výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Jób 12, 1-25

1 Jób odpovedal: 2 „Vy jediní ste teda ozaj ľuďmi a všetka múdrosť s vami zahynie. 3 Aj ja mám rozum takisto ako vy a nie som od vás nijako podlejší. Veď oné veci kto by nevedel?! 4 Mám byť azda svojmu druhovi na posmech? Preto vzývam Pána, nech on mi dá odpoveď! Je na smiech človek riadny, statočný… 5 Veď »Škode posmech!« myslí si šťastný a »Úder tomu, komu nohy klesajú!« 6 Stánky ničomníkov sú na pokoji, čo dráždia Boha, tí sú bezpeční, akoby mali Boha v svojej ruke. 7 Zveri sa pýtaj, by ťa poučila, nebeských vtákov, nech ti povedia, 8 aj zemeplazov, aby poučili teba, a morské ryby nech ti oznámia: 9 Veď z týchto všetkých ktože by nevedel, že ich urobila ruka Pánova?! 10 V jeho ruke je duša všetkých bytostí aj duch každého ľudského tela. 11 Azda ucho nerozlišuje slová, ako pokrm ochutnáva podnebie? 12 A nemávajú starší múdrosť a vysoký vek nemá rozumnosť? 13 Aj on múdry je a veľmi mocný, aj rozvážny je, veľmi rozumný. 14 Ak niečo zrúca, to nik nepostaví, koho on zavrie, toho neotvorí nik. 15 Ak zahatá vody, zaraz povyschýnajú, keď vypustí ich, kraje rozvrátia. 16 Aj on je mocný a múdry, jeho je zvedený i jeho zvodca. 17 On dáva radcom vykračovať boso a bláznov robí zo sudcov. 18 Aj kráľom reťaze strháva a putá dáva kolo bedier im. 19 On dáva kňazom vykračovať boso a veľkomožných k pádu privádza. 20 Rečníkom odoberá výrečnosť a starcom zas rozum odníma. 21 Na urodzených vylieva potupu a veľkomožným pásy popúšťa. 22 On odhaľuje hlbočiny temnoty a temravy zas mení na svetlo. 23 On rozmnožuje, lež aj hubí národy, jak šíri kmene, tak aj tiesni ich. 24 On rozum berie zemským kniežatám a dáva im blúdiť púšťou bezcestnou. 25 Tak tápu potme, svetla vôbec nemajú a tackajú sa ako opití.

Jób 12, 1-25





Verš 4
Mám byť azda svojmu druhovi na posmech? Preto vzývam Pána, nech on mi dá odpoveď! Je na smiech človek riadny, statočný…
Jób 16:10 - Už svoje ústa roztvárajú na mňa a na posmech ma bijú po tvári, zhŕkli sa všetci proti mne.
Jób 17:2 - Či nerobia si zo mňa iba posmešky a v utrpení oko nebdie mi?
Jób 21:3 - Ach, strpteže ma, nechajte vravieť ma, až dohovorím, potom smejte sa!
Jób 30:1 - Lež teraz (všetci) posmievajú sa mi len, aj čo sú vekom mladší odo mňa; tí, ktorých otcov nedržal som za hodných ani stáda svojho psom ich prirovnať.
Prís 14:2 - Kto chodí svojou rovnou (cestou), Pána ctí, ten však, kto chodí nerovnými cestami, ním pohŕda.

Verš 6
Stánky ničomníkov sú na pokoji, čo dráždia Boha, tí sú bezpeční, akoby mali Boha v svojej ruke.
Jób 21:7 - Nuž hriešnici, prečo sú nažive, aj zostanú ver’, silou mocnejú?
Ž 73:11 - Vravia si: „Vari to vidí Boh? A vie o tom Najvyšší?“
Jer 12:1 - Pravdu máš ty, Pane, keď sa súdim s tebou, jednako chcem s tebou hovoriť o práve: Prečo sa darí ceste zločincov, v pokoji si žijú všetci odbojníci?
Hab 1:3 - Prečo mi dáš vidieť hriech a pozeráš na nešťastie? Útlak a násilie je predo mnou, rodí sa spor a vzniká zvada.

Verš 11
Azda ucho nerozlišuje slová, ako pokrm ochutnáva podnebie?
Jób 6:30 - Či nepravda väzí na mojom jazyku? Či moje ďasno nerozlíši zlobu?
Jób 34:3 - lebo ucho slová rozoznáva podobne, ako ochutnáva pokrm podnebie.

