Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

Jób 14, 1-22

1 Človek, splodený zo ženy, je krátkeho veku a sýty nepokoja. 2 Vyjde jako kvet z puku a uvädne; uteká jako tieň a nezastane. 3 A ešte i na takého otváraš svoje oči a mňa uvodíš so sebou v súd! 4 Kto môže vydať čisté z nečistého? Nikto! - 5 Ak tedy sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u teba; položil si mu hranice, ktorých neprekročí: 6 odvráť od neho svoj pozor, aby mal chvíľu pokoj, až by sa potešil ako nájomník svojmu dňu. 7 Lebo strom má nádej: ak ho vytnú, zase vyrastie, a jeho výhonok nevyhynie. 8 Jestli sa zostarie jeho koreň v zemi, a jeho peň zomrie, v prachu: 9 keď zavonia vodu, znova vypučí a ženie vetvi jako sadenec. 10 Ale muž zomrie, premožený mdlobou; a keď vypustí človek dušu, kdeže je?! 11 Ako keď odtekajú vody z jazera, a rieka siakne a vysychá: 12 tak i človek, keď ľahne, nevstane; dokiaľ len budú nebesia, neprebudia sa ani sa nezobudia zo svojho spánku. 13 Oj, aby si ma ukryl v hrobe, aby si ma zakryl, dokiaľ by sa neodvrátil tvoj hnev, aby si mi uložil lehotu a potom sa rozpamätal na mňa! 14 Ak zomrie muž, či ešte kedy ožije? Vtedy po všetky dni svojho vojenia budem sa nadejať, dokiaľ len neprijde moja zmena. 15 Zavoláš, a ja sa ti ohlásim; budeš túžiť po diele svojich rúk. 16 Lebo vtedy budeš počítať moje kroky: nebudeš striehnuť na môj hriech. 17 Moje prestúpenie bude zapečatené v uzlíku, a zatrieš moju neprávosť. 18 Ale teraz ako keď padá vrch, že sa drobí, a skala, keď sa odtrhne od svojho miesta; 19 voda mrví kamene, a jej lejaky odplavujú prach zeme, tak si zahubil nádej smrteľného človeka. 20 Večne ho premáhaš, a ide ta; mení svoju tvár a tak ho zaháňaš. 21 Či sú potom jeho synovia slávni, nevie o tom, a či sú chatrní, nepozoruje na to. 22 Ale jeho telo bolestí spolu s ním, a tak i jeho duša smúti tam spolu s ním.

Verš 1

Človek, splodený zo ženy, je krátkeho veku a sýty nepokoja.

Ž 90:5 - Splavuješ ich ako povodeň; sú jako sen; za rána sú jako tráva, ktorá mizne.

Ž 90:9 - Lebo všetky naše dni idú ta pre tvoj búrlivý hnev; končíme svoje roky jako reč.

Ž 102:11 - Je to pre tvoje rozhnevanie sa a pre tvoj prchký hnev, lebo si ma vyzdvihol a hodil na zem.

Ž 103:15 - Človek je čo do svojich dní jako tráva; kvitne jako kvet na poli;

Ž 144:4 - Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.

Jak 4:14 - vy, ktorí neviete, čo bude zajtra. Lebo veď aký je váš život? Lebo ste parou, ktorá sa na málo ukáže a potom mizne.

Verš 2

Vyjde jako kvet z puku a uvädne; uteká jako tieň a nezastane.

Ž 103:15 - Človek je čo do svojich dní jako tráva; kvitne jako kvet na poli;

Iz 40:6 - Hlas hovorí: Volaj! A povedal: Čo mám volať? Každé telo je tráva a každý jeho pôvab ako poľný kvet:

1Pt 1:24 - Lebo každé telo je ako tráva a každá sláva človeka jako kvet trávy; tráva uschla, a jej kvet opadol;

Jób 8:9 - Lebo my sami sme jako od včera a nevieme ničoho, lebo naše dni sú na zemi jako tieň -

Ž 90:6 - Toho istého rána, ktorého kvitne, sa mení; večer ju zotnú, a uschne.

