Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 13, 1-28

1 Hľa, moje oko všetko toto videlo i ucho moje čulo, vnímalo. 2 Nuž čo viete vy, to ja poznám takisto, nie som od vás nijako podlejší. 3 Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a pred Bohom sa chcem obhájiť. 4 Vy však vymýšľate klamné luhárstva, všetci ste nanič lekári. 5 Ach, keby aspoň umĺknuť ste chceli, to za múdrosť by sa vám rátalo. 6 Len počúvajte perí mojich výčitky a úst mojich čujte žalobu! 7 To namiesto Boha hovoríte luhárstva a miesto neho lesti vravíte? 8 Chcete sa postaviť na jeho stranu a zástupcami Boha chcete byť? 9 To dobre bude, keď sa o vás presvedčí, že jak ľudí klamú, tak ho klamete? 10 On vás isto stihne trestom veľmi prísnym, ak tajne komu stranu držíte. 11 Nedesí vás jeho velebnosť a hrôza z neho nezachváti vás? 12 Tie vaše reči nie sú hádam z popola a nie sú z hliny vaše pevnosti? 13 Nuž mlčte trochu, by som mohol aj ja hovoriť, nech potom príde na mňa čokoľvek! 14 Však svoje telo držím medzi zubmi a svoju dušu na dlaň kladiem si. 15 Ak znivočí ma, ani sa nezachvejem, len nech si pred ním poviem svoje. 16 To bude potom moja spása, veď nemá prístup k nemu darebák. 17 Tak počúvajte moje slovo a v ušiach vašich nech je výklad môj! 18 Pripravil som sa na súd a som presvedčený, že ja v práve som. 19 Kto sa teda chce pravotiť so mnou? Lebo potom zmĺknem a zahyniem…! 20 Len od dvoch vecí ma teraz ušetri a pred tebou sa skrývať nebudem: 21 Odtiahni odo mňa svoju ruku a hrôza z teba nech ma nedesí! 22 A zavolaj ma, budem ti odpovedať, alebo ja budem hovoriť a ty mi odpovieš. 23 Koľko mám pokleskov a hriechov? Tak moje viny, hriechy oznám mi! 24 Prečo svoju tvár skrývaš predo mnou a máš ma za svojho nepriateľa? 25 Či desiť chceš lístok vetrom zmietaný a za slamkou suchou sa naháňať? - 26 že výrok trpký zapisuješ proti mne, že pričítaš mi viny z mladosti, 27 že moje nohy zatváraš do klady, všetky moje kroky strážiš bedlivo a nôh mi stopy skúmaš pozorne? 28 Rozpadá sa ako hniloba nejaká, jak šaty, čo ich mole vyžerú.

Verš 4

Vy však vymýšľate klamné luhárstva, všetci ste nanič lekári.

Jób 16:2 - „Nuž vecí takých počul som už premnoho. Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.

Verš 5

Ach, keby aspoň umĺknuť ste chceli, to za múdrosť by sa vám rátalo.

Prís 17:28 - Aj pochábľa, ak mlčí, pokladajú za múdreho, keď zatíska pery, za rozumného.

Verš 7

To namiesto Boha hovoríte luhárstva a miesto neho lesti vravíte?

Jób 17:5 - Keď niekto zradí za podiel priateľov, oči sa jeho deťom zatmejú.

Jób 32:21 - Na nikoho ohľad brať ja veru nebudem, ani pocty vzdávať nechcem nikomu,

Jób 36:4 - Veď sú moje slová naozaj nie luhárstvom, muž tu pred tebou je zbehlý vo vede.

Verš 15

Ak znivočí ma, ani sa nezachvejem, len nech si pred ním poviem svoje.

Ž 23:4 - I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou.

Prís 14:32 - Bezbožný zhynie svojou (vlastnou) zlobou, spravodlivý sa však upevňuje svojou bezúhonnosťou.

Verš 20

Len od dvoch vecí ma teraz ušetri a pred tebou sa skrývať nebudem:

Jób 9:34 - kto jeho metlu odo mňa by oddialil, by hrôza z neho nedesila ma.

Jób 33:7 - Nuž tak ťa strach zo mňa nijak desiť nemôže, nepadne mi ruka ťažko na teba.

Verš 24

Prečo svoju tvár skrývaš predo mnou a máš ma za svojho nepriateľa?

Jób 16:9 - Má hnev na korisť, a tak ma schvatol a zubmi na mňa zaškrípal i ostro zazrel na mňa škodca môj.

Jób 19:11 - Ba ešte roznecuje svoj hnev proti mne a má ma veru za nepriateľa.

Jób 33:10 - Proti mne on hľadá iba dáku zádrapku, za svojho nepriateľa ma pokladá,

Nár 2:5 -HeRovný nepriateľovi bol Pán, zahubil Izrael, jeho paláce zničil všetky, zrúcal jeho pevnosti; u júdskej dcéry tak rozmnožil stenanie, stony.

Verš 26

že výrok trpký zapisuješ proti mne, že pričítaš mi viny z mladosti,

Ž 25:7 - Nespomínaj si na hriechy mojej mladosti a na moje priestupky, ale pamätaj na mňa vo svojom milosrdenstve, veď si, Pane, dobrotivý.

Verš 27

že moje nohy zatváraš do klady, všetky moje kroky strážiš bedlivo a nôh mi stopy skúmaš pozorne?

Jób 33:11 - preto moje nohy vkladá teda do klady, dáva pozor taktiež na každý môj krok.«

Job 13,4 - Keď Jóbovi priatelia ustavične tvrdia, že každý trpiaci nešťastlivec musí byť súčasne aj veľkým hriešnikom, podliehajú veľkému omylu a hovoria veľkú lož. Preto ich menuje Jób "nanič lekármi".

Job 13,14 - "Telo držať medzi zubmi" znamená: svoj život a svoje právo až do krajnosti brániť. Aj zvrat "dušu na dlaň klásť" znamená: nebezpečenstvu vystaviť svoj život, ak by sa tak nejaké zlo dalo odvrátiť (Sdc 12,3; 1 Sam 19,5).