Kniha Nehemiášova

1 (VUL) Factum est autem in mense Nisan, anno vicesimo Artaxerxis regis, dum biberet, levavi vinum et dedi regi; non enim eram ingratus coram eo.
1 (ROH) A stalo sa v mesiaci nísane dvadsiateho roku kráľa Artaxerxa, keď bolo víno pred ním, že som vzal víno a podal som kráľovi. A nebýval som smutný pred ním.

2 (VUL) Dixitque mihi rex: “ Quare vultus tuus tristis est, cum te aegrotum non videam? Nihil est aliud nisi tristitia cordis ”. Et timui valde
2 (ROH) Preto mi povedal kráľ: Prečo je smutná tvoja tvár, keď nie si nemocný? To nie je iné ako zármutok srdca. A bál som sa náramne.

3 (VUL) et dixi regi: “ Rex, in aeternum vive! Quare non maereat vultus meus, quia civitas sepulcrorum patrum meorum deserta est, et portae eius combustae sunt igne? ”.
3 (ROH) Vtedy som povedal kráľovi: Nech žije kráľ na veky! Jako by nebola smutná moja tvár, keď je mesto, domovina hrobov mojich otcov, spustošené, a keď sú jeho brány strávené ohňom.

4 (VUL) Et ait mihi rex: “ Pro qua re postulas? ”. Et oravi Deum caeli
4 (ROH) Na to mi povedal kráľ: O čože tedy žiadaš? A ja som sa medzi tým modlil Bohu nebies.

5 (VUL) et dixi ad regem: “ Si videtur regi bonum, et si placet servus tuus ante faciem tuam, ut mittas me in Iudaeam ad civitatem sepulcrorum patrum meorum, et aedificabo eam ”.
5 (ROH) A povedal som kráľovi: Jestli sa to vidí kráľovi za dobré, a jestli sa ti ľúbi tvoj služobník, prosím, žeby si ma poslal do Judska, do mesta hrobov mojich otcov, aby som ho zase vystavil.

6 (VUL) Dixitque mihi rex, et regina sedebat iuxta eum: “ Usque ad quod tempus erit iter tuum, et quando reverteris? ”. Et placuit regi mittere me; et constitui ei tempus.
6 (ROH) A kráľ mi povedal (a kráľovná sedela vedľa neho): Dokedy potrvá tvoja cesta, a kedy sa navrátiš? A ľúbilo sa to kráľovi, a poslal ma a udal som mu istý čas.

7 (VUL) Et dixi regi: “ Si regi videtur bonum, epistulae dentur mihi ad duces regionis trans flumen, ut me transire permittant, donec veniam in Iudaeam;
7 (ROH) Potom som povedal kráľovi: Jestli sa to vidí kráľovi za dobré, nech mi dajú listy na vojvodov za riekou, aby mi dali prejsť, dokiaľ neprijdem do Judska,

8 (VUL) et epistulam ad Asaph custodem saltus regis, ut det mihi ligna, ut contignare possim portas turris domus et muri civitatis et domus, in qua habitabo ”. Et dedit mihi rex, quia manus Dei mei bona super me.
8 (ROH) jako aj list na Azafa, dozorcu kráľovho lesa, aby mi dal drevo pokryť hradami brány hradu, ktorý patrí domu Božiemu, a pre múry mesta a pre dom, do ktorého vojdem. A kráľ mi dal všetko podľa toho, jako bola dobrá ruka môjho Boha nado mnou.

9 (VUL) Et veni ad duces regionis trans flumen dedique eis epistulas regis. Miserat autem rex mecum principes militum et equites.
9 (ROH) A tak som prišiel k vojvodom za riekou a oddal som im listy kráľove. A kráľ poslal so mnou i veliteľov vojska i jazdcov.

10 (VUL) Et audierunt Sanaballat Horonites et Thobias servus Ammanites et contristati sunt afflictione magna, quod venisset homo, qui quaereret prosperitatem filiorum Israel.
10 (ROH) A keď to počul Sanballat Choronský a Tobiáš, ammonský sluha, náramne sa im to neľúbilo, že prišiel človek hľadať dobré synov Izraelových.

