výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 12, 1-25

1 (KAT) Jób odpovedal:
1 (WLC) וַיַּ֥עַן אִיֹּ֗וב וַיֹּאמַֽר׃
1 (RIV) Allora Giobbe rispose e disse:

2 (KAT) „Vy jediní ste teda ozaj ľuďmi a všetka múdrosť s vami zahynie.
2 (WLC) אָ֭מְנָם כִּ֣י אַתֶּם־עָ֑ם וְ֝עִמָּכֶ֗ם תָּמ֥וּת חָכְמָֽה׃
2 (RIV) "Voi, certo, valete quanto un popolo, e con voi morrà la sapienza.

3 (KAT) Aj ja mám rozum takisto ako vy a nie som od vás nijako podlejší. Veď oné veci kto by nevedel?!
3 (WLC) גַּם־לִ֤י לֵבָ֨ב ׀ כְּֽמֹוכֶ֗ם לֹא־נֹפֵ֣ל אָנֹכִ֣י מִכֶּ֑ם וְאֶת־מִי־אֵ֥ין כְּמֹו־אֵֽלֶּה׃
3 (RIV) Ma del senno ne ho anch’io al par di voi, non vi son punto inferiore; e cose come codeste chi non le sa?

4 (KAT) Mám byť azda svojmu druhovi na posmech? Preto vzývam Pána, nech on mi dá odpoveď! Je na smiech človek riadny, statočný…
4 (WLC) שְׂחֹ֤ק לְרֵעֵ֨הוּ ׀ אֶֽהְיֶ֗ה קֹרֵ֣א לֶ֭אֱלֹוהַּ וַֽיַּעֲנֵ֑הוּ חֹ֗וק צַדִּ֥יק תָּמִֽים׃
4 (RIV) Io dunque dovrei essere il ludibrio degli amici! Io che invocavo Iddio, ed ei mi rispondeva; il ludibrio io, l’uomo giusto, integro!

5 (KAT) Veď »Škode posmech!« myslí si šťastný a »Úder tomu, komu nohy klesajú!«
5 (WLC) לַפִּ֣יד בּ֭וּז לְעַשְׁתּ֣וּת שַׁאֲנָ֑ן נָ֝כֹ֗ון לְמֹ֣ועֲדֵי רָֽגֶל׃
5 (RIV) Lo sprezzo alla sventura è nel pensiero di chi vive contento; esso è sempre pronto per coloro a cui vacilla il piede.

6 (KAT) Stánky ničomníkov sú na pokoji, čo dráždia Boha, tí sú bezpeční, akoby mali Boha v svojej ruke.
6 (WLC) יִשְׁלָ֤יוּ אֹֽהָלִ֨ים ׀ לְשֹׁ֥דְדִ֗ים וּֽ֭בַטֻּחֹות לְמַרְגִּ֣יזֵי אֵ֑ל לַאֲשֶׁ֤ר הֵבִ֖יא אֱלֹ֣והַּ בְּיָדֹֽו׃
6 (RIV) Sono invece tranquille le tende de’ ladroni e chi provoca Iddio, chi si fa un dio della propria forza, se ne sta al sicuro.

7 (KAT) Zveri sa pýtaj, by ťa poučila, nebeských vtákov, nech ti povedia,
7 (WLC) וְֽאוּלָ֗ם שְׁאַל־נָ֣א בְהֵמֹ֣ות וְתֹרֶ֑ךָּ וְעֹ֥וף הַ֝שָּׁמַ֗יִם וְיַגֶּד־לָֽךְ׃
7 (RIV) Ma interroga un po’ gli animali, e te lo insegneranno; gli uccelli del cielo, e te lo mostreranno;

8 (KAT) aj zemeplazov, aby poučili teba, a morské ryby nech ti oznámia:
8 (WLC) אֹ֤ו שִׂ֣יחַ לָאָ֣רֶץ וְתֹרֶ֑ךָּ וִֽיסַפְּר֥וּ לְ֝ךָ֗ דְּגֵ֣י הַיָּֽם׃
8 (RIV) o parla alla terra ed essa te lo insegnerà, e i pesci del mare te lo racconteranno.

