Kniha Nehemiášova

1 (VUL) Et factus est clamor populi et uxorum eius magnus adversus fratres suos Iudaeos.
1 (ROH) A povstal veliký krik ľudu a ich žien proti ich bratom Židom.

2 (VUL) Et erant qui dicerent: “ Filios nostros et filias nostras pignoravimus, ut acciperemus frumentum et comederemus et viveremus! ”.
2 (ROH) Pretože boli niektorí takí, ktorí hovorili: Je nás mnoho, našich synov a našich dcér; zadovážime si za nich zbožia a budeme jesť a tak budeme žiť!

3 (VUL) Et erant qui dicerent: “ Agros nostros et vineas et domos nostras opposuimus, ut acciperemus frumentum in fame! ”.
3 (ROH) A boli iní, ktorí hovorili: Pozastavujeme svoje polia a svoje vinice a svoje domy a zadovážime si zbožia v tomto hlade.

4 (VUL) Et alii dicebant: “ Mutuo sumpsimus pecunias in tributa regis pro agris nostris et vineis nostris.
4 (ROH) A zase niektorí iní hovorili: Požičali sme si peniaze na daň kráľovu zastaviac svoje polia a svoje vinice,

5 (VUL) Et nunc sicut caro fratrum nostrorum sic caro nostra est, et sicut filii eorum ita et filii nostri; ecce nos subiugamus filios nostros et filias nostras in servitutem, et de filiabus nostris quaedam iam in servitute subiugatae sunt, nec habemus unde possint redimi, quia agros nostros et vineas nostras alii possident ”.
5 (ROH) kým predsa je naše telo jako telo našich bratov; jakí sú ich synovia, takí sú aj naši synovia, a hľa, my depceme svojich synov a svoje dcéry predávajúc ich za otrokov, a už aj sú niektoré z našich dcér zdeptané za otrokyne, a nemôžeme si pomôcť, a naše polia a naše vinice majú iní. -

6 (VUL) Et iratus sum nimis, cum audissem clamorem eorum secundum verba haec.
6 (ROH) Preto som sa veľmi rozhneval, keď som počul ich krik a tie slová.

7 (VUL) Cogitavique in corde meo et increpavi optimates et magistratus et dixi eis: “ Usuras singuli a fratribus vestris exigitis! ”. Et congregavi adversum eos contionem magnam
7 (ROH) A rozmýšľal som o tom vo svojom srdci a dohováral som popredným a pohlavárom správy a povedal som im: Vy úžerou utiskujete každý svojho brata! A svolal som proti nim veľké shromaždenie.

8 (VUL) et dixi eis: “ Nos, ut scitis, redemimus fratres nostros Iudaeos, qui venditi fuerant gentibus, secundum possibilitatem nostram; quin potius et vos vendetis fratres vestros, ut vendentur nobis? ”. Et siluerunt nec invenerunt quid responderent.
8 (ROH) A riekol som im: My kupujeme svojich bratov Židov, ktorí boli predaní pohanom, podľa svojej možnosti. A čo azda aj vy budete predávať svojich bratov, aby sa potom nám predávali? A mlčali ani nenašli slova.

9 (VUL) Dixique ad eos: “ Non est bona res, quam facitis. Quare non in timore Dei nostri ambulatis, ne exprobretur nobis a gentibus inimicis nostris?
9 (ROH) A ďalej som povedal: Nie je to dobrá vec, ktorú robíte. Či nemáte radšej chodiť v bázni našeho Boha ako v potupe pohanov, našich nepriateľov?

10 (VUL) Et ego et fratres mei et pueri mei commodavimus plurimis pecuniam et frumentum; non repetamus usuras istas.
10 (ROH) A veď i ja, moji bratia a moji služobníci im požičiavame peniaze i zbožie. Nože zanechajme tú úžeru!

11 (VUL) Reddite eis hodie agros suos et vineas suas et oliveta sua et domos suas et centesimam pecuniae frumenti vini et olei, quam exigere soletis ab eis ”.
11 (ROH) Navráťte im, prosím, ešte dnes ich polia, ich vinice, ich olivové sady a ich domy a celý úrok peňazí a zbožia, vína a oleja, čo od nich úžerou beriete.