Ž 90:10 - Dní našich rokov je v tom sedemdesiat rokov, a keď je niekto silnejšieho prirodzenia, trvá osemdesiat rokov, a to ich najlepšie, na čo býva človek hrdý, je únavná práca a márnosť; lebo sa rýchle pominie, a my ta zaletíme.

Ž 102:11 - Je to pre tvoje rozhnevanie sa a pre tvoj prchký hnev, lebo si ma vyzdvihol a hodil na zem.

Ž 144:4 - Človek je podobný márnosti; jeho dni sú jako tieň, ktorý ta ide.

Verš 3

A ešte i na takého otváraš svoje oči a mňa uvodíš so sebou v súd!

Jób 7:17 - Čo je smrteľný človek, že ho tak zvelebuješ a že obraciaš k nemu svoje srdce a všímaš si ho?

Jób 10:20 - Či azda nie je i tak mojich dní iba málo? Nechže už prestane; nech odvráti odo mňa svoj pozor, aby som sa poveselil trochu,

Verš 4

Kto môže vydať čisté z nečistého? Nikto! -

Gn 5:3 - Adam žil sto tridsať rokov a splodil syna na svoju podobu a podľa svojho obrazu a nazval jeho meno Set.

Ž 51:5 - lebo ja znám svoje prestúpenia, a môj hriech je vždycky predo mnou.

Jn 3:6 - Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.

Rim 5:12 - Preto jako skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť, a tak prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili -

Ef 2:3 - medzi ktorými sme kedysi aj my všetci obcovali v žiadostiach svojho tela robiac to, čo sa zachcievalo telu a mysliam, a boli sme prírodou deťmi hnevu jako aj ostatní.

Verš 5

Ak tedy sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u teba; položil si mu hranice, ktorých neprekročí:

Jób 7:1 - Či nemá človek vojenia na zemi? A jeho dni sú jako dni nájomníka.

Verš 6

odvráť od neho svoj pozor, aby mal chvíľu pokoj, až by sa potešil ako nájomník svojmu dňu.

Jób 7:16 - Opovrhujem životom, veď i tak nebudem žiť naveky. Nechaj ma, lebo moje dni sú márnosť.

Jób 7:19 - Jako dlho to bude ešte trvať, čo neodvrátiš odo mňa svojho zraku? Prečo ma nepustíš, aspoň dokiaľ neprehltnem svojej sliny?

Jób 10:20 - Či azda nie je i tak mojich dní iba málo? Nechže už prestane; nech odvráti odo mňa svoj pozor, aby som sa poveselil trochu,

Jób 7:1 - Či nemá človek vojenia na zemi? A jeho dni sú jako dni nájomníka.

Verš 16

Lebo vtedy budeš počítať moje kroky: nebudeš striehnuť na môj hriech.

Jób 31:4 - Či on azda nevidí mojich ciest? A počíta všetky moje kroky?

Jób 34:21 - Lebo jeho oči hľadia na cesty človeka, a vidí všetky jeho kroky.

Ž 56:8 - Či za to, že páchajú neprávosť, by mali uniknúť? Svrhni dolu takých ľudí, Bože, vo svojom hneve!

Ž 139:2 - Ty znáš moje sadanie i moje vstávanie; rozumieš mojej myšlienke zďaleka.

Prís 5:21 - Lebo cesty človeka sú pred očima Hospodinovými, a on váži všetky jeho stezy.

Jer 32:19 - veľký čo do rady a mohutný čo do skutku, ktorého oči sú otvorené a hľadia na všetky cesty synov človeka, aby si dal každému podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov,

Job 14,4 - Pred nesmiernou Božou svätosťou každý človek musí sa cítiť nečistým; kresťanská exegéza vidí v tejto stati narážku na dedičný hriech.

Job 14,14-17 - V prípade, že by som sa mohol navrátiť z podsvetia na svet, potom by som chcel trpezlivo vyčkávať, až by sa ti utíšil hnev, ba celkom by ustal a prišiel by si pre mňa, aby si ma znovu do života postavil pod ochranu svojej dobrotivej otcovskej starostlivosti.

Job 14,18-20 - Ako vždy pôsobia svojou nezadržateľnou mocou mohutné prírodné sily, tak prevádza svoju moc nad človekom aj smrť. Jej sile nikto nevie odolať.