Kniha Ezdrášova

Biblia - Sväté písmo

(KAT - Katolícky preklad)

Ezd 2, 1-70

1 Toto sú príslušníci provincie, ktorí šli zo zajatia vo vyhnanstve, ktorých babylonský kráľ Nabuchodonozor povyvláčal do Babylonu a vrátili sa do Jeruzalema alebo do Judey, každý do vlastného mesta; 2 tí, čo prišli so Zorobábelom, Jozuem, Nehemiášom, Saraiášom, Reelaiášom, Mardochejom, Bilšanom, Misparom, Bigvajom, Rechumom a Bánom. Počet mužov izraelského ľudu: 3 Farošových potomkov dvetisícstosedemdesiatdva, 4 Šefatiášových tristosedemdesiatdva, 5 Arachových sedemstosedemdesiatpäť, 6 Fachat-Moabových po Jozuem a Joabovi dvetisícosemstodvanásť, 7 Elamových tisícdvestopäťdesiatštyri, 8 Zatuových deväťstoštyridsaťpäť, 9 Zakajových sedemstošesťdesiat, 10 Baniových šesťstoštyridsaťdva, 11 Bebaiho šesťstodvadsaťtri, 12 Azgadových tisícdvestodvadsaťdva 13 Adonikamových šesťstošesťdesiatšesť, 14 Bigvaiho dvetisícpäťdesiatšesť, 15 Adinových štyristopäťdesiatštyri, 16 Aterových z Ezechiášovej strany deväťdesiatosem, 17 Besaiho tristodvadsaťtri, 18 Jorahových stodvanásť, 19 Chašumových dvestodvadsaťtri, 20 Gibarových deväťdesiatpäť, 21 Betlehemčanov stodvadsaťtri, 22 Netofatčanov päťdesiatšesť, 23 Anatotčanov stodvadsaťosem, 24 Azmavetčanov štyridsaťdva, 25 Kirjatiarimčanov, Kefirčanov a Bérotčanov sedemstoštyridsaťtri, 26 Ramčanov a Gabaanov šesťstodvadsaťjeden, 27 Michmasčanov stodvadsaťdva, 28 Betelčanov a Haičanov dvestodvadsaťtri, 29 Nebanov päťdesiatdva, 30 Magbiščanov stopäťdesiatšesť, 31 Novoelamčanov tisícdvestopäťdesiatštyri, 32 Charimčanov tristodvadsať, 33 Lodčanov, Chadidčanov a Onočanov sedemstodvadsaťpäť, 34 Jerichovčanov tristoštyridsaťpäť, 35 Senaanov tritisícšesťstotridsať. 36 Kňazov z Jedaiášovej krvi, Jozueho vetvy, deväťstosedemdesiattri, 37 z Imerovej tisícpäťdesiatdva, 38 z Paschurovej tisícdvestoštyridsaťsedem, 39 z Charimovej tisícsedemnásť. 40 Levitov, Jozueho a Kadmielových potomkov Hodaviášovej vetvy, sedemdesiatštyri. 41 Spevákov, Asafových potomkov, stodvadsaťosem. 42 Vrátnikov, Šalumových, Aterových, Talmonových, Akubových, Chatitových, Šobaiho potomkov spolu stotridsaťdeväť. 43 Nevoľníkov chrámu, potomkov Sichaových, Chasufových, Tabaotových, 44 Kerosových, Siahaových, Padonových, 45 Lebanahových, Chagabahových, Akubových, 46 Chagabových, Šamlaiho, Chananových, 47 Gidelových, Gacharových, Reaiášových, 48 Resinových, Nekodových, Gazamových, 49 Uzaových, Faseachových, Besaiho, 50 Asnahových, Meunimových, Nefusimových, 51 Bakbukových, Chakufových, Charchurových, 52 Baslutových, Mechidových, Charšaových, 53 Barkosových, Siserových, Tamachových, 54 Nesiachových a Chatifaových; 55 z potomkov Šalamúnových služobníkov: potomkov Sotaiho, Sofertových, Ferudových, 56 Jálových, Darkonových, Gidelových, 57 Šefatiášových, Chatilových, Pochertových z Hasebaima a Amiových; 58 všetkých chrámových nevoľníkov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo spolu tristodeväťdesiatdva. 59 Aj títo vyšli z Tel-Melacha, Tel-Charše, Kerubu, Adanu a Imeru, lenže nevedeli preukázať čeľaď svojich otcov a svoj pôvod, či sú totiž z Izraela: 60 šesťstopäťdesiatdva Delaiášových, Tobiášových a Nekodových potomkov. 61 Z kňazov Chabaiášovi a Hakosovi potomkovia, ďalej potomkovia Barzilaiho, ktorý si vzal za ženu z dcér Gileádčana Barzilaiho a bol nazvaný ich menom. 62 Títo hľadali svoj zápis o rodovej príslušnosti, ale pretože nenašli, vylúčili ich z kňazstva. 63 Kráľov námestník im zakázal jesť zo svätosvätých vecí, dokiaľ nebude zasa stáť kňaz s urim a tumim. 64 Celé toto spoločenstvo do jedného počítalo štyridsaťdvatisíctristošesťdesiat, 65 okrem ich sluhov a ich slúžok, ktorých bolo sedemtisíctristotridsaťsedem; ďalej s nimi bolo dvesto spevákov a speváčok. 66 Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť, 67 tiav štyristotridsaťpäť a oslov šesťtisícsedemstodvadsať. 68 Poniektorí náčelníci rodov po svojom príchode k Pánovmu chrámu, ktorý je v Jeruzaleme, dobrovoľne venovali na Boží dom, aby ho zasa postavili na tom mieste, kde stál. 69 Podľa svojej zámožnosti dali na nákladné dielo šesťdesiatjedentisíc dareikov v zlate, päťtisíc mín v striebre a sto kňazských tuník. 70 Tak sa teda kňazi, leviti a poniektorí z ľudu osadili tu; speváci, vrátnici a nevoľníci chrámu vo svojich mestách; všetok Izrael takisto (býval) vo svojich mestách.

