  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(ROH - Roháčkov preklad) | Jób 12, 1-25 |
1 (ROH) A Job odpovedal a riekol:
1 (B21) Job na to řekl:
2 (ROH) Skutočná pravda, že ste vy ľudia, a že s vami zomrie múdrosť.
2 (B21) "Opravdu, vy jste ti praví a moudrost vymře s vámi!
3 (ROH) I ja mám srdce, rozum, ako vy: neležím padlý ďalej od vás, a u koho by nebolo podobného poznania?
3 (B21) I já však mám rozum tak jako vy a nejsem v ničem za vámi, to přece každý ví.
4 (ROH) Za posmech som svojmu vlastnému priateľovi; človek, ktorý volával k Bohu, a ohlasoval sa mu; za posmech je spravedlivý a bezúhonný.
4 (B21) Jsem ale k smíchu i svému příteli: ‚On volá k Bohu, ať mu prý odpoví!' Jsem k smíchu: ‚Hle, spravedlivý a poctivý!'
5 (ROH) Opovrhnutou fakľou, podľa mienky toho, kto žije bezpečne, je ten, kto stojí blízko tých, ktorých noha klesá.
5 (B21) Spokojený člověk pohrdá neštěstím: ‚Kopanec tomu, kdo se potácí!'
6 (ROH) Bezstarostné sú stány lúpežníkov a nádejné tých, ktorí popudzujú silného Boha, tých, ktorých uvedie Bôh do svojej ruky.
6 (B21) Stany nájezdníků naplňuje klid, ti, kdo popouzejí Boha, jsou v bezpečí, jako by Boha v ruce drželi.
7 (ROH) Ale nože sa opýtaj hoci hoväda, a poučí ťa, a nebeského vtáka, a oznámi ti,
7 (B21) Jen se ptej dobytka, ať tě poučí, ptáci na nebi ti to povědí;
8 (ROH) alebo hovor zemi, a poučí ťa, a budú ti o tom rozprávať ryby mora.
8 (B21) anebo promluv se zemí, ať tě poučí, ryby v moři ti to prozradí:
9 (ROH) Ktoré zo všetkého toho by nevedelo, že to učinila ruka Hospodinova?!
9 (B21) Neví snad jeden každý z nich, že je svou rukou učinil Hospodin?
10 (ROH) V ktorého ruke je duša každého toho, čo je živé, jako i duch každého tela človeka!
10 (B21) V jeho ruce je život každého tvora, je v ní dech každého lidského těla.
11 (ROH) Či azda ucho nezkúša slov, ako ďasno si ochutnáva pokrm?
11 (B21) Což neumí ucho rozlišovat slova, jako umí jazyk pokrm ochutnat?
12 (ROH) Pri starcoch je múdrosť a pri ľuďoch dlhého veku rozumnosť.
12 (B21) Náleží moudrost jenom kmetům, patří rozumnost k dlouhému věku?
13 (ROH) U neho je múdrosť a hrdinská sila; jeho je rada a rozumnosť.
13 (B21) Bůh - ten má moudrost a také moc, patří mu prozřetelnost a rozumnost.
14 (ROH) Hľa, sborí, a nepostaví sa; zavrie človeka, a neotvorí sa.
14 (B21) Co zboří, se nedá postavit, koho uvězní, nelze propustit.
15 (ROH) Hľa, zahatí vody, a vyschnú, a keď ich pošle, podvrátia zem.
15 (B21) Když zadržuje vody, sucho přichází, a když je vypustí, zemi pustoší.
16 (ROH) U neho je sila i bytie; jeho je ten, kto blúdi, i ten, kto uvodí do bludu.
16 (B21) Jemu patří síla i schopnosti, jeho je podvedený i podvodník.
17 (ROH) Vodí radcov za sebou bosých a zo sudcov robí bláznov.
17 (B21) Velmože svléká donaha, ze soudců umí blázny udělat.
18 (ROH) Rozväzuje kázeň kráľov a pútajúc ich pripasuje opasok na ich bedrá.
18 (B21) Králům rozpíná opasky, bedra jim obtáčí provazy.
19 (ROH) Uvodí kňazov v nerozum a vyvracia mocných.