9 (KAT) Veď z týchto všetkých ktože by nevedel, že ich urobila ruka Pánova?!
9 (WLC) מִ֭י לֹא־יָדַ֣ע בְּכָל־אֵ֑לֶּה כִּ֥י יַד־יְ֝הוָה עָ֣שְׂתָה זֹּֽאת׃
9 (RIV) Chi non sa, fra tutte queste creature, che la mano dell’Eterno ha fatto ogni cosa,

10 (KAT) V jeho ruke je duša všetkých bytostí aj duch každého ľudského tela.
10 (WLC) אֲשֶׁ֣ר בְּ֭יָדֹו נֶ֣פֶשׁ כָּל־חָ֑י וְ֝ר֗וּחַ כָּל־בְּשַׂר־אִֽישׁ׃
10 (RIV) ch’egli tiene in mano l’anima di tutto quel che vive, e lo spirito di ogni essere umano?

11 (KAT) Azda ucho nerozlišuje slová, ako pokrm ochutnáva podnebie?
11 (WLC) הֲלֹא־אֹ֭זֶן מִלִּ֣ין תִּבְחָ֑ן וְ֝חֵ֗ךְ אֹ֣כֶל יִטְעַם־לֹֽו׃
11 (RIV) L’orecchio non discerne esso le parole, come il palato assaggia le vivande?

12 (KAT) A nemávajú starší múdrosť a vysoký vek nemá rozumnosť?
12 (WLC) בִּֽישִׁישִׁ֥ים חָכְמָ֑ה וְאֹ֖רֶךְ יָמִ֣ים תְּבוּנָֽה׃
12 (RIV) Nei vecchi si trova la sapienza e lunghezza di giorni da intelligenza.

13 (KAT) Aj on múdry je a veľmi mocný, aj rozvážny je, veľmi rozumný.
13 (WLC) עִ֭מֹּו חָכְמָ֣ה וּגְבוּרָ֑ה לֹ֝֗ו עֵצָ֥ה וּתְבוּנָֽה׃
13 (RIV) Ma in Dio stanno la saviezza e la potenza, a lui appartengono il consiglio e l’intelligenza.

14 (KAT) Ak niečo zrúca, to nik nepostaví, koho on zavrie, toho neotvorí nik.
14 (WLC) הֵ֣ן יַ֭הֲרֹוס וְלֹ֣א יִבָּנֶ֑ה יִסְגֹּ֥ר עַל־אִ֝֗ישׁ וְלֹ֣א יִפָּתֵֽחַ׃
14 (RIV) Ecco, egli abbatte, e niuno può ricostruire; Chiude un uomo in prigione, e non v’è chi gli apra.

15 (KAT) Ak zahatá vody, zaraz povyschýnajú, keď vypustí ich, kraje rozvrátia.
15 (WLC) הֵ֤ן יַעְצֹ֣ר בַּמַּ֣יִם וְיִבָ֑שׁוּ וִֽ֝ישַׁלְּחֵ֗ם וְיַ֖הַפְכוּ אָֽרֶץ׃
15 (RIV) Ecco, egli trattiene le acque, e tutto inaridisce; le lascia andare, ed esse sconvolgono la terra.

16 (KAT) Aj on je mocný a múdry, jeho je zvedený i jeho zvodca.
16 (WLC) עִ֭מֹּו עֹ֣ז וְתֽוּשִׁיָּ֑ה לֹ֝֗ו שֹׁגֵ֥ג וּמַשְׁגֶּֽה׃
16 (RIV) Egli possiede la forza e l’abilità; da lui dipendono chi erra e chi fa errare.

17 (KAT) On dáva radcom vykračovať boso a bláznov robí zo sudcov.
17 (WLC) מֹולִ֣יךְ יֹועֲצִ֣ים שֹׁולָ֑ל וְֽשֹׁפְטִ֥ים יְהֹולֵֽל׃
17 (RIV) Egli manda scalzi i consiglieri, colpisce di demenza i giudici.

18 (KAT) Aj kráľom reťaze strháva a putá dáva kolo bedier im.
18 (WLC) מוּסַ֣ר מְלָכִ֣ים פִּתֵּ֑חַ וַיֶּאְסֹ֥ר אֵ֝זֹ֗ור בְּמָתְנֵיהֶֽם׃
18 (RIV) Scioglie i legami dell’autorità dei re e cinge i loro fianchi di catene.

19 (KAT) On dáva kňazom vykračovať boso a veľkomožných k pádu privádza.
19 (WLC) מֹולִ֣יךְ כֹּהֲנִ֣ים שֹׁולָ֑ל וְאֵֽתָנִ֣ים יְסַלֵּֽף׃
19 (RIV) Manda scalzi i sacerdoti, e rovescia i potenti.