12 (VUL) Et dixerunt: “ Reddemus et ab eis nihil quaeremus; sicque faciemus, ut loqueris ”. Et vocavi sacerdotes et feci eos iurare, ut facerent, sicut dictum erat.
12 (ROH) A odpovedali: Navrátime a nebudeme pohľadávať od nich. Urobíme tak, ako hovoríš. Vtedy som svolal kňazov a zaviazal som ich prísahou, aby urobili tak.

13 (VUL) Insuper excussi sinum meum et dixi: “ Sic excutiat Deus omnem virum, qui non compleverit verbum istud, de domo sua et de laboribus suis; sic excutiatur et vacuus fiat! ”. Et dixit universa multitudo: “ Amen! ”. Et laudaverunt Deum. Fecit ergo populus, sicut erat dictum.
13 (ROH) Vytriasol som i svoje ňádra a povedal som: Tak nech vytrasie Bôh každého muža, ktorý by nedodržal toho slova, z jeho domu a z výťažku jeho práce, a nech je taký vytrasený a prázdny! Na to rieklo celé shromaždenie: Ameň! A chválili Hospodina. A tedy ľud urobil tak.

14 (VUL) A die autem illa, qua praeceperat rex mihi, ut essem dux in terra Iudae, ab anno vicesimo usque ad annum tricesimum secundum Artaxerxis regis, per annos duodecim ego et fratres mei annonas, quae ducibus debebantur, non comedimus.
14 (ROH) Ani odo dňa, ktorého mi prikázali, aby som bol ich vojvodom v zemi Júdovej, od dvadsiateho roku až do tridsiateho druhého roku kráľa Artaxerxa, dvanásť rokov, nejedol som vojvodského chleba ani ja ani moji bratia.

15 (VUL) Duces autem priores, qui fuerant ante me, gravaverunt populum et acceperunt ab eis cotidie pro pane siclos argenti quadraginta; sed et ministri eorum depresserunt populum. Ego autem non feci ita propter timorem Dei,
15 (ROH) A drievni vojvodovia, ktorí boli predo mnou, uvaľovali ťarchu na ľud berúc od nich na chlieb a na víno, keď už boli vybrali v peňazoch štyridsať šeklov. Ba ešte aj ich sluhovia panovali nad ľudom, ale ja som tak nerobil, pretože som sa bál Boha.

16 (VUL) quin potius in opere muri restauravi et agrum non emi; et omnes pueri mei congregati ad opus erant.
16 (ROH) Ale aj pri práci toho múru som spolu opravoval, a nekúpili sme poľa, a všetci moji služobníci boli tam shromaždení ku práci.

17 (VUL) Iudaei quoque et magistratus, centum quinquaginta viri, et qui veniebant ad nos de gentibus, quae in circuitu nostro sunt, in mensa mea erant.
17 (ROH) A k tomu Židia a pohlavári správy, sto päťdesiat mužov, ako aj tí, ktorí prichádzali k nám z národov, ktoré boly vôkol nás, jedávali pri mojom stole.

18 (VUL) Parabatur autem mihi per dies singulos bos unus, arietes sex electi, exceptis volatilibus; et inter dies decem vina diversa multa. Insuper et annonas ducatus mei non quaesivi; gravis enim erat servitus populi huius.
18 (ROH) A tak to, čo bolo pripravené na jeden deň, bolo: jeden vôl, šesť vybraných oviec a vtáci mi boli pripravovaní, a jeden deň v desiatich dňoch dávalo sa všelijakého vína hojne. A pri tom pri všetkom nežiadal som vojvodského chleba, lebo to bola ťažká služba, ktorá doliehala na ten ľud.

19 (VUL) Memento mei, Deus meus, in bonum, secundum omnia, quae feci populo huic.
19 (ROH) Pamätaj mi, môj Bože, na dobré čo do všetkého toho, čo som robil tomuto ľudu!