  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | Jób 14, 1-22 |
1 (EKU) Zo ženy zrodený človek žije len krátko, ale je sýty nepokoja.
1 (ROH) Človek, splodený zo ženy, je krátkeho veku a sýty nepokoja.
2 (EKU) Rozkvitne ako kvet a zvädne, zmizne ako tieň a neostane stáť.
2 (ROH) Vyjde jako kvet z puku a uvädne; uteká jako tieň a nezastane.
3 (EKU) Ty však na takého upieraš oko a privádzaš ho proti sebe na súd.
3 (ROH) A ešte i na takého otváraš svoje oči a mňa uvodíš so sebou v súd!
4 (EKU) Kto urobí z nečistého čisté? Nikto!
4 (ROH) Kto môže vydať čisté z nečistého? Nikto! -
5 (EKU) Ak sú mu vymerané dni a u teba je počet jeho mesiacov, hranice, ktoré si mu vymedzil, neprekročí.
5 (ROH) Ak tedy sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u teba; položil si mu hranice, ktorých neprekročí:
6 (EKU) Nedívaj sa na neho, nech si vydýchne, kým ho ako nádenníka deň nepoteší.
6 (ROH) odvráť od neho svoj pozor, aby mal chvíľu pokoj, až by sa potešil ako nájomník svojmu dňu.
7 (EKU) Veď aj strom má nádej, ak ho vytnú, ešte vyženie a jeho výhonok nezanikne.
7 (ROH) Lebo strom má nádej: ak ho vytnú, zase vyrastie, a jeho výhonok nevyhynie.
8 (EKU) Ak aj jeho koreň zostarne v zemi a jeho kmeň odumrie v prachu,
8 (ROH) Jestli sa zostarie jeho koreň v zemi, a jeho peň zomrie, v prachu:
9 (EKU) len čo zacíti vodu, vypučí a ako priesada vyženie mládnik.
9 (ROH) keď zavonia vodu, znova vypučí a ženie vetvi jako sadenec.
10 (EKU) Keď však zomrie muž, ostane ležať, keď zahynul človek, kde je?
10 (ROH) Ale muž zomrie, premožený mdlobou; a keď vypustí človek dušu, kdeže je?!
11 (EKU) Ako keď sa voda stratí z mora a rieka opadne a vyschne,
11 (ROH) Ako keď odtekajú vody z jazera, a rieka siakne a vysychá:
12 (EKU) tak aj človek, ak si ľahol, už nevstane. Kým budú nebesia, ľudia sa zo svojho spánku nepreberú a nevstanú.
12 (ROH) tak i človek, keď ľahne, nevstane; dokiaľ len budú nebesia, neprebudia sa ani sa nezobudia zo svojho spánku.
13 (EKU) Kiežby si ma uschoval v podsvetí a ukryl ma, kým tvoj hnev neprestane, vymeral by si mi lehotu a potom si na mňa spomenul.
13 (ROH) Oj, aby si ma ukryl v hrobe, aby si ma zakryl, dokiaľ by sa neodvrátil tvoj hnev, aby si mi uložil lehotu a potom sa rozpamätal na mňa!
14 (EKU) Ak muž umrie, azda zase ožije? Každý deň svojho boja by som vyčkával, kedy príde striedanie!
14 (ROH) Ak zomrie muž, či ešte kedy ožije? Vtedy po všetky dni svojho vojenia budem sa nadejať, dokiaľ len neprijde moja zmena.
15 (EKU) Ty by si zavolal a ja by som ti odpovedal, túžil by si po diele svojich rúk.
15 (ROH) Zavoláš, a ja sa ti ohlásim; budeš túžiť po diele svojich rúk.
16 (EKU) Teraz by si síce rátal moje kroky, ale nevšímal by si si môj hriech.
16 (ROH) Lebo vtedy budeš počítať moje kroky: nebudeš striehnuť na môj hriech.
17 (EKU) Môj zločin by bol zapečatený vo vreci a moju neprávosť by si zatrel.
17 (ROH) Moje prestúpenie bude zapečatené v uzlíku, a zatrieš moju neprávosť.
18 (EKU) Dokonca aj hora sa zrúti a rozpadne a bralo sa posunie zo svojho miesta.
18 (ROH) Ale teraz ako keď padá vrch, že sa drobí, a skala, keď sa odtrhne od svojho miesta;
19 (EKU) Kamene sa drobia pôsobením vody, jej príval vymieľa pôdu, ty však hubíš nádej človeka.
19 (ROH) voda mrví kamene, a jej lejaky odplavujú prach zeme, tak si zahubil nádej smrteľného človeka.
20 (EKU) Raz a navždy ho premôžeš a musí odísť, zmeníš mu tvár a pošleš ho preč.
20 (ROH) Večne ho premáhaš, a ide ta; mení svoju tvár a tak ho zaháňaš.
21 (EKU) Nedozvie sa, či sú jeho synovia vážení, ani nebude vedieť, či budú bezvýznamní,
21 (ROH) Či sú potom jeho synovia slávni, nevie o tom, a či sú chatrní, nepozoruje na to.
22 (EKU) ale aj tak ho celé telo bolí a jeho duša nad ním smúti.
22 (ROH) Ale jeho telo bolestí spolu s ním, a tak i jeho duša smúti tam spolu s ním.
| | | Jób 14, 1-22 |
Verš 1
Zo ženy zrodený človek žije len krátko, ale je sýty nepokoja.
