výhody registrácie

Kniha Jób

Biblia - Sväté písmo

(CEP - Český - Ekumenický preklad)

Jób 1, 1-22

1 (CEP) Byl muž v zemi Úsu jménem Jób; byl to muž bezúhonný a přímý, bál se Boha a vystříhal se zlého.
1 (ROH) Bol nejaký muž v zemi Úc, ktorému bolo meno Job. Bol to muž bezúhonný, priamy a spravedlivý, ktorý sa bál Boha a chránil sa zlého.

2 (CEP) Narodilo se mu sedm synů a tři dcery.
2 (ROH) Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.

3 (CEP) Jeho stáda čítala sem tisíc ovcí, tři tisíce velbloudů, pět set spřežení skotu a pět set oslic. Měl také velmi mnoho služebnictva. Ten muž předčil všechny syny dávnověku.
3 (ROH) A mal dobytka sedem tisíc kusov drobného stáda, tri tisíce veľblúdov, päťsto párov volov, päťsto oslíc a služobníctva veľmi mnoho. A ten muž bol väčší od všetkých synov východu.

4 (CEP) Jeho synové strojívali doma hodokvasy, každý ve svůj den, a zvali i své tři sestry, aby s nimi hodovaly a pily.
4 (ROH) A jeho synovia chodievali a robievali hostiny po dome, každý na svoj deň. A posielavali a povolávali aj svoje tri sestry, aby jedly a pily s nimi.

5 (CEP) Když uplynuly dny hodokvasu, Jób pro ně posílal a posvěcoval Je. Za časného jitra obětoval oběti zápalné za každého z nich; říkal si totiž: "Možná, že moji synové zhřešili a zlořečili v srdci Bohu." Tak činil Jób po všechny dny.
5 (ROH) A bývalo tak, že keď kolom obišly dni hostiny, posielaval Job a posväcoval ich a vstávajúc skoro ráno obetoval zápalné obeti podľa počtu všetkých ich. Lebo Job hovorieval: Možno, že zhrešili moji synovia a zlorečili Bohu vo svojom srdci. Tak to robieval Job po všetky tie dni.

6 (CEP) Nastal pak den, kdy přišli synové Boží, aby předstoupili před Hospodina; přišel mezi ně i satan.
6 (ROH) A stalo sa jedného dňa, keď prišli synovia Boží, aby sa postavili pred Hospodinom, že prišiel medzi nimi aj Satan.

7 (CEP) Hospodin se satana zeptal: "Odkud přicházíš?" Satan Hospodinu odpověděl: "Procházel jsem zemi křížem krážem."
7 (ROH) A Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ ideš? A Satan odpovedal Hospodinovi a riekol: Chodil som sem a ta po zemi a prechádzal som sa po nej.

8 (CEP) Hospodin se satana zeptal: "Zdalipak sis všiml mého služebníka Jóba? Nemá na zemi sobě rovného. Je to muž bezúhonný a přímý, bojí se Boha a vystříhá se zlého."
8 (ROH) A zase riekol Hospodin Satanovi: Či si si všimnul môjho služobníka Joba, že nie je jemu rovného na zemi, takého bezúhonného muža, priameho a spravedlivého, ktorý sa bojí Boha a chráni sa zlého?

9 (CEP) Satan však Hospodinu odpověděl: "Cožpak se Jób bojí Boha bezdůvodně?
9 (ROH) Na to odpovedal Satan Hospodinovi a riekol: A či sa Job darmo bojí Boha?

10 (CEP) Vždyť jsi ho ze všech stran ohradil, rovněž jeho dům a všechno, co má. Dílu jeho rukou žehnáš a jeho stáda se na zemi rozmohla.
10 (ROH) Či si ho ty azda neohradil i jeho domu a všetkého, čo má, zo všetkých strán? Dielo jeho rúk si požehnal, a jeho dobytok sa náramne rozmnožil na zemi.

