Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 14, 1-22

1 (KAT) Veď človek, čo sa zrodil zo ženy, má dni krátke a plné lopoty,
1 (SVD) الانسان مولود المرأة قليل الايام وشبعان تعبا.
1 (B21) Smrtelník z ženy zrozený má jen pár dnů - a plných trápení.

2 (KAT) jak keď kvet pučí, vzápätí však vädne, jak keď tieň beží, nezastaví sa.
2 (SVD) يخرج كالزهر ثم ينحسم ويبرح كالظل ولا يقف.
2 (B21) Jako květ vzejde a uvadne, jako stín prchne, nezastaví se.

3 (KAT) Ty svoje oko na neho otváraš a poháňaš ho na súd so sebou.
3 (SVD) فعلى مثل هذا حدقت عينيك واياي احضرت الى المحاكمة معك.
3 (B21) Přesto však z něho oči nespouštíš a k soudu s tebou ho poháníš.

4 (KAT) Kto z nečistého stvorí čisté? Nik ver’.
4 (SVD) من يخرج الطاهر من النجس. لا احد.
4 (B21) Kdo umí nečisté v čisté obrátit? Ani jediný!

5 (KAT) Sú odmerané veľmi presne jeho dni a poznáš počet jeho mesiacov, dal si mu medze, neprekročí ich.
5 (SVD) ان كانت ايامه محدودة وعدد اشهره عندك وقد عينت اجله فلا يتجاوزه
5 (B21) Ty jsi mu spočítal jeho dny, počet měsíců jsi mu odměřil, dal jsi mu meze, jež nesmí překročit.

6 (KAT) Nuž odvráť od neho svoj pohľad, nechaj ho, kým nezbaví sa svojho dňa ako nádenník.
6 (SVD) فاقصر عنه ليسترح الى ان يسرّ كالاجير بانتهاء يومه
6 (B21) Odvrať svůj pohled, nech ho být, ať si užije život jako nádeník!

7 (KAT) Veď aj strom nádej máva a mládnik jeho skazu nevezme.
7 (SVD) لان للشجرة رجاء. ان قطعت تخلف ايضا ولا تعدم خراعيبها.
7 (B21) Strom, ten má aspoň naději: Když bude poražen, znovu vyraší, nic nezastaví jeho výhonky.

8 (KAT) Ak korene mu zostarnú v zemi a jeho peň v prachu odumrie,
8 (SVD) ولو قدم في الارض اصلها ومات في التراب جذعها
8 (B21) I kdyby jeho kořeny v zemi zpuchřely, i kdyby jeho kmen v prachu tlel,

9 (KAT) povyháňa, len čo cíti vodu, sťa byľ mladá vetvy vyženie.
9 (SVD) فمن رائحة الماء تفرخ وتنبت فروعا كالغرس.
9 (B21) jen ucítí vodu, vypučí zase, jak mladý stromek větve vyžene.

10 (KAT) No človek hynie, klesá bez vlády a ľudia zájdu - kde sa podejú?
10 (SVD) اما الرجل فيموت ويبلى. الانسان يسلم الروح فاين هو.
10 (B21) Člověk však zemře a klesne bezvládně, naposled vydechne - a kam se poděje?

11 (KAT) Jak keby z mora vody vymizli a rieka klesla, vyschla nacelkom,
11 (SVD) قد تنفد المياه من البحرة والنهر ينشف ويجف
11 (B21) Jako se vypařuje voda z jezer, jako potok vyschne a vyprahne,

12 (KAT) tak človek klesne, viac už nezdvihne sa, neprecitne, kým sa nerozpadne nebo, a nepreberie sa zo spánku.
12 (SVD) والانسان يضطجع ولا يقوم. لا يستيقظون حتى لا تبقى السموات ولا ينتبهون من نومهم
12 (B21) právě tak člověk lehne a nevstane; dokud trvá nebe, neprobudí se, nic nepřeruší jeho sen.