Ž 90:5 - Odplavuješ ich, sú ako sen, ako tráva, čo pučí zrána;
Ž 90:9 - Všetky dni naše miznú v tvojom hneve, roky sa nám končia ako vzdych.
Ž 102:11 - pre tvoj veľký hnev a tvoju rozhorčenosť, lebo si ma zodvihol a odhodil.
Ž 103:15 - Človek, ktorého dni sú ako tráva, kvitne ako poľný kvet;
Ž 144:4 - Človek sa podobá vánku, jeho dni sú ako miznúci tieň.
Jak 4:14 - vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom. Veď ste para, ktorá sa na chvíľu ukáže a potom mizne.
Verš 2
Rozkvitne ako kvet a zvädne, zmizne ako tieň a neostane stáť.
Ž 103:15 - Človek, ktorého dni sú ako tráva, kvitne ako poľný kvet;
Iz 40:6 - Hlas hovorí: Volaj! Ja však hovorím: Čo mám volať? Všetko, čo má telo, je ako tráva a všetka jeho nádhera je sťa poľný kvet.
1Pt 1:24 - lebo všetci ľudia sú ako trávaa celá ich sláva ako kvet v tráve.Tráva uschne,kvet opadne,
Jób 8:9 - veď my sme tu len včerajší a nemáme poznanie, lebo naše dni na zemi sú len tieň.
Ž 90:6 - zrána rozkvitá a rastie, na večer vädne a uschýna.
Ž 90:10 - Počet našich rokov býva sedemdesiat, pri väčšej sile aj osemdesiat; ich pýchou je len lopota a strasť, rýchlo sa pominú a my odlietame.
Ž 102:11 - pre tvoj veľký hnev a tvoju rozhorčenosť, lebo si ma zodvihol a odhodil.
Ž 144:4 - Človek sa podobá vánku, jeho dni sú ako miznúci tieň.
Verš 3
Ty však na takého upieraš oko a privádzaš ho proti sebe na súd.
Jób 7:17 - Čo je človek, že ho máš za takého veľkého a venuješ mu takú pozornosť,
Jób 10:20 - Nie je vari poskromne mojich dní? Tak teda prestaň a nechaj ma, nech trochu pookrejem,
Verš 4
Kto urobí z nečistého čisté? Nikto!
Gn 5:3 - Keď mal Adam stotridsať rokov, narodil sa mu syn na jeho obraz a podobu a dal mu meno Šét.
Ž 51:5 - Veď ja viem o svojich previneniach, svoj hriech mám stále na mysli.
Jn 3:6 - Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch.
Rim 5:12 - A tak: Cez jedného človeka vošiel do sveta hriech a cez hriech smrť. Takto prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.
Ef 2:3 - Medzi nimi sme aj my všetci kedysi konali podľa žiadostí svojho tela, keď sme žili podľa záľub tela a mysle, a boli sme od prirodzenosti deťmi hnevu, tak ako aj ostatní.
Verš 5
Ak sú mu vymerané dni a u teba je počet jeho mesiacov, hranice, ktoré si mu vymedzil, neprekročí.
Jób 7:1 - Či nie je údelom človeka na zemi boj? Jeho dni sú ako dni nádenníka,
Verš 6
Nedívaj sa na neho, nech si vydýchne, kým ho ako nádenníka deň nepoteší.
Jób 7:16 - Mám toho dosť! Večne žiť aj tak nebudem! Nechaj ma, veď moje dni sú len márnosť!
Jób 7:19 - Dokedy neodvrátiš odo mňa svoj zrak? Nenecháš ma ani kým neprehltnem slinu!
Jób 10:20 - Nie je vari poskromne mojich dní? Tak teda prestaň a nechaj ma, nech trochu pookrejem,
Jób 7:1 - Či nie je údelom človeka na zemi boj? Jeho dni sú ako dni nádenníka,
Verš 16
Teraz by si síce rátal moje kroky, ale nevšímal by si si môj hriech.
Jób 31:4 - Vari sa on nepozerá na moje cesty a všetky moje kroky nepočíta?
Jób 34:21 - Jeho oči sú upreté na cesty každého človeka všetky jeho kroky pozoruje.
Ž 56:8 - Pre neprávosť im nedaj uniknúť! Vrhni ich, Bože, do hnevu národov!
Ž 139:2 - Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam, i môj zámer zďaleka poznáš.
Prís 5:21 - Veď pred Hospodinom sú cesty každého človeka, on zvažuje všetky jeho kroky.
Jer 32:19 - Si veľký v múdrosti a mocný v skutkoch, tvoje oči dozerajú na všetky cesty ľudských synov, aby si každému odplatil podľa jeho cesty a podľa ovocia jeho skutkov.
Job 14,4 - Pred nesmiernou Božou svätosťou každý človek musí sa cítiť nečistým; kresťanská exegéza vidí v tejto stati narážku na dedičný hriech.
Job 14,14-17 - V prípade, že by som sa mohol navrátiť z podsvetia na svet, potom by som chcel trpezlivo vyčkávať, až by sa ti utíšil hnev, ba celkom by ustal a prišiel by si pre mňa, aby si ma znovu do života postavil pod ochranu svojej dobrotivej otcovskej starostlivosti.
Job 14,18-20 - Ako vždy pôsobia svojou nezadržateľnou mocou mohutné prírodné sily, tak prevádza svoju moc nad človekom aj smrť. Jej sile nikto nevie odolať.