Verš 14
Ak niečo zrúca, to nik nepostaví, koho on zavrie, toho neotvorí nik.
Jób 9:12 - Ak niečo schytí, kto mu v tom zabráni? A kto mu povie: »Čo to vystrájaš?«
Jób 11:10 - Ak on ide pomimo, či to tají, abo rozhlasuje, kto mu zabráni?
Zjv 3:7 - Anjelovi filadelfskej cirkvi napíš: Toto hovorí Svätý, Pravdivý, ktorý má Dávidov kľúč; keď on otvára, nik nezavrie, a keď zatvára, nik neotvorí:

Verš 17
On dáva radcom vykračovať boso a bláznov robí zo sudcov.
2Sam 15:31 - Keď Dávidovi zvestovali: „Achitofel je medzi sprisahancami s Absolónom,“ Dávid povedal: „Urob, Pane, hlúpou Achitofelovu radu!“
2Sam 17:14 - Vtedy Absolón a všetci izraelskí mužovia hovorili: „Rada Arachitu Chusaiho je lepšia ako Achitofelova rada.“ Pán totiž prikázal znemožniť dobrú Achitofelovu radu, lebo Pán chcel Absolóna vrhnúť do nešťastia.
2Sam 17:23 - Keď Achitofel videl, že nekonajú podľa jeho rady, osedlal osla, zobral sa a šiel domov do svojho mesta, porobil v dome poriadky a obesil sa. Tak zomrel a pochovali ho v otcovskom hrobe.
Iz 19:12 - Kdeže sú tvoji mudrci? Nechže ti oznámia a zvestujú, čo ustanovil Pán zástupov proti Egyptu.
Iz 29:14 - preto, hľa, ja znovu vykonám divy s týmto ľudom, podivne a čudno, i zahynie múdrosť jeho mudrcov a rozum jeho rozumných sa schová.“
1Kor 1:19 - Veď je napísané: „Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem.“
2Sam 15:31 - Keď Dávidovi zvestovali: „Achitofel je medzi sprisahancami s Absolónom,“ Dávid povedal: „Urob, Pane, hlúpou Achitofelovu radu!“

Verš 20
Rečníkom odoberá výrečnosť a starcom zas rozum odníma.
Jób 32:9 - Nie sú však vždy veľkí, ktorí múdri bývajú, nie vždy, čo je správne, starci pochopia.
Iz 3:2 - hrdinu i bojovníka, sudcu i proroka, čarodeja i starca,

Verš 21
Na urodzených vylieva potupu a veľkomožným pásy popúšťa.
Ž 107:40 - Opovrhnutím zahrnul kniežatá a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

Verš 22
On odhaľuje hlbočiny temnoty a temravy zas mení na svetlo.
Mt 10:26 - Nebojte sa ich teda. Lebo nič nie je skryté, čo by sa neodhalilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo. Čo vám hovorím vo tme,
1Kor 4:5 - Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha.

Verš 23
On rozmnožuje, lež aj hubí národy, jak šíri kmene, tak aj tiesni ich.
Ž 107:38 - I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi a nezmenšil im ani počet dobytka.

Verš 24
On rozum berie zemským kniežatám a dáva im blúdiť púšťou bezcestnou.
Ž 107:4 - Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Ž 107:40 - Opovrhnutím zahrnul kniežatá a dal im blúdiť po stepi neschodnej.

Job 12,7-25 - Kto si chce v plnej miere vysvetliť utrpenie Jóbovo, tomu nestačí odvolávať sa na Božiu múdrosť, o ktorej nemôže nikto mať pochybnosti, keďže aj nemé tvorstvo svojím počínaním podáva dôkazy o nej (verš 7–10), ale musí brať zreteľ aj na iné Božie vlastnosti. Nestačí ani odkazovať na životnú skúsenosť starších predkov (verš 12). Lebo pozorovanie Božej múdrosti – ako ňou pôsobí Boh v celom viditeľnom svete – dostatočne ukazuje, že Boh nezávisle na vôli kohokoľvek, bez ohľadu na zásluhu alebo vinu môže dopustiť nešťastia. Boh nechce zlo, ale ho pripúšťa, lebo človek má slobodnú vôľu.

Job 12,11 - Ľudský život je dosť krátky, a preto nestačí, aby jednotlivec nadobudol v ňom dostatočnú životnú múdrosť.

Job 12,16 - Pri hriešnych zvodcoch stretáme sa v živote s ľuďmi, ktorí bez svojej viny dostali sa do osudného bludu.