Verš 4
Mám byť azda svojmu druhovi na posmech? Preto vzývam Pána, nech on mi dá odpoveď! Je na smiech človek riadny, statočný…
Jób 16:10 - Už svoje ústa roztvárajú na mňa a na posmech ma bijú po tvári, zhŕkli sa všetci proti mne.
Jób 17:2 - Či nerobia si zo mňa iba posmešky a v utrpení oko nebdie mi?
Jób 21:3 - Ach, strpteže ma, nechajte vravieť ma, až dohovorím, potom smejte sa!
Jób 30:1 - Lež teraz (všetci) posmievajú sa mi len, aj čo sú vekom mladší odo mňa; tí, ktorých otcov nedržal som za hodných ani stáda svojho psom ich prirovnať.
Prís 14:2 - Kto chodí svojou rovnou (cestou), Pána ctí, ten však, kto chodí nerovnými cestami, ním pohŕda.
Verš 6
Stánky ničomníkov sú na pokoji, čo dráždia Boha, tí sú bezpeční, akoby mali Boha v svojej ruke.
Jób 21:7 - Nuž hriešnici, prečo sú nažive, aj zostanú ver’, silou mocnejú?
Ž 73:11 - Vravia si: „Vari to vidí Boh? A vie o tom Najvyšší?“
Jer 12:1 - Pravdu máš ty, Pane, keď sa súdim s tebou, jednako chcem s tebou hovoriť o práve: Prečo sa darí ceste zločincov, v pokoji si žijú všetci odbojníci?
Hab 1:3 - Prečo mi dáš vidieť hriech a pozeráš na nešťastie? Útlak a násilie je predo mnou, rodí sa spor a vzniká zvada.
Verš 11
Azda ucho nerozlišuje slová, ako pokrm ochutnáva podnebie?
Jób 6:30 - Či nepravda väzí na mojom jazyku? Či moje ďasno nerozlíši zlobu?
Jób 34:3 - lebo ucho slová rozoznáva podobne, ako ochutnáva pokrm podnebie.
Verš 14
Ak niečo zrúca, to nik nepostaví, koho on zavrie, toho neotvorí nik.
Jób 9:12 - Ak niečo schytí, kto mu v tom zabráni? A kto mu povie: »Čo to vystrájaš?«
Jób 11:10 - Ak on ide pomimo, či to tají, abo rozhlasuje, kto mu zabráni?
Zjv 3:7 - Anjelovi filadelfskej cirkvi napíš: Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ktorý má Dávidov kľúč; keď on otvára, nik nezavrie, a keď zatvára, nik neotvorí:
Verš 17
On dáva radcom vykračovať boso a bláznov robí zo sudcov.
2Sam 15:31 - Keď Dávidovi zvestovali: „Achitofel je medzi sprisahancami s Absolónom,“ Dávid povedal: „Urob, Pane, hlúpou Achitofelovu radu!“
2Sam 17:14 - Vtedy Absolón a všetci izraelskí mužovia hovorili: „Rada Arachitu Chusaiho je lepšia ako Achitofelova rada.“ Pán totiž prikázal znemožniť dobrú Achitofelovu radu, lebo Pán chcel Absolóna vrhnúť do nešťastia.
2Sam 17:23 - Keď Achitofel videl, že nekonajú podľa jeho rady, osedlal osla, zobral sa a šiel domov do svojho mesta, porobil v dome poriadky a obesil sa. Tak zomrel a pochovali ho v otcovskom hrobe.
Iz 19:12 - Kdeže sú tvoji mudrci? Nechže ti oznámia a zvestujú, čo ustanovil Pán zástupov proti Egyptu.
Iz 29:14 - preto, hľa, ja znovu vykonám divy s týmto ľudom, podivne a čudno, i zahynie múdrosť jeho mudrcov a rozum jeho rozumných sa schová.“
1Kor 1:19 - Veď je napísané: „Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem.“
2Sam 15:31 - Keď Dávidovi zvestovali: „Achitofel je medzi sprisahancami s Absolónom,“ Dávid povedal: „Urob, Pane, hlúpou Achitofelovu radu!“
Verš 20
Rečníkom odoberá výrečnosť a starcom zas rozum odníma.
Jób 32:9 - Nie sú však vždy veľkí, ktorí múdri bývajú, nie vždy, čo je správne, starci pochopia.
Iz 3:2 - hrdinu i bojovníka, sudcu i proroka, čarodeja i starca,
Verš 21
Na urodzených vylieva potupu a veľkomožným pásy popúšťa.
Ž 107:40 - Opovrhnutím zahrnul kniežatá a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Verš 22
On odhaľuje hlbočiny temnoty a temravy zas mení na svetlo.
Mt 10:26 - Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme,
1Kor 4:5 - Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha.
Verš 23
On rozmnožuje, lež aj hubí národy, jak šíri kmene, tak aj tiesni ich.
Ž 107:38 - I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi a nezmenšil im ani počet dobytka.
Verš 24
On rozum berie zemským kniežatám a dáva im blúdiť púšťou bezcestnou.
Ž 107:4 - Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Ž 107:40 - Opovrhnutím zahrnul kniežatá a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Job 12,7-25 - Kto si chce v plnej miere vysvetliť utrpenie Jóbovo, tomu nestačí odvolávať sa na Božiu múdrosť, o ktorej nemôže nikto mať pochybnosti, keďže aj nemé tvorstvo svojím počínaním podáva dôkazy o nej (verš 7–10), ale musí brať zreteľ aj na iné Božie vlastnosti. Nestačí ani odkazovať na životnú skúsenosť starších predkov (verš 12). Lebo pozorovanie Božej múdrosti – ako ňou pôsobí Boh v celom viditeľnom svete – dostatočne ukazuje, že Boh nezávisle na vôli kohokoľvek, bez ohľadu na zásluhu alebo vinu môže dopustiť nešťastia. Boh nechce zlo, ale ho pripúšťa, lebo človek má slobodnú vôľu.
Job 12,11 - Ľudský život je dosť krátky, a preto nestačí, aby jednotlivec nadobudol v ňom dostatočnú životnú múdrosť.
Job 12,16 - Pri hriešnych zvodcoch stretáme sa v živote s ľuďmi, ktorí bez svojej viny dostali sa do osudného bludu.