11 (CEP) Ale jen vztáhni ruku a zasáhni všechno, co má, hned ti bude do očí zlořečit."
11 (ROH) Ale nože vystri svoju ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či ti nebude zlorečiť do tvári!

12 (CEP) Hospodin na to satanovi odvětil: "Nuže, měj si moc nade vším, co mu patří, pouze na něho ruku nevztahuj." A satan od Hospodina odešel.
12 (ROH) Vtedy riekol Hospodin Satanovi: Hľa, všetko, čo má, je v tvojej ruke, len na neho nevystri svojej ruky. A Satan vyšiel od tvári Hospodinovej.

13 (CEP) Nastal pak den, kdy Jóbovi synové a dcery hodovali a pili víno v domě svého prvorozeného bratra.
13 (ROH) A stalo sa jedného dňa, keď jedli jeho synovia a jeho dcéry a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,

14 (CEP) Tu přišel k Jóbovi posel a řekl: "Právě orali s dobytkem a při něm se popásaly oslice.
14 (ROH) že prišiel posol k Jobovi a povedal: Voly oraly a oslice sa pásly vedľa nich,

15 (CEP) Vtom přitrhli Šebovci, pobrali je a čeleď pobili ostřím meče. Unikl jsem jenom já a oznamuji ti to."
15 (ROH) a vtrhli Šebänia a zajali ich a sluhov pobili ostrím meča, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.

16 (CEP) Ještě nedomluvil, když přišel další a řekl: "Z nebe spadl Boží oheň, zachvátil ovce a čeleď pozřel. Unikl jsem jenom já a oznamuji ti to."
16 (ROH) Kým ešte tento hovoril, prišiel druhý a povedal: Oheň Boží padol s neba a roznietil sa na drobné stádo i na sluhov a strávil ich, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.

17 (CEP) Ještě nedomluvil, když přišel další a řekl: "Kaldejci rozdělení do tří houfů napadli velbloudy, pobrali je a čeleď pobili ostřím meče. Unikl jsem jenom já a oznamuji ti to."
17 (ROH) Kým ešte tento hovoril, prišiel tretí a povedal: Chaldeji rozostavili tri čaty a vrhli sa na veľblúdov a zajali ich a sluhov pobili ostrím meča, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.

18 (CEP) Ještě nedomluvil, když přišel další a řekl: "Tvoji synové a dcery hodovali a pili víno v domě svého prvorozeného bratra.
18 (ROH) A keď tento ešte nebol dopovedal, prišiel štvrtý a riekol: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,

19 (CEP) Vtom se zvedl od pouště silný vítr a opřel se ze všech čtyř stran do domu. Ten se na mladé lidi zřítil a oni zahynuli. Unikl jsem jenom já a oznamuji ti to."
19 (ROH) a hľa, prišiel veliký vietor zpoza púšte a uderil na štyri uhly domu, takže padol na mladých ľudí, a zomreli, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.

20 (CEP) Tu Jób povstal, roztrhl svou řízu a oholil si hlavu. Potom padl k zemi, klaněl se
20 (ROH) Vtedy vstal Job a roztrhol svoj plášť, ostrihal svoju hlavu a padnúc na zem poklonil sa.

21 (CEP) a pravil: "Z života své matky jsem vyšel nahý, nahý se tam vrátím. Hospodin dal, Hospodin vzal; jméno Hospodinovo buď požehnáno."
21 (ROH) A riekol: Nahý som vyšiel zo života svojej matky a nahý sa ta navrátim. Hospodin dal, Hospodin vzal. Nech je požehnané meno Hospodinovo.

22 (CEP) Při tom všem se Jób nijak neprohřešil a neřekl proti Bohu nic nepatřičného.
22 (ROH) V tom vo všetkom nezhrešil Job a neprivlastnil Bohu ničoho nerozumného.


