  | Kniha JóbBiblia - Sväté písmo(KAT - Katolícky preklad) | Jób 10, 1-22 |
1 Jób 10, 1 Mne samému sa celkom spríkril život, tak do náreku dám sa nad sebou a z trpkej duše budem hovoriť. 2 Jób 10, 2 To poviem Bohu: Nože, neodsudzuj ma! Mne oznám, prečo so mnou prieš sa ty! 3 Jób 10, 3 Či dobre ti to, že krivdy dopúšťaš sa, že dielom rúk svojich pohŕdaš a smeješ sa zámerom bezbožných? 4 Jób 10, 4 Či vari ty máš oči telesné, jak človek hľadí, ty tak hľadievaš? 5 Jób 10, 5 A tvoje dni sú ako dni človeka, i roky tvoje jak dni ľudské sú, 6 Jób 10, 6 že zháňaš sa tak po neprávostiach mojich a vyzvedáš sa na moje priestupky, 7 Jób 10, 7 hoc dobre vieš, že ozaj som nevinný a z tvojej ruky nik ma nevyrve? 8 Jób 10, 8 Tvoje ruky ma urobili a stvárnili a naraz ma chceš celkom zahubiť? 9 Jób 10, 9 Len rozpomeň sa, že si ma urobil z hliny, a chceš ma zasa na prach obrátiť? 10 Jób 10, 10 Či ako mlieko nepozlieval si ma a sťaby syru zhustnúť nedal mi? 11 Jób 10, 11 Hej, kožou, telom ty sám odel si ma a votkal si mi kosti, šľachy tiež; 12 Jób 10, 12 dar žitia si mi blahovoľne udelil a tvoja starosť dych mi chránila. 13 Jób 10, 13 Hoc v svojom srdci tieto veci skrývaš, ja viem, že toto máš pred sebou: 14 Jób 10, 14 Ty ma pozoruješ, či dopustím sa hriechu, no nezbavíš ma mojich priestupkov. 15 Jób 10, 15 Keby som páchal bezbožnosť, beda mi, lež hlavu vztýčiť nesmiem nevinný. Som sýty hanbou, spitý utrpením. 16 Jób 10, 16 Keď pozdvihnem sa, sťa lev naháňaš ma; a opäť sa podivne správaš voči mne. 17 Jób 10, 17 Hneď nových svedkov proti mne si privádzaš a ešte väčšmi na mňa hneváš sa; vždy nové vojská broja proti mne. 18 Jób 10, 18 Ba prečo si ma z lona matky vyviedol? Čo nezhynul som, zrak než uzrel ma? 19 Jób 10, 19 Jak ten, čo nie je, prečo som sa nestal ja? Čo neniesli ma z lona do hrobu? 20 Jób 10, 20 Dni môjho žitia potrvajú kratúčko, nuž nechaj ma už, by som pookrial, 21 Jób 10, 21 prv, ako pôjdem, skadiaľ sa nik nevracia, kde zem je plná tmy a temravy, 22 Jób 10, 22 kde zem je šerá, čo je nad tmy černejšie, kde zmätok iba a svit je temravou.“
| | | Jób 10, 1-22 |
Verš 16
Keď pozdvihnem sa, sťa lev naháňaš ma; a opäť sa podivne správaš voči mne.
Iz 38:13 - Kričím až do rána. Ako lev, tak zdrvil všetky moje kosti, (odo dňa do noci skončíš so mnou).
Nár 3:10 -DaletJe mi ako striehnuci medveď, lev, ktorý čaká v skrýši.
Verš 9
Len rozpomeň sa, že si ma urobil z hliny, a chceš ma zasa na prach obrátiť?
Gn 2:7 - Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.
Gn 3:19 - V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!“
Verš 10
Či ako mlieko nepozlieval si ma a sťaby syru zhustnúť nedal mi?
Ž 139:15 - Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.
Verš 18
Ba prečo si ma z lona matky vyviedol? Čo nezhynul som, zrak než uzrel ma?
Jób 3:11 - Čo v lone matky hneď som vtedy neumrel, buď po pôrode zaraz nezhynul?!
Job 10,10 - Slová poukazujú na skrytý a tajomný vznik ľudského života v lone matky. Starý zákon spomína s istou obľubou podivuhodný vznik ľudského tela v skrytosti. O jeho utváraní najlepšie vie iba Boh (porov. Ž 139,13.15.16).
Job 10,17 - "Nové vojská" sú nové vlny utrpenia a pohrôm, ktoré sa na Jóba bez prestania valia.
Job 10,21 - Starozákonné podsvetie (šeól) je pochmúrne.
