Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Jób 1, 1-22

1 V krajine Úc žil muž menom Jób; bol to muž bezúhonný, úprimný, bohabojný a stránil sa zlého. 2 Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry. 3 Mal do sedemtisíc oviec, tritisíc tiav, päťsto záprahov hovädzieho dobytka, päťsto oslíc a veľmi mnoho služobníctva. Bol to významnejší muž ako všetci ľudia Východu. 4 Jeho synovia sa schádzali a strojili hostiny, každý vo svojom dome a vo svoj deň; dávali povolávať aj svoje tri sestry, aby jedli a pili s nimi. 5 Keď však prebehlo poradie dní hostín, Jób posielal po nich a posväcoval ich. Včasráno vstával a prinášal spaľované obete podľa ich celkového počtu. Lebo Jób si pomyslel: Možno sa moji synovia prehrešili a rúhali sa Bohu vo svojom srdci. Tak robieval Jób ustavične. 6 Istého dňa, keď sa synovia Boží prišli postaviť pred Hospodina, prišiel medzi nich aj Satan. 7 Vtedy Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ prichádzaš? Satan odpovedal Hospodinovi: Z potuliek po zemi a z pochôdzky po nej. 8 Nato povedal Hospodin Satanovi: Všimol si si môjho služobníka Jóba? Lebo na zemi nieto jemu podobného, bezúhonného, úprimného, bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého. 9 Satan odpovedal Hospodinovi: Či je Jób zadarmo bohabojný? 10 Neohradil si ho zo všetkých strán i s jeho domom i so všetkým, čo má? Dielo jeho rúk si požehnal a jeho statok sa rozmnožil v krajine. 11 Ale len vystri ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či sa ti nebude do očí rúhať? 12 Vtedy Hospodin riekol Satanovi: Ajhľa, v tvojich rukách je všetko, čo má, len na neho rukou nesiahaj! Nato Satan odišiel spred Hospodina. 13 Istého dňa, keď jeho synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata, 14 prišiel posol k Jóbovi a povedal: Keď dobytok oral a oslice sa pásli vedľa neho, 15 Sabejci vpadli, pobrali tvojich a sluhov pobili ostrím meča. Len ja sám som unikol, aby som to oznámil. 16 Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Boží oheň padol z neba, rozhorel sa medzi ovcami a sluhami, až ich strávil. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil. 17 Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Chaldejci utvorili tri húfy, napadli ťavy, pobrali ich a sluhov pobili ostrím meča. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil. 18 Kým tento ešte hovoril, prišiel iný a povedal: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata, 19 a hľa, veľký vietor sa dovalil spoza púšte, udrel na štyri rohy domu, ten padol na mladých ľudí, takže zomreli. Len ja sám som unikol, aby som ti to oznámil. 20 Vtedy Jób vstal, roztrhol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, poklonil sa 21 a povedal: Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam navrátim; Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo. 22 Pri tom všetkom Jób nezhrešil a nespáchal nič urážlivé proti Bohu.

Verš 1

V krajine Úc žil muž menom Jób; bol to muž bezúhonný, úprimný, bohabojný a stránil sa zlého.

Jób 2:3 - Nato Hospodin povedal Satanovi: Všimol si si môjho sluhu Jóba? Lebo nieto na zemi jemu podobného bezúhonného, úprimného a bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého. A ešte sa drží svojej bezúhonnosti, hoci si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny nivočil.

Verš 21

a povedal: Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam navrátim; Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo.

Kaz 5:15 - Aj to je tiež bolestné zlo, že celkom tak musí odísť, ako prišiel. Aký úžitok má teda z toho, že sa do vetra namáha?

1Tim 6:7 - lebo nič sme nepriniesli na svet [a nepochybné je], ani nič odniesť nemôžeme.

Verš 7

Vtedy Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ prichádzaš? Satan odpovedal Hospodinovi: Z potuliek po zemi a z pochôdzky po nej.

1Pt 5:8 - Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral;

Job 1,1 - Autor ponechal toto rozprávanie v próze a dal mu charakter ľudového príbehu. Hus je krajinka ležiaca na okraji arabskej púšte, juhovýchodne od Edomska.

Job 1,2 - Početné potomstvo (najmä značný počet živých synov) bolo dôkazom a znamením priazne Božej (Dt 28,4.11; Ž 128,3).

Job 1,3 - Synovia Východu (bene qedem) je doslovný preklad pomenovania, ktorým sa označovali obyvatelia Arabskej púšte. Mudrci od východu (Mt 2,1) sú tiež spomedzi obyvateľov Arabskej púšte.

Job 1,5 - Jób ako kňaz svojho rodu obetuje denne na uzmierenie prípadných hriechov, ktorých by sa boli jeho dietky dopustili. "Urazili Boha" doslovne: "požehnávali Boha". Význam tohto výrazu je tento: aby azda nezlorečili Bohu, aby meno Božie nezneuctili.

Job 1,6-12 - Porov. 1 Kr 22,19 n. Nebeská scéna je básnickým znázornením rozhodnutia Božieho, ktorým Boh satanovi dovolí trápiť aj spravodlivých ľudí. "Boží synovia" sú dobrí anjeli. Oproti nim stojí "satan" ako odporca úmyslov Božích. Boh chce len dobré. Zlo iba dopúšťa, lebo aj to vie podriadiť svojej službe. Celý výjav treba chápať obrazne. Znázorňuje skutočnosť, že iba zlý duch, ako nepriateľ spravodlivosti, si žiada prenasledovať dobrých ľudí. Ale potrebuje na to súhlas od Boha. Zlo teda nepochádza bezprostredne od Boha. On iba dopustí zlo. V našom prípade zlo je utrpenie zoslané ako skúška na zbožného človeka. No zlosť diabla nemôže prekaziť Božie úmysly, ktorý svojou mocou aj zo zla vie dosiahnuť dobro (Ž 28,1; 88,6.7).

Job 1,14 - Sabejci (Šeba) bývali v juhozápadnej časti arabskej púšte.

Job 1,16 - "Pánov oheň" je asi blesk.

Job 1,17 - "Chaldejci" bývali na severnom pobreží Perzského zálivu. Zaujali územie niekdajších Sumerov (Šumirov) pri južnom toku riek Tigrisu a Eufratu.

Job 1,20 - Natrhnúť si odev (porov. Gn 37,29; Lv 10,6 a i.), ostrihať si hlavu (Iz 15,2; Jer 7,29 a i.) boli obvyklé znaky smútku v tých krajoch.

Job 1,21 - Zem sa prirovnáva k materskému lonu.