13 (KAT) Hoc do podsvetia by si ma zavrhol, mňa nevšímal si, kým prejde ti hnev, len urči, kedy spomenieš si na mňa!
13 (SVD) ليتك تواريني في الهاوية وتخفيني الى ان ينصرف غضبك وتعيّن لي اجلا فتذكرني.
13 (B21) Kéž bys mě jen schoval v hrobě, kéž bys mě ukryl, než pomine tvůj hněv, a určil chvíli, kdy na mě vzpomeneš!

14 (KAT) Ak človek zomrie, azda zas oživne? To by som vydržal celý čas lopoty, kým neprišla by za mňa výmena.
14 (SVD) ان مات رجل أفيحيا. كل ايام جهادي اصبر الى ان يأتي بدلي.
14 (B21) Když člověk zemře, copak ožije? Po všechny dny své těžké roboty čekal bych na chvíli té úlevy!

15 (KAT) Ty predvoláš ma a ja ti odpoviem, až zažiadaš si dielo svojich rúk.
15 (SVD) تدعو فانا اجيبك. تشتاق الى عمل يدك.
15 (B21) Zavolal bys a já se ti ohlásil, po díle svých rukou by ses roztoužil.

16 (KAT) Ty teraz rátaš moje kroky, ale moje viny odpustíš.
16 (SVD) اما الآن فتحصي خطواتي. ألا تحافظ على خطيتي.
16 (B21) Ačkoli teď mé kroky počítáš, pak už bys na můj hřích nečíhal.

17 (KAT) Môj hriech bude zapečatený v mechu a moje poklesky vybieliš.
17 (SVD) معصيتي مختوم عليها في صرّة وتلفّق عليّ فوق اثمي
17 (B21) Do měchu zapečetil bys mé přestupky a moje viny přikryl bys.

18 (KAT) Tak, ako kopec padne a rozsype sa a z miesta svojho skala pohne sa;
18 (SVD) ان الجبل الساقط ينتثر والصخر يزحزح من مكانه.
18 (B21) Jako se však hora na prach rozdrolí, jako se balvan z místa odvalí,

19 (KAT) tak, ako voda rozhlodáva kameň a jej prívaly odplavujú prsť, tak ľudskú nádej obraciaš navnivoč.
19 (SVD) الحجارة تبليها المياه وتجرف سيولها تراب الارض. وكذلك انت تبيد رجاء الانسان.
19 (B21) jako voda omílá kamení, jako příval půdu odplaví - takto ty bereš člověku naději!

20 (KAT) Ty dorážaš naň, kým sa nepominie, meníš mu výzor a posielaš ho preč.
20 (SVD) تتجبر عليه ابدا فيذهب. تغير وجهه وتطرده.
20 (B21) Když ho napadneš, navždy odchází, strnou mu rysy a ty ho propouštíš.

21 (KAT) Veď nevie ani, či má ctené deti, a nedozvie sa, ak sú tupené.
21 (SVD) يكرم بنوه ولا يعلم او يصغرون ولا يفهم بهم.
21 (B21) O slávě svých dětí pak neví nic, nedozví se ani, zda budou nicotní.

22 (KAT) A jeho telo? Preň iba strasť zakúša. A jeho duša? Pre tú kvíli len.“
22 (SVD) انما على ذاته يتوجع لحمه وعلى ذاتها تنوح نفسه
22 (B21) Jediné, co cítí, je bolest v těle, v duši oplakává jenom sám sebe."

Verš 1

Veď človek, čo sa zrodil zo ženy, má dni krátke a plné lopoty,

Ž 90:5 - Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen;

Ž 90:9 - V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni a naše roky plynú ako vzdych.

Ž 102:11 - to pre tvoj hnev a výčitky, lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

Ž 103:15 - Ako tráva sú dni človeka, odkvitá sťa poľný kvet.

Ž 144:4 - Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň.

Jak 4:14 - - vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne.

Verš 2

jak keď kvet pučí, vzápätí však vädne, jak keď tieň beží, nezastaví sa.

Ž 103:15 - Ako tráva sú dni človeka, odkvitá sťa poľný kvet.