20 (KAT) Rečníkom odoberá výrečnosť a starcom zas rozum odníma.
20 (WLC) מֵסִ֣יר פָה לְנֶאֱמָנִ֑ים וְטַ֖עַם זְקֵנִ֣ים יִקָּֽח׃
20 (RIV) Priva della parola i più eloquenti, e toglie il discernimento ai vecchi.

21 (KAT) Na urodzených vylieva potupu a veľkomožným pásy popúšťa.
21 (WLC) שֹׁופֵ֣ךְ בּ֭וּז עַל־נְדִיבִ֑ים וּמְזִ֖יחַ אֲפִיקִ֣ים רִפָּֽה׃
21 (RIV) Sparge lo sprezzo sui nobili, e rallenta la cintura ai forti.

22 (KAT) On odhaľuje hlbočiny temnoty a temravy zas mení na svetlo.
22 (WLC) מְגַלֶּ֣ה עֲ֭מֻקֹות מִנִּי־חֹ֑שֶׁךְ וַיֹּצֵ֖א לָאֹ֣ור צַלְמָֽוֶת׃
22 (RIV) Rivela le cose recondite, facendole uscir dalle tenebre, e trae alla luce ciò ch’è avvolto in ombra di morte.

23 (KAT) On rozmnožuje, lež aj hubí národy, jak šíri kmene, tak aj tiesni ich.
23 (WLC) מַשְׂגִּ֣יא לַ֭גֹּויִם וַֽיְאַבְּדֵ֑ם שֹׁטֵ֥חַ לַ֝גֹּויִ֗ם וַיַּנְחֵֽם׃
23 (RIV) Aggrandisce i popoli e li annienta, amplia le nazioni e le riconduce nei loro confini;

24 (KAT) On rozum berie zemským kniežatám a dáva im blúdiť púšťou bezcestnou.
24 (WLC) מֵסִ֗יר לֵ֭ב רָאשֵׁ֣י עַם־הָאָ֑רֶץ וַ֝יַּתְעֵ֗ם בְּתֹ֣הוּ לֹא־דָֽרֶךְ׃
24 (RIV) Toglie il senno ai capi della terra, e li fa errare in solitudini senza sentiero.

25 (KAT) Tak tápu potme, svetla vôbec nemajú a tackajú sa ako opití.
25 (WLC) יְמַֽשְׁשׁוּ־חֹ֥שֶׁךְ וְלֹא־אֹ֑ור וַ֝יַּתְעֵ֗ם כַּשִּׁכֹּֽור׃
25 (RIV) Van brancolando nelle tenebre, senza alcuna luce, e li fa barcollare come ubriachi.


Jób 12, 1-25





Verš 4
Mám byť azda svojmu druhovi na posmech? Preto vzývam Pána, nech on mi dá odpoveď! Je na smiech človek riadny, statočný…
Jób 16:10 - Už svoje ústa roztvárajú na mňa a na posmech ma bijú po tvári, zhŕkli sa všetci proti mne.
Jób 17:2 - Či nerobia si zo mňa iba posmešky a v utrpení oko nebdie mi?
Jób 21:3 - Ach, strpteže ma, nechajte vravieť ma, až dohovorím, potom smejte sa!
Jób 30:1 - Lež teraz (všetci) posmievajú sa mi len, aj čo sú vekom mladší odo mňa; tí, ktorých otcov nedržal som za hodných ani stáda svojho psom ich prirovnať.
Prís 14:2 - Kto chodí svojou rovnou (cestou), Pána ctí, ten však, kto chodí nerovnými cestami, ním pohŕda.

Verš 6
Stánky ničomníkov sú na pokoji, čo dráždia Boha, tí sú bezpeční, akoby mali Boha v svojej ruke.
Jób 21:7 - Nuž hriešnici, prečo sú nažive, aj zostanú ver’, silou mocnejú?
Ž 73:11 - Vravia si: „Vari to vidí Boh? A vie o tom Najvyšší?“
Jer 12:1 - Pravdu máš ty, Pane, keď sa súdim s tebou, jednako chcem s tebou hovoriť o práve: Prečo sa darí ceste zločincov, v pokoji si žijú všetci odbojníci?
Hab 1:3 - Prečo mi dáš vidieť hriech a pozeráš na nešťastie? Útlak a násilie je predo mnou, rodí sa spor a vzniká zvada.

