Verš 4
Mám byť na posmech svojim priateľom ako ten, čo k Bohu volá, aby ho vyslyšal? Na posmech je spravodlivý a bezúhonný.
Jób 16:10 - Roztvorili ústa proti mne, postupne ma bili po líci; všetci sa spoločne spájajú proti mne.
Jób 17:2 - Veru, posmech je mojím údelom, a moje oči sa unavili ich spurnosťou.
Jób 21:3 - Dovoľte mi, nech prehovorím, keď dohovorím, môžete sa vysmievať.
Jób 30:1 - Teraz sa mi však vysmievajú odo mňa mladší vekom, ktorých otcov by som sa bol štítil pridružiť ku psom svojho stáda.
Prís 14:2 - Kto sa bojí Hospodina, žije statočne, ale kto Ním pohŕda, chodí nerovnými cestami.
Verš 6
Stany pustošiacich sú na pokoji, a v bezpečí sú tí, čo popudzujú Boha, i ten, kto do svojej moci berie Boha.
Jób 21:7 - Prečo ostávajú bezbožníci nažive? Dosahujú vysoký vek, ba aj zbohatnú.
Ž 73:11 - A vravia: Akože by vedel Boh? Či Najvyšší má vedomosť o tom?
Jer 12:1 - Ty si v práve, Hospodine, keď sa Ti sťažujem, a predsa chcem hovoriť s Tebou o práve: Prečo je cesta bezbožných úspešná a pokojne žijú všetci, čo sa dopúšťajú zrady?
Hab 1:3 - Prečo mi dovolíš hľadieť na krivdu, a sám sa dívaš na trápenie? Zhuba a násilie predo mnou, vzniká spor a škriepka povstáva.
Verš 11
Či ucho neskúma slová tak, ako ďasná ochutnávajú jedlo?
Jób 6:30 - Či je neprávosť na mojom jazyku, či moje ďasno nerozozná skazu?
Jób 34:3 - Lebo ucho má skúmať slová, a podnebie ochutnáva jedlo.
Verš 14
Ak On niečo zrúca, to nik nevystaví, ak niekoho zavrie, tomu nik neotvorí,
Jób 9:12 - Ak uchváti, kto Ho v tom zavráti? Kto Mu smie povedať: Čo to robíš?
Jób 11:10 - Ak sa priženie, dá do väzenia a zvolá súd, kto Mu v tom zabráni?
Zjv 3:7 - Anjelovi zboru filadelfskému napíš: Toto hovorí Svätý a Opravdivý, ktorý má kľúč Dávidov, ktorý otvára tak, že nikto nezatvorí, a zatvára tak, že nikto neotvorí:
Verš 17
Radcom dáva odchádzať bosým, zo sudcov robí bláznov.
2Sam 15:31 - Vtom Dávidovi oznámili, že Achitófel je medzi sprisahancami s Absolónom. A Dávid povedal: Zmar, prosím, Hospodine, Achitófelovu radu.
2Sam 17:14 - Vtedy Absolón i všetci izraelskí mužovia hovorili: Lepšia je rada Arkijca Chúšaja ako rada Achitófelova. Hospodin prikázal zmariť dobrú radu Achitófelovu, aby Hospodin uviedol pohromu na Absolóna.
2Sam 17:23 - Keď Achitófel videl, že sa nestalo podľa jeho rady, osedlal osla, pobral sa a odišiel domov, do svojho mesta. Porobil poriadok a obesil sa; tak zomrel a pochovali ho v otcovskom hrobe.
Iz 19:12 - Kdeže sú tvoji mudrci? Nech ti oznámia a dajú vedieť, čo rozhodol Hospodin mocností o Egypte!
Iz 29:14 - preto, hľa, aj naďalej budem zaobchádzať s týmto ľudom podivne a predivne; zahynie múdrosť múdrych a skryje sa rozumnosť jeho rozumných.
1Kor 1:19 - Veď je napísané: Zničím múdrosť múdrych a zmarím rozumnosť rozumných.
2Sam 15:31 - Vtom Dávidovi oznámili, že Achitófel je medzi sprisahancami s Absolónom. A Dávid povedal: Zmar, prosím, Hospodine, Achitófelovu radu.
Verš 20
Osvedčeným berie reč, starcom odníma rozvahu.
Jób 32:9 - Vysokovekí nie sú vždy múdri, nielen starci chápu, čo je správne.
Iz 3:2 - hrdinu i bojovníka, sudcu i proroka, veštca i starca,
Verš 21
Na urodzených vylieva opovrhnutie a oslabuje pás mocných.
Ž 107:40 - Opovrhnutie vylial na kniežatá a dal blúdiť púšťou neschodnou.
Verš 22
Z temnoty zjavuje hlboké tajnosti a na svetlo vyvádza, čo bolo v tieni smrti.
Mt 10:26 - Preto nebojte sa ich, veď nieto skryté, čo by nevyšlo najavo; a nieto tajné, čo by sa nevyzvedelo.
1Kor 4:5 - Preto nič nesúďte predčasne, dokiaľ nepríde Pán, ktorý osvieti to, čo je vo tme skryté, a zjaví úmysly sŕdc, a vtedy každý dostane pochvalu od Boha.
Verš 23
Rast dáva národom, aj hubí ich, priestor dáva národom, aj odvádza ich preč.
Ž 107:38 - Požehnával ich, veľmi sa rozmnožili, a ich dobytku nedal ubúdať.
Verš 24
Odníma rozum vodcom národov zeme a zavádza ich na púšť bez cesty.
Ž 107:4 - Blúdili púšťou, po samote, nenašli cestu k obývateľnému mestu;
Ž 107:40 - Opovrhnutie vylial na kniežatá a dal blúdiť púšťou neschodnou.
Job 12,7-25 - Kto si chce v plnej miere vysvetliť utrpenie Jóbovo, tomu nestačí odvolávať sa na Božiu múdrosť, o ktorej nemôže nikto mať pochybnosti, keďže aj nemé tvorstvo svojím počínaním podáva dôkazy o nej (verš 7–10), ale musí brať zreteľ aj na iné Božie vlastnosti. Nestačí ani odkazovať na životnú skúsenosť starších predkov (verš 12). Lebo pozorovanie Božej múdrosti – ako ňou pôsobí Boh v celom viditeľnom svete – dostatočne ukazuje, že Boh nezávisle na vôli kohokoľvek, bez ohľadu na zásluhu alebo vinu môže dopustiť nešťastia. Boh nechce zlo, ale ho pripúšťa, lebo človek má slobodnú vôľu.
Job 12,11 - Ľudský život je dosť krátky, a preto nestačí, aby jednotlivec nadobudol v ňom dostatočnú životnú múdrosť.
Job 12,16 - Pri hriešnych zvodcoch stretáme sa v živote s ľuďmi, ktorí bez svojej viny dostali sa do osudného bludu.