Ezd 2,1 - Výkaz zajatcov, čo prišli z Babylonu, v podstate sa rovnoznačne opakuje v Neh 7,7–69. Drobné zmeny, ktoré badať medzi obidvoma zoznamami, treba hádam pripísať nepresnosti odpisovateľov. Iní tieto zmeny vysvetľujú inak. Provincia je tu Judea, ktorá bola vtedy provinciou perzskou.

Ezd 2,2 - Zorobábel obnovoval spoločenský život v rozvrátenej vlasti a bol politickým predstaviteľom. Jozue bol zasa náboženskou hlavou. Bol synom Josedekovým (Ag 1,1) a vnukom Saraiášovým, ktorého dal Nabuchodonozor zavraždiť (2 Kr 25,18 n.). Bol prvý veľkňaz po návrate Židov z Babylonu (Ezd 3,2; 5,2).

Ezd 2,21-29 - Všetky spomínané osady sú neďaleko Jeruzalema na území, ktoré kedysi prislúchalo kmeňu Júdovmu a Benjamínovmu.

Ezd 2,30-32 - Nevedno, či vlastné mená v týchto veršoch označujú osady, čo nie sú bližšie známe, a či sú to mená osobné.

Ezd 2,33-35 - Vlastné mená sú tu znova názviskami osád.

Ezd 2,36-39 - Z 24 kňazských tried, ktoré ustanovil Dávid (1 Krn 24,1 nn.), vrátili sa iba druhá, tretia a šestnásta.

Ezd 2,40-42 - O levitských triedach a ich povinnostiach pozri 1 Krn hl. 25 – 26.

Ezd 2,43-54 - Chrámoví nevoľníci boli zväčša potomkami Gabaončanov (porov. Joz 9,21.27; 1 Krn 9,2).

Ezd 2,55-58 - Šalamúnovi služobníci boli kúpení otroci alebo vojenskí zajatci, ktorých daroval Šalamún chrámu, aby s chrámovými nevoľníkmi konávali nižšie práce v službách chrámu.

Ezd 2,61 - O Barzilaim, ktorý v Dávidovom živote hral dôležitú úlohu, pozri 2 Sam 17,27; 1 Kr 2,7.

Ezd 2,63 - Veci svätosväté boli čiastky obetí, ktoré smeli jesť len kňazi vo svätyni (porov. Lv 22,2.10–16). – O urim a tumim porov. Ex 28,30. – Nie je bližšie známe, prečo sa veľkňazovi Jozuemu nepriznávalo právo upotrebiť sväté orákulum pri dôležitejších rozhodnutiach. Pravdepodobne sa v búrkach pred zajatím babylonským stratilo a po návrate sa hneď nenašlo.

Ezd 2,69 - Zlatý perzský dareik (peniaz) vážil asi 8.40 g (porov. 1 Krn 29,7). Strieborná mina (peňažitá váha) vážila 727,5 g.