Verš 11
Azda ucho nerozlišuje slová, ako pokrm ochutnáva podnebie?
Jób 6:30 - Či nepravda väzí na mojom jazyku? Či moje ďasno nerozlíši zlobu?
Jób 34:3 - lebo ucho slová rozoznáva podobne, ako ochutnáva pokrm podnebie.

Verš 14
Ak niečo zrúca, to nik nepostaví, koho on zavrie, toho neotvorí nik.
Jób 9:12 - Ak niečo schytí, kto mu v tom zabráni? A kto mu povie: »Čo to vystrájaš?«
Jób 11:10 - Ak on ide pomimo, či to tají, abo rozhlasuje, kto mu zabráni?
Zjv 3:7 - Anjelovi filadelfskej cirkvi napíš: Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ktorý má Dávidov kľúč; keď on otvára, nik nezavrie, a keď zatvára, nik neotvorí:

Verš 17
On dáva radcom vykračovať boso a bláznov robí zo sudcov.
2Sam 15:31 - Keď Dávidovi zvestovali: „Achitofel je medzi sprisahancami s Absolónom,“ Dávid povedal: „Urob, Pane, hlúpou Achitofelovu radu!“
2Sam 17:14 - Vtedy Absolón a všetci izraelskí mužovia hovorili: „Rada Arachitu Chusaiho je lepšia ako Achitofelova rada.“ Pán totiž prikázal znemožniť dobrú Achitofelovu radu, lebo Pán chcel Absolóna vrhnúť do nešťastia.
2Sam 17:23 - Keď Achitofel videl, že nekonajú podľa jeho rady, osedlal osla, zobral sa a šiel domov do svojho mesta, porobil v dome poriadky a obesil sa. Tak zomrel a pochovali ho v otcovskom hrobe.
Iz 19:12 - Kdeže sú tvoji mudrci? Nechže ti oznámia a zvestujú, čo ustanovil Pán zástupov proti Egyptu.
Iz 29:14 - preto, hľa, ja znovu vykonám divy s týmto ľudom, podivne a čudno, i zahynie múdrosť jeho mudrcov a rozum jeho rozumných sa schová.“
1Kor 1:19 - Veď je napísané: „Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem.“
2Sam 15:31 - Keď Dávidovi zvestovali: „Achitofel je medzi sprisahancami s Absolónom,“ Dávid povedal: „Urob, Pane, hlúpou Achitofelovu radu!“

Verš 20
Rečníkom odoberá výrečnosť a starcom zas rozum odníma.
Jób 32:9 - Nie sú však vždy veľkí, ktorí múdri bývajú, nie vždy, čo je správne, starci pochopia.
Iz 3:2 - hrdinu i bojovníka, sudcu i proroka, čarodeja i starca,

Verš 21
Na urodzených vylieva potupu a veľkomožným pásy popúšťa.
Ž 107:40 - Opovrhnutím zahrnul kniežatá a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

Verš 22
On odhaľuje hlbočiny temnoty a temravy zas mení na svetlo.
Mt 10:26 - Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme,
1Kor 4:5 - Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha.

Verš 23
On rozmnožuje, lež aj hubí národy, jak šíri kmene, tak aj tiesni ich.
Ž 107:38 - I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi a nezmenšil im ani počet dobytka.

Verš 24
On rozum berie zemským kniežatám a dáva im blúdiť púšťou bezcestnou.
Ž 107:4 - Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Ž 107:40 - Opovrhnutím zahrnul kniežatá a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

Job 12,7-25 - Kto si chce v plnej miere vysvetliť utrpenie Jóbovo, tomu nestačí odvolávať sa na Božiu múdrosť, o ktorej nemôže nikto mať pochybnosti, keďže aj nemé tvorstvo svojím počínaním podáva dôkazy o nej (verš 7–10), ale musí brať zreteľ aj na iné Božie vlastnosti. Nestačí ani odkazovať na životnú skúsenosť starších predkov (verš 12). Lebo pozorovanie Božej múdrosti – ako ňou pôsobí Boh v celom viditeľnom svete – dostatočne ukazuje, že Boh nezávisle na vôli kohokoľvek, bez ohľadu na zásluhu alebo vinu môže dopustiť nešťastia. Boh nechce zlo, ale ho pripúšťa, lebo človek má slobodnú vôľu.

Job 12,11 - Ľudský život je dosť krátky, a preto nestačí, aby jednotlivec nadobudol v ňom dostatočnú životnú múdrosť.

Job 12,16 - Pri hriešnych zvodcoch stretáme sa v živote s ľuďmi, ktorí bez svojej viny dostali sa do osudného bludu.