  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Jób 14, 1-22 |
1 (ROH) Človek, splodený zo ženy, je krátkeho veku a sýty nepokoja.
1 (B21) Smrtelník z ženy zrozený má jen pár dnů - a plných trápení.
2 (ROH) Vyjde jako kvet z puku a uvädne; uteká jako tieň a nezastane.
2 (B21) Jako květ vzejde a uvadne, jako stín prchne, nezastaví se.
3 (ROH) A ešte i na takého otváraš svoje oči a mňa uvodíš so sebou v súd!
3 (B21) Přesto však z něho oči nespouštíš a k soudu s tebou ho poháníš.
4 (ROH) Kto môže vydať čisté z nečistého? Nikto! -
4 (B21) Kdo umí nečisté v čisté obrátit? Ani jediný!
5 (ROH) Ak tedy sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u teba; položil si mu hranice, ktorých neprekročí:
5 (B21) Ty jsi mu spočítal jeho dny, počet měsíců jsi mu odměřil, dal jsi mu meze, jež nesmí překročit.
6 (ROH) odvráť od neho svoj pozor, aby mal chvíľu pokoj, až by sa potešil ako nájomník svojmu dňu.
6 (B21) Odvrať svůj pohled, nech ho být, ať si užije život jako nádeník!
7 (ROH) Lebo strom má nádej: ak ho vytnú, zase vyrastie, a jeho výhonok nevyhynie.
7 (B21) Strom, ten má aspoň naději: Když bude poražen, znovu vyraší, nic nezastaví jeho výhonky.
8 (ROH) Jestli sa zostarie jeho koreň v zemi, a jeho peň zomrie, v prachu:
8 (B21) I kdyby jeho kořeny v zemi zpuchřely, i kdyby jeho kmen v prachu tlel,
9 (ROH) keď zavonia vodu, znova vypučí a ženie vetvi jako sadenec.
9 (B21) jen ucítí vodu, vypučí zase, jak mladý stromek větve vyžene.
10 (ROH) Ale muž zomrie, premožený mdlobou; a keď vypustí človek dušu, kdeže je?!
10 (B21) Člověk však zemře a klesne bezvládně, naposled vydechne - a kam se poděje?
11 (ROH) Ako keď odtekajú vody z jazera, a rieka siakne a vysychá:
11 (B21) Jako se vypařuje voda z jezer, jako potok vyschne a vyprahne,
12 (ROH) tak i človek, keď ľahne, nevstane; dokiaľ len budú nebesia, neprebudia sa ani sa nezobudia zo svojho spánku.
12 (B21) právě tak člověk lehne a nevstane; dokud trvá nebe, neprobudí se, nic nepřeruší jeho sen.
13 (ROH) Oj, aby si ma ukryl v hrobe, aby si ma zakryl, dokiaľ by sa neodvrátil tvoj hnev, aby si mi uložil lehotu a potom sa rozpamätal na mňa!
13 (B21) Kéž bys mě jen schoval v hrobě, kéž bys mě ukryl, než pomine tvůj hněv, a určil chvíli, kdy na mě vzpomeneš!
14 (ROH) Ak zomrie muž, či ešte kedy ožije? Vtedy po všetky dni svojho vojenia budem sa nadejať, dokiaľ len neprijde moja zmena.
14 (B21) Když člověk zemře, copak ožije? Po všechny dny své těžké roboty čekal bych na chvíli té úlevy!
15 (ROH) Zavoláš, a ja sa ti ohlásim; budeš túžiť po diele svojich rúk.
15 (B21) Zavolal bys a já se ti ohlásil, po díle svých rukou by ses roztoužil.
16 (ROH) Lebo vtedy budeš počítať moje kroky: nebudeš striehnuť na môj hriech.
16 (B21) Ačkoli teď mé kroky počítáš, pak už bys na můj hřích nečíhal.
17 (ROH) Moje prestúpenie bude zapečatené v uzlíku, a zatrieš moju neprávosť.
17 (B21) Do měchu zapečetil bys mé přestupky a moje viny přikryl bys.
18 (ROH) Ale teraz ako keď padá vrch, že sa drobí, a skala, keď sa odtrhne od svojho miesta;
18 (B21) Jako se však hora na prach rozdrolí, jako se balvan z místa odvalí,
19 (ROH) voda mrví kamene, a jej lejaky odplavujú prach zeme, tak si zahubil nádej smrteľného človeka.
19 (B21) jako voda omílá kamení, jako příval půdu odplaví - takto ty bereš člověku naději!
20 (ROH) Večne ho premáhaš, a ide ta; mení svoju tvár a tak ho zaháňaš.
20 (B21) Když ho napadneš, navždy odchází, strnou mu rysy a ty ho propouštíš.
21 (ROH) Či sú potom jeho synovia slávni, nevie o tom, a či sú chatrní, nepozoruje na to.
21 (B21) O slávě svých dětí pak neví nic, nedozví se ani, zda budou nicotní.
22 (ROH) Ale jeho telo bolestí spolu s ním, a tak i jeho duša smúti tam spolu s ním.
22 (B21) Jediné, co cítí, je bolest v těle, v duši oplakává jenom sám sebe."
| | | Jób 14, 1-22 |
Verš 1
Človek, splodený zo ženy, je krátkeho veku a sýty nepokoja.
Ž 90:5 - Splavuješ ich ako povodeň; sú jako sen; za rána sú jako tráva, ktorá mizne.