19 (B21) I kněží svléká donaha, dávné opory strhává.
20 (ROH) Odníma rty ľuďom, ktorí sa na ne spoliehajú, a berie starcom rozumný súd.
20 (B21) Odebírá slovo zkušeným, starce zbavuje soudnosti.
21 (ROH) Vylieva potupu na kniežatá a uvoľňuje opasok mocných.
21 (B21) I přední muže vystavuje hanbě, odzbrojuje i statečné.
22 (ROH) Odkrýva hlboké veci zo tmy a vyvodí tôňu smrti na svetlo.
22 (B21) Odkrývá hlubiny temnoty, na světlo vyvádí, co bylo v příšeří.
23 (ROH) Zveličuje národy a hubí ich; rozširuje národy a zavodí ich.
23 (B21) Rozmnožuje národy a pak je ničí, dává jim rozmach a pak je rozhání.
24 (ROH) Odníma srdce hlavám ľudu zeme a činí to, aby blúdili po púšti, tam, kde niet cesty.
24 (B21) Vůdce lidu on o rozum připravuje, nechá je bloudit v pustotě bez cíle.
25 (ROH) Tápajú vo tme a nemajú svetla, a pôsobí to, aby blúdili jako opilý.
25 (B21) Bez světla tápají v temnotě, nechá vrávorat je jako opilce.
| | | Jób 12, 1-25 |
Verš 4
Za posmech som svojmu vlastnému priateľovi; človek, ktorý volával k Bohu, a ohlasoval sa mu; za posmech je spravedlivý a bezúhonný.
Jób 16:10 - Roztvárajú na mňa svoje ústa; potupne ma bijú na líce; spolu sa sobrali v plnom počte proti mne.
Jób 17:2 - Je isté, že je posmech posmievačov u mňa, a moje oko má dlieť na ich poburovaní!
Jób 21:3 - Potrpte ma, aby som ja hovoril, a keď dohovorím, potom sa vysmievaj.
Jób 30:1 - A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda.
Prís 14:2 - Ten, kto chodí vo svojej úprimnosti, bojí sa Hospodina; ale ten, ktorého cesty sú prevrátené, pohŕda ním.
Verš 6
Bezstarostné sú stány lúpežníkov a nádejné tých, ktorí popudzujú silného Boha, tých, ktorých uvedie Bôh do svojej ruky.
Jób 21:7 - Prečo žijú bezbožníci, zostarejú sa i mohutnejú v sile?
Ž 73:11 - hovoria: Ako môže o tom vedieť Bôh? A či je vôbec u Najvyššieho vedomosť?
Jer 12:1 - Ty, ó, Hospodine, zostaneš spravedlivý, keď sa budem s tebou pravotiť, avšak o tvojich súdoch budem hovoriť s tebou. Prečo sa darí cesta bezbožných? Prečo žijú bezpečne a v pokoji všetci tí, ktorí robia neverne a neverne?
Hab 1:3 - Prečo mi dávaš vidieť neprávosť, a prečo sa dívaš na trápenie? Zkaza a ukrutnosť je predo mnou, a vzniká spor, dvíha sa svár.
Verš 11
Či azda ucho nezkúša slov, ako ďasno si ochutnáva pokrm?
Jób 6:30 - Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy?
Jób 34:3 - Lebo ucho posudzuje slová, a ďasno ochutnáva pokrm.
Verš 14
Hľa, sborí, a nepostaví sa; zavrie človeka, a neotvorí sa.
Jób 9:12 - Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš?
Jób 11:10 - Jestli ta prejde Bôh a zavrie alebo keď svolá shromaždenie na súd, kto mu zabráni?
Zjv 3:7 - A anjelovi sboru vo Filadelfii napíš: Toto hovorí svätý, ten pravdivý, ktorý má kľúč Dávidov: ktorý otvára,, a nikto nezaviera, a zaviera, a nikto neotvára.
Verš 17
Vodí radcov za sebou bosých a zo sudcov robí bláznov.
2Sam 15:31 - Tu oznámil ktosi Dávidovi, že vraj Achitofel je medzi spiklencami držiac s Absalomom. A Dávid riekol: Obráť, prosím, Hospodine, radu Achitofelovu na bláznovstvo!
