. 21 V ušiach mu znejú desivé hlasy, záhuba naň príde v čase pokoja. 22 Neverí, že možno uniknúť z tmy, pretože je pod meč určený. 23 Blúdi a hľadá chlieb: »Kade ísť?« Vie, že je deň tmy prichystaný. 24 Prestrašuje ho čas tmy, zachvacuje ho tieseň prehrozná ako kráľa, čo sa chystá na boj. 25 Zdvihol svoju ruku proti Bohu, proti Všemocnému sa postavil, 26 útočil proti nemu s tvrdou šijou a množstvom štítov vypuklých. 27 Vo vlastnom tuku si ukryl obličaj, a nabral sadla na svoje slabiny. 28 Osídľoval spustošené mestá, domy, v ktorých nemal bývať nik, lebo boli celkom v rozvalinách. 29 Neobstojí imaním, nezbohatne, nerozprestrie sa tieňom po zemi. 30 Nevyjde už viac z temravy; mládniky mu spáli horúčava, vietor postrhúva jeho kvety. 31 Lži nech márne neverí oklamaný, lebo vyjde iste navnivoč. 32 Predčasne mu zvädnú ratolesti, nezazelenie sa vetva jeho. 33 Strapce stratí ako vinič nezrelé, ako oliva on zhodí kvety. 34 Družina bezbožného jalová je a oheň zhltne stany tých, čo berú úplatky. 35 Obťažkaní pohromou rodia skazu a ich lono chystá iba lož.“

Verš 32

Predčasne mu zvädnú ratolesti, nezazelenie sa vetva jeho.

Jób 22:16 - Tí, čo boli vyrvaní pred svojím časom, keď ich základ zaliali im vody,

Ž 55:23 - Zlož svoju starosť na Pána a on ťa zachová; a nikdy nedopustí, aby bol spravodlivý zmietaný.

Verš 35

Obťažkaní pohromou rodia skazu a ich lono chystá iba lož.“

Ž 7:14 - Pripraví si smrtonosné zbrane, svoje šípy naplní ohňom.

Iz 59:4 - Niet (toho), kto by predvolával podľa práva, ani (toho), kto by súdil poctivo; dúfajú v ničomnosť a hovoria márnosť, počnú muky a porodia nešťastie.

Oz 10:13 - Zaorávali ste zločin, žali ste neprávosť, jedli ste ovocie lži. Lebo si sa na svoje cesty spoliehal, na množstvo svojich silákov.

Verš 8

Azda si počul tajné Božie plány, vari si všetku múdrosť schmatol pre seba?

Rim 11:34 - Veď kto poznal Pánovo zmýšľanie? Alebo kto bol jeho radcom?

Verš 10

Veď sú medzi nami aj starci, aj kmeti, vekom ešte starší než tvoj otec!

Jób 32:7 - Myslel som si takto: (Počet) dní nech hovorí, nech to mnohé roky múdrosti hlásajú.

Verš 14

Čože je človek, aby čistý bol, koho žena zrodila, aby bol spravodlivý?

1Kr 8:46 - Ak sa prehrešia proti tebe - veď niet človeka, ktorý by sa neprehrešil - a budeš sa na nich hnevať a vydáš ich nepriateľovi a ich premožitelia ich odvedú do zajatia, do nepriateľskej krajiny, či už ďalekej a či blízkej,

2Krn 6:36 - Ak sa prehrešia proti tebe - veď niet človeka, ktorý by sa neprehrešil - a budeš sa na nich hnevať a vydáš ich nepriateľovi a premožitelia ich odvedú do zajatia, do krajiny či už ďalekej a či blízkej,

Jób 14:4 - Kto z nečistého stvorí čisté? Nik ver’.

Ž 14:3 - Všetci poblúdili, všetci sa skazili; nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.

Prís 20:9 - Kto môže povedať: „Ja som si srdce očistil, som čistý od hriechu?“

Kaz 7:20 - Lebo niet na svete človeka, ktorý by bol taký spravodlivý, že by konal iba dobré a nedopustil by sa hriechu.

1Jn 1:8 - Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda.

1Jn 1:10 - Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo.

Verš 15

Veď on nemá dôveru vo svojich svätých, nebo nie je čisté v jeho očiach,

Jób 4:18 - Veď on svojim sluhom nedôveruje a na anjeloch chyby nachodí,

Jób 25:5 - Ak jasne nesvieti už ani mesiac ani hviezdy nie sú v jeho očiach čisté,

Verš 21

V ušiach mu znejú desivé hlasy, záhuba naň príde v čase pokoja.

1Sol 5:3 - Keď budú hovoriť: „Je pokoj a istota,“ vtedy znenazdania príde na nich záhuba ako bolesti na rodičku a neuniknú.

Verš 23

Blúdi a hľadá chlieb: »Kade ísť?« Vie, že je deň tmy prichystaný.

Jób 18:12 - Síl mu ubudne od hladu, pri boku mu stojí skaza istá.

Ž 109:10 - Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov.

Verš 30

Nevyjde už viac z temravy; mládniky mu spáli horúčava, vietor postrhúva jeho kvety.

Jób 4:9 - Zahubí ich závan hnevu Pánovho, vietor jeho srdu ich znivočí.

Job 15,11 - Za "Božiu útechu" pokladá Elifaz prisľúbenia Jóbových priateľov, ktorými mu dávali do výhľadu obnovu jeho života a návrat predošlého šťastia a blahobytu v prípade, že Jób bude konať úprimné pokánie.

Job 15,15 - "Boží svätí" sú bezpochyby anjeli (porov. 4,18 n.).

Job 15,20 - Svedomie nedá hriešnikovi pokoja.

Job 15,22 - Noc a tma sú znakom pohromy, nešťastia, ako zasa svetlo alebo deň je označením pre dobu blahobytu.

Job 15,23 - Hriešnik prv alebo neskoršie upadne istotne do hmotnej biedy a bude iba živoriť.

Job 15,25-28 - Príčinou neoprávnenej sebadôvery a vzbury proti Bohu bol u Jóba jeho doterajší blahobyt a priveľké bohatstvo. "Tuk" tela je znamením vonkajšieho, hmotného blahobytu, v ktorom si môže dovoliť rozličné pôžitky.

Job 15,33 - "Nezrelé strapce viniča a zhodené kvety olivy" sú deti hriešnika, ktoré ešte za života svojho otca ho predídu do hrobu.