11 (VUL) Et veni Ierusalem et eram ibi tribus diebus.
11 (ROH) A keď som prišiel do Jeruzalema, pobudol som tam tri dni.

12 (VUL) Et surrexi nocte ego, et viri pauci mecum, et non indicavi cuiquam quid Deus meus dedisset in corde meo, ut facerem in Ierusalem; et iumentum non erat mecum, nisi animal cui sedebam.
12 (ROH) Potom som vstal vnoci ja a niekoľko málo mužov so mnou a neoznámil som nikomu, čo dal môj Bôh do môjho srdca, aby som vykonal pre Jeruzalem, a nemal som so sebou hoväda krome hoväda, na ktorom som jazdil.

13 (VUL) Et egressus sum per portam Vallis nocte et ad fontem Draconis et portam Sterquilinii et considerabam murum Ierusalem dissipatum et portas eius consumptas igne.
13 (ROH) A vyšiel som bránou Údolia vnoci, a to von proti Dračej studni a ku Hnojnej bráne a obhliadal som múry Jeruzalema, ktoré boly miestami sborené, a jeho brány boly strávené ohňom.

14 (VUL) Et transivi ad portam Fontis et ad piscinam Regis, et non erat locus iumento cui sedebam, ut transiret.
14 (ROH) A prešiel som k Studničnej bráne a k rybníku kráľovmu; ale tam nebolo miesta pre hovädo, aby bolo prešlo podo mnou.

15 (VUL) Et ascendi per torrentem nocte et considerabam murum; et iterum veni ad portam Vallis et reversus sum.
15 (ROH) A tak som išiel hore dolinou potoka vnoci a obhliadal som múr. Potom som sa vrátil a vošiel som bránou Údolia a tak som sa navrátil.

16 (VUL) Magistratus autem nesciebant quo abissem aut quid ego facerem, sed et Iudaeis et sacerdotibus et optimatibus et magistratibus et reliquis, qui faciebant opus, usque ad id loci nihil indicaveram.
16 (ROH) Ale pohlavári od správy nevedeli, kde som chodil alebo čo som robil, ani som toho dovtedy nebol oznámil ani Židom ani kňazom ani popredným ani pohlavárom ani ostatku tých, ktorí konali prácu.

17 (VUL) Et dixi eis: “ Vos nostis afflictionem, in qua sumus, quia Ierusalem deserta est, et portae eius consumptae sunt igne; venite et aedificemus murum Ierusalem et non simus ultra opprobrium ”.
17 (ROH) A tak som im povedal: Vy vidíte to zlé, v ktorom sme, že Jeruzalem je spustošený, a že jeho brány sú zničené ohňom. Poďte a vystavme múr Jeruzalema a nebuďme ďalej potupou.

18 (VUL) Et indicavi eis quod manus Dei mei bona esset super me et verba regis, quae locutus esset mihi, et dixerunt: “ Surgamus et aedificemus! ”. Et confortatae sunt manus eorum in bonum.
18 (ROH) A keď som im oznámil o dobrej ruke svojho Boha, ktorá bola nado mnou, a k tomu aj slová kráľove, ktoré mi povedal, riekli: Vstaneme a vystavíme! A tak posilnili svoje ruky na dobré.

19 (VUL) Audierunt autem Sanaballat Horonites et Thobias servus Ammanites et Gosem Arabs et subsannaverunt nos et despexerunt dixeruntque: “ Quae est haec res, quam facitis? Numquid contra regem vos rebellatis? ”.
19 (ROH) A keď to počul Sanballat Choronský a Tobiáš, ammonský sluha, a Gešem Arabský, posmievali sa nám, pohŕdali nami a vraveli: Čože je to jaká vec, ktorú to tu robíte? Či sa azda chcete sprotiviť kráľovi?

20 (VUL) Et dedi eis responsum dicens: “ Deus caeli ipse nos facit prosperari, et nos servi eius sumus; surgamus et aedificemus. Vobis autem non est pars et ius et memoria in Ierusalem ”.
20 (ROH) A ja som im odpovedal a riekol som im: Bôh nebies je to, ktorý nám dá, aby sa nám to podarilo, a my, jeho služobníci, vstaneme a vystavíme. Ale vy nemáte dielu ani práva ani pamiatky v Jeruzaleme.