2Sam 17:14 - A Absalom povedal i všetci mužovia Izraelovi: Lepšia je rada Chúšaiho Arechitského ako rada Achitofelova. Lebo Hospodin prikázal zrušiť dobrú radu Achitofelovu, aby Hospodin uviedol zlé na Absaloma.
2Sam 17:23 - A Achitofel vidiac, že sa neurobilo podľa jeho rady, osedlal osla, vstal, odišiel do svojho domu, do svojho mesta, a dajúc patričné príkazy usporiadal svoj dom a obesil sa. A tak zomrel a pochovaný bol v hrobe svojho otca.
Iz 19:12 - Kdeže sú, kde tvoji múdri? Nože nech ti oznámia a nech vedia, čo usúdil Hospodin Zástupov vo svojej rade o Egypte!
Iz 29:14 - preto hľa, i ja učiním ešte iné divné veci s týmto ľudom, divné a predivné, a zahynie múdrosť jeho múdrych, a rozumnosť jeho rozumných sa skryje.
1Kor 1:19 - Lebo je napísané: Zahladím múdrosť múdrych a rozum rozumných zavrhnem.
2Sam 15:31 - Tu oznámil ktosi Dávidovi, že vraj Achitofel je medzi spiklencami držiac s Absalomom. A Dávid riekol: Obráť, prosím, Hospodine, radu Achitofelovu na bláznovstvo!
Verš 20
Odníma rty ľuďom, ktorí sa na ne spoliehajú, a berie starcom rozumný súd.
Jób 32:9 - Nie sú vždy veľkí múdri, ani starci nerozumejú vždycky súdu.
Iz 3:2 - junáka i bojovníka, sudcu i proroka, veštca i starca,
Verš 21
Vylieva potupu na kniežatá a uvoľňuje opasok mocných.
Ž 107:40 - Vylieva opovrženie na kniežatá a dáva, aby blúdili po pustine, kde nieto cesty.
Verš 22
Odkrýva hlboké veci zo tmy a vyvodí tôňu smrti na svetlo.
Mt 10:26 - Teda nebojte sa ich! Lebo nič nie je skryté, čo by nemalo byť odkryté, ani tajné, čo by sa nemalo zvedieť.
1Kor 4:5 - A tak nesúďte ničoho pred časom, dokiaľ neprijde Pán, ktorý aj osvieti skryté veci tmy a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy bude mať jeden každý chválu od Boha.
Verš 23
Zveličuje národy a hubí ich; rozširuje národy a zavodí ich.
Ž 107:38 - Žehná im, a množia sa veľmi, a ich dobytka neumenšuje.
Verš 24
Odníma srdce hlavám ľudu zeme a činí to, aby blúdili po púšti, tam, kde niet cesty.
Ž 107:4 - Blúdili po púšti, po pustej ceste, kde nenašli mesta na bývanie.
Ž 107:40 - Vylieva opovrženie na kniežatá a dáva, aby blúdili po pustine, kde nieto cesty.
Job 12,7-25 - Kto si chce v plnej miere vysvetliť utrpenie Jóbovo, tomu nestačí odvolávať sa na Božiu múdrosť, o ktorej nemôže nikto mať pochybnosti, keďže aj nemé tvorstvo svojím počínaním podáva dôkazy o nej (verš 7–10), ale musí brať zreteľ aj na iné Božie vlastnosti. Nestačí ani odkazovať na životnú skúsenosť starších predkov (verš 12). Lebo pozorovanie Božej múdrosti – ako ňou pôsobí Boh v celom viditeľnom svete – dostatočne ukazuje, že Boh nezávisle na vôli kohokoľvek, bez ohľadu na zásluhu alebo vinu môže dopustiť nešťastia. Boh nechce zlo, ale ho pripúšťa, lebo človek má slobodnú vôľu.
Job 12,11 - Ľudský život je dosť krátky, a preto nestačí, aby jednotlivec nadobudol v ňom dostatočnú životnú múdrosť.
Job 12,16 - Pri hriešnych zvodcoch stretáme sa v živote s ľuďmi, ktorí bez svojej viny dostali sa do osudného bludu.