Jób 1, 1-22





Verš 1
Byl muž v zemi Úsu jménem Jób; byl to muž bezúhonný a přímý, bál se Boha a vystříhal se zlého.
Jób 2:3 - Hospodin se satana zeptal: "Zdalipak sis všiml mého služebníka Jóba? Nemá na zemi sobě rovného. Je to muž bezúhonný a přímý, bojí se Boha a vystříhá se zlého. Ve své bezúhonnosti setrvává dosud, ačkoli jsi mě proti němu podnítil, abych ho bezdůvodně mořil."

Verš 21
a pravil: "Z života své matky jsem vyšel nahý, nahý se tam vrátím. Hospodin dal, Hospodin vzal; jméno Hospodinovo buď požehnáno."
Kaz 5:15 - A také to je zlý neduh: Každý odejde, jak přišel; jaký užitek má z toho, že se pachtil a honil vítr?
1Tim 6:7 - Nic jsme si totiž na svět nepřinesli, a také si nic nemůžeme odnést.

Verš 7
Hospodin se satana zeptal: "Odkud přicházíš?" Satan Hospodinu odpověděl: "Procházel jsem zemi křížem krážem."
1Pt 5:8 - Buďte střízliví! Buďte bdělí! Váš protivník, ďábel, obchází jako 'lev řvoucí' a hledá, koho by pohltil.

Job 1,1 - Autor ponechal toto rozprávanie v próze a dal mu charakter ľudového príbehu. Hus je krajinka ležiaca na okraji arabskej púšte, juhovýchodne od Edomska.

Job 1,2 - Početné potomstvo (najmä značný počet živých synov) bolo dôkazom a znamením priazne Božej (Dt 28,4.11; Ž 128,3).

Job 1,3 - Synovia Východu (bene qedem) je doslovný preklad pomenovania, ktorým sa označovali obyvatelia Arabskej púšte. Mudrci od východu (Mt 2,1) sú tiež spomedzi obyvateľov Arabskej púšte.

Job 1,5 - Jób ako kňaz svojho rodu obetuje denne na uzmierenie prípadných hriechov, ktorých by sa boli jeho dietky dopustili. "Urazili Boha" doslovne: "požehnávali Boha". Význam tohto výrazu je tento: aby azda nezlorečili Bohu, aby meno Božie nezneuctili.

Job 1,6-12 - Porov. 1 Kr 22,19 n. Nebeská scéna je básnickým znázornením rozhodnutia Božieho, ktorým Boh satanovi dovolí trápiť aj spravodlivých ľudí. "Boží synovia" sú dobrí anjeli. Oproti nim stojí "satan" ako odporca úmyslov Božích. Boh chce len dobré. Zlo iba dopúšťa, lebo aj to vie podriadiť svojej službe. Celý výjav treba chápať obrazne. Znázorňuje skutočnosť, že iba zlý duch, ako nepriateľ spravodlivosti, si žiada prenasledovať dobrých ľudí. Ale potrebuje na to súhlas od Boha. Zlo teda nepochádza bezprostredne od Boha. On iba dopustí zlo. V našom prípade zlo je utrpenie zoslané ako skúška na zbožného človeka. No zlosť diabla nemôže prekaziť Božie úmysly, ktorý svojou mocou aj zo zla vie dosiahnuť dobro (Ž 28,1; 88,6.7).

Job 1,14 - Sabejci (Šeba) bývali v juhozápadnej časti arabskej púšte.

Job 1,16 - "Pánov oheň" je asi blesk.

Job 1,17 - "Chaldejci" bývali na severnom pobreží Perzského zálivu. Zaujali územie niekdajších Sumerov (Šumirov) pri južnom toku riek Tigrisu a Eufratu.

Job 1,20 - Natrhnúť si odev (porov. Gn 37,29; Lv 10,6 a i.), ostrihať si hlavu (Iz 15,2; Jer 7,29 a i.) boli obvyklé znaky smútku v tých krajoch.

Job 1,21 - Zem sa prirovnáva k materskému lonu.