Kniha Jób

1 (VUL) Taedet animam meam vitae meae; dimittam adversum me eloquium meum, loquar in amaritudine animae meae.
1 (KAT) Mne samému sa celkom spríkril život, tak do náreku dám sa nad sebou a z trpkej duše budem hovoriť.

2 (VUL) Dicam Deo: Noli me condemnare, indica mihi cur me ita iudices.
2 (KAT) To poviem Bohu: Nože, neodsudzuj ma! Mne oznám, prečo so mnou prieš sa ty!

3 (VUL) Numquid bonum tibi videtur, si opprimas me et calumnieris me, opus manuum tuarum, et super consilium impiorum arrideas?
3 (KAT) Či dobre ti to, že krivdy dopúšťaš sa, že dielom rúk svojich pohŕdaš a smeješ sa zámerom bezbožných?

4 (VUL) Numquid oculi carnei tibi sunt, aut, sicut videt homo, et tu videbis?
4 (KAT) Či vari ty máš oči telesné, jak človek hľadí, ty tak hľadievaš?

5 (VUL) Numquid sicut dies hominis dies tui, et anni tui sicut humana sunt tempora,
5 (KAT) A tvoje dni sú ako dni človeka, i roky tvoje jak dni ľudské sú,

6 (VUL) ut quaeras iniquitatem meam et peccatum meum scruteris,
6 (KAT) že zháňaš sa tak po neprávostiach mojich a vyzvedáš sa na moje priestupky,

7 (VUL) cum scias quia nihil impium fecerim, et sit nemo, qui de manu tua possit eruere?
7 (KAT) hoc dobre vieš, že ozaj som nevinný a z tvojej ruky nik ma nevyrve?

8 (VUL) Manus tuae fecerunt me et plasmaverunt me totum in circuitu; et sic repente praecipitas me?
8 (KAT) Tvoje ruky ma urobili a stvárnili a naraz ma chceš celkom zahubiť?

9 (VUL) Memento, quaeso, quod sicut lutum feceris me et in pulverem reduces me.
9 (KAT) Len rozpomeň sa, že si ma urobil z hliny, a chceš ma zasa na prach obrátiť?

10 (VUL) Nonne sicut lac mulsisti me et sicut caseum me coagulasti?
10 (KAT) Či ako mlieko nepozlieval si ma a sťaby syru zhustnúť nedal mi?

11 (VUL) Pelle et carnibus vestisti me; ossibus et nervis compegisti me.
11 (KAT) Hej, kožou, telom ty sám odel si ma a votkal si mi kosti, šľachy tiež;

12 (VUL) Vitam et misericordiam tribuisti mihi, et visitatio tua custodivit spiritum meum.
12 (KAT) dar žitia si mi blahovoľne udelil a tvoja starosť dych mi chránila.

13 (VUL) Licet haec celes in corde tuo, tamen scio haec in animo tuo versari.
13 (KAT) Hoc v svojom srdci tieto veci skrývaš, ja viem, že toto máš pred sebou:

14 (VUL) Si peccaverim, observas me et ab iniquitate mea mundum me esse non pateris.
14 (KAT) Ty ma pozoruješ, či dopustím sa hriechu, no nezbavíš ma mojich priestupkov.

15 (VUL) Et si impius fuero, vae mihi est; et si iustus, non levabo caput, saturatus afflictione et miseria.
15 (KAT) Keby som páchal bezbožnosť, beda mi, lež hlavu vztýčiť nesmiem nevinný. Som sýty hanbou, spitý utrpením.

16 (VUL) Si superbia extollar, quasi catulum leonis capies me et iterum mirabilem te exhibebis in me.
16 (KAT) Keď pozdvihnem sa, sťa lev naháňaš ma; a opäť sa podivne správaš voči mne.

17 (VUL) Instauras testes tuos contra me et multiplicas iram tuam adversum me, et poenae militant in me.
17 (KAT) Hneď nových svedkov proti mne si privádzaš a ešte väčšmi na mňa hneváš sa; vždy nové vojská broja proti mne.

18 (VUL) Quare de vulva eduxisti me? Qui utinam consumptus essem, ne oculus me videret!
18 (KAT) Ba prečo si ma z lona matky vyviedol? Čo nezhynul som, zrak než uzrel ma?

19 (VUL) Fuissem quasi non essem, de utero translatus ad tumulum.
19 (KAT) Jak ten, čo nie je, prečo som sa nestal ja? Čo neniesli ma z lona do hrobu?

20 (VUL) Numquid non paucitas dierum meorum finietur brevi? Dimitte ergo me, ut refrigerem paululum dolorem meum,
20 (KAT) Dni môjho žitia potrvajú kratúčko, nuž nechaj ma už, by som pookrial,

21 (VUL) antequam vadam, et non revertar, ad terram tenebrarum et umbrae mortis,
21 (KAT) prv, ako pôjdem, skadiaľ sa nik nevracia, kde zem je plná tmy a temravy,

22 (VUL) terram caliginis et tenebrarum, ubi umbra mortis et nullus ordo, sed sempiternus horror inhabitat ”.
22 (KAT) kde zem je šerá, čo je nad tmy černejšie, kde zmätok iba a svit je temravou.“