Ž 90:9 - Lebo všetky naše dni idú ta pre tvoj búrlivý hnev; končíme svoje roky jako reč.
Ž 102:11 - Je to pre tvoje rozhnevanie sa a pre tvoj prchký hnev, lebo si ma vyzdvihol a hodil na zem.
Ž 103:15 - Človek je čo do svojich dní jako tráva; kvitne jako kvet na poli;
Ž 144:4 - Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.
Jak 4:14 - vy, ktorí neviete, čo bude zajtra. Lebo veď aký je váš život? Lebo ste parou, ktorá sa na málo ukáže a potom mizne.
Verš 2
Vyjde jako kvet z puku a uvädne; uteká jako tieň a nezastane.
Ž 103:15 - Človek je čo do svojich dní jako tráva; kvitne jako kvet na poli;
Iz 40:6 - Hlas hovorí: Volaj! A povedal: Čo mám volať? Každé telo je tráva a každý jeho pôvab ako poľný kvet:
1Pt 1:24 - Lebo každé telo je ako tráva a každá sláva človeka jako kvet trávy; tráva uschla, a jej kvet opadol;
Jób 8:9 - Lebo my sami sme jako od včera a nevieme ničoho, lebo naše dni sú na zemi jako tieň -
Ž 90:6 - Toho istého rána, ktorého kvitne, sa mení; večer ju zotnú, a uschne.
Ž 90:10 - Dní našich rokov je v tom sedemdesiat rokov, a keď je niekto silnejšieho prirodzenia, trvá osemdesiat rokov, a to ich najlepšie, na čo býva človek hrdý, je únavná práca a márnosť; lebo sa rýchle pominie, a my ta zaletíme.
Ž 102:11 - Je to pre tvoje rozhnevanie sa a pre tvoj prchký hnev, lebo si ma vyzdvihol a hodil na zem.
Ž 144:4 - Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.
Verš 3
A ešte i na takého otváraš svoje oči a mňa uvodíš so sebou v súd!
Jób 7:17 - Čo je smrteľný človek, že ho tak zvelebuješ a že obraciaš k nemu svoje srdce a všímaš si ho?
Jób 10:20 - Či azda nie je i tak mojich dní iba málo? Nechže už prestane; nech odvráti odo mňa svoj pozor, aby som sa poveselil trochu,
Verš 4
Kto môže vydať čisté z nečistého? Nikto! -
Gn 5:3 - Adam žil sto tridsať rokov a splodil syna na svoju podobu a podľa svojho obrazu a nazval jeho meno Set.
Ž 51:5 - lebo ja znám svoje prestúpenia, a môj hriech je vždycky predo mnou.
Jn 3:6 - Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.
Rim 5:12 - Preto jako skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť, a tak prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili -
Ef 2:3 - medzi ktorými sme kedysi aj my všetci obcovali v žiadostiach svojho tela robiac to, čo sa zachcievalo telu a mysliam, a boli sme prírodou deťmi hnevu jako aj ostatní.
Verš 5
Ak tedy sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u teba; položil si mu hranice, ktorých neprekročí:
Jób 7:1 - Či nemá človek vojenia na zemi? A jeho dni sú jako dni nájomníka.
Verš 6
odvráť od neho svoj pozor, aby mal chvíľu pokoj, až by sa potešil ako nájomník svojmu dňu.
Jób 7:16 - Opovrhujem životom, veď i tak nebudem žiť naveky. Nechaj ma, lebo moje dni sú márnosť.
Jób 7:19 - Jako dlho to bude ešte trvať, čo neodvrátiš odo mňa svojho zraku? Prečo ma nepustíš, aspoň dokiaľ neprehltnem svojej sliny?
Jób 10:20 - Či azda nie je i tak mojich dní iba málo? Nechže už prestane; nech odvráti odo mňa svoj pozor, aby som sa poveselil trochu,
Jób 7:1 - Či nemá človek vojenia na zemi? A jeho dni sú jako dni nájomníka.
Verš 16
Lebo vtedy budeš počítať moje kroky: nebudeš striehnuť na môj hriech.
Jób 31:4 - Či on azda nevidí mojich ciest? A počíta všetky moje kroky?
Jób 34:21 - Lebo jeho oči hľadia na cesty človeka, a vidí všetky jeho kroky.
Ž 56:8 - Či za to, že páchajú neprávosť, by mali uniknúť? Svrhni dolu takých ľudí, Bože, vo svojom hneve!
Ž 139:2 - Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka.
Prís 5:21 - Lebo cesty človeka sú pred očima Hospodinovými, a on váži všetky jeho stezy.
Jer 32:19 - veľký čo do rady a mohutný čo do skutku, ktorého oči sú otvorené a hľadia na všetky cesty synov človeka, aby si dal každému podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov,
Job 14,4 - Pred nesmiernou Božou svätosťou každý človek musí sa cítiť nečistým; kresťanská exegéza vidí v tejto stati narážku na dedičný hriech.
Job 14,14-17 - V prípade, že by som sa mohol navrátiť z podsvetia na svet, potom by som chcel trpezlivo vyčkávať, až by sa ti utíšil hnev, ba celkom by ustal a prišiel by si pre mňa, aby si ma znovu do života postavil pod ochranu svojej dobrotivej otcovskej starostlivosti.
Job 14,18-20 - Ako vždy pôsobia svojou nezadržateľnou mocou mohutné prírodné sily, tak prevádza svoju moc nad človekom aj smrť. Jej sile nikto nevie odolať.