Iz 40:6 - Čuj! Ktosi hovorí: „Volaj!“ Ja vravím: „Čo mám volať?“ „Každé telo je ako tráva a všetka jeho krása ako poľný kvet:

1Pt 1:24 - Lebo každé telo je ako tráva a všetka jeho sláva ako kvet trávy. Tráva uschne, kvet odpadne,

Jób 8:9 - My včerajší sme iba a nevedomí, naše zemské dni sú sťaby tieň.

Ž 90:6 - sú ako bylina v rozpuku: ráno kvitne a rastie, večer vädne a usychá.

Ž 90:10 - Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov a ak sme pri sile, osemdesiat. No zväčša sú len trápením a trýzňou, ubiehajú rýchlo a my odlietame.

Ž 102:11 - to pre tvoj hnev a výčitky, lebo ty si ma najprv vyzdvihol a potom odsotil.

Ž 144:4 - Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň.

Verš 3

Ty svoje oko na neho otváraš a poháňaš ho na súd so sebou.

Jób 7:17 - Čože je človek, že si ho tak všímaš, že mávaš toľkú starosť o neho,

Jób 10:20 - Dni môjho žitia potrvajú kratúčko, nuž nechaj ma už, by som pookrial,

Verš 4

Kto z nečistého stvorí čisté? Nik ver’.

Gn 5:3 - Keď mal Adam stotridsať rokov, narodil sa mu syn, jemu podobný, podľa jeho obrazu, a nazval ho menom Set.

Ž 51:5 - Vedomý som si svojej neprávosti a svoj hriech mám stále pred sebou.

Jn 3:6 - Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.

Rim 5:12 - Preto ako skrze jedného človeka vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili.

Ef 2:3 - Medzi nimi sme kedysi žili aj my všetci, keď sme podľa žiadostí svojho tela robili, čo chcelo telo a myseľ, a tak sme boli od prírody deťmi hnevu ako ostatní.

Verš 5

Sú odmerané veľmi presne jeho dni a poznáš počet jeho mesiacov, dal si mu medze, neprekročí ich.

Jób 7:1 - Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka?

Verš 6

Nuž odvráť od neho svoj pohľad, nechaj ho, kým nezbaví sa svojho dňa ako nádenník.

Jób 7:16 - Pohŕdam životom, však nebudem večne žiť, nuž tak ma nechaj, dych sú moje dni.

Jób 7:19 - Kedy už odvrátiš svoj pohľad odo mňa a dáš mi času slinu prehltnúť?

Jób 10:20 - Dni môjho žitia potrvajú kratúčko, nuž nechaj ma už, by som pookrial,

Jób 7:1 - Či nie je vojnou život človeka na zemi a jeho dni dňami nádenníka?

Verš 16

Ty teraz rátaš moje kroky, ale moje viny odpustíš.

Jób 31:4 - Či nepozerá on na moje chodníky a všetky kroky nepočíta mi?

Jób 34:21 - Jeho oči bedlia nad cestami človeka, všetky jeho kroky pozoruje on.

Ž 56:8 - tak im odplať neprávosť, Bože, v hneve zraz pohanov až k zemi.

Ž 139:2 - ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:

Prís 5:21 - Lebo pred Pánom sú cesty človeka, on zvažuje všetky jeho kroky.

Jer 32:19 - Veľký v ustanoveniach a mocný v skutkoch, ktorého oči sú otvorené nad každou cestou ľudských synov, aby si každému dal podľa jeho ciest a podľa ovocia jeho skutkov;

Job 14,4 - Pred nesmiernou Božou svätosťou každý človek musí sa cítiť nečistým; kresťanská exegéza vidí v tejto stati narážku na dedičný hriech.

Job 14,14-17 - V prípade, že by som sa mohol navrátiť z podsvetia na svet, potom by som chcel trpezlivo vyčkávať, až by sa ti utíšil hnev, ba celkom by ustal a prišiel by si pre mňa, aby si ma znovu do života postavil pod ochranu svojej dobrotivej otcovskej starostlivosti.

Job 14,18-20 - Ako vždy pôsobia svojou nezadržateľnou mocou mohutné prírodné sily, tak prevádza svoju moc nad človekom aj smrť. Jej sile nikto nevie odolať.