Kniha Ezdrášova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

Ezd 2, 1-70

1 Toto sú príslušníci kraja, ktorí vyšli zo zajatia vyhnancov, ktorých babylonský kráľ Nebúkadnecar odvliekol do Babylonie, a vrátili sa do Jeruzalema a do Judska, každý do svojho mesta; 2 tí, ktorí prišli so Zerubábelom, Jéšuom, Nehemiášom, Sérájom, Reelájom, Mordochajom, Bilšánom, Mispárom, Bigvajom, Rechúmom, Baanom; počet mužov ľudu izraelského: 3 synov Paróšových dvetisícstosedemdesiatdva, 4 synov Šefatjových tristosedemdesiatdva, 5 synov Árachových sedemstosedemdesiatpäť, 6 synov Pachat-Moábových, to jest synov Jéšúových a Jóábových, dvetisícosemstodvanásť, 7 synov Élámových tisícdvestopäťdesiatštyri, 8 synov Zattúových deväťsto štyridsaťpäť, 9 synov Zakkajových sedemstošesťdesiat, 10 synov Báníových šesťstoštyridsaťdva, 11 synov Bébájových šesťstodvadsaťtri, 12 synov Azgádových tisícdvestodvadsaťdva, 13 synov Adoníkámových šesťstošesťdesiatšesť, 14 synov Bigvájových dvetisícpäťdesiat šesť, 15 synov Adínových štyristopäťdesiatštyri, 16 synov Áterových, totiž Jechizkijových, deväťdesiatosem, 17 synov Bécajových tristodvadsaťtri, 18 synov Jóráhových stodvanásť, 19 synov Chášumových dvestodvadsaťtri, 20 synov Gibbárových deväťdesiatpäť, 21 synov betlehemských stodvadsaťtri, 22 mužov netófskych päťdesiatšesť, 23 mužov anátótskych stodvadsaťosem, 24 mužov ázmávétskych štyridsaťdva, 25 mužov kirjatjeárímskych, kefírskych a beérótskych sedemstoštyridsaťtri, 26 mužov z Rámy a z Geby šesťstodvadsaťjeden, 27 mužov mikmáskych stodvadsaťdva, 28 mužov bét-élskych a ájskych dvestodvadsaťtri, 29 synov Nebóvých päťdesiatdva, 30 synov Magbíšových stopäťdesiatšesť, 31 synov iného Élama tisícdvestopäťdesiatštyri, 32 synov Chárímových tristodvadsať, 33 synov z Lódu, Chádídu a z Óna sedemstodvadsaťpäť, 34 mužov jevišských tristoštyridsaťpäť 35 synov Senááových tritisícšesťstotridsať. 36 Kňazi: synov Jedajových z domu Jéšúovho deväťstosedemdesiattri, 37 synov Immérových tisícpäťdesiatdva, 38 synov Pašchúrových tisícdvestoštyridsaťsedem, 39 synov Chárímových tisícsedemnásť. 40 Levíti: synov Jéšúových a Kadmiélových, totiž synov Hódavjových, sedemdesiatštyri, 41 Speváci: synov Ásáfových stodvadsaťosem. 42 Vrátnici: synov Šallúmových, Átérových, Talmónových, Akúbových, Chatítáových a synov Šóbajových, všetkých stotridsaťdeväť. 43 Chrámoví nevoľníci: synovia Cícháovi, Chašúfovi, Tabbáótovi, 44 Kérósovi, Síaháovi, Pádónovi, 45 Lebánovi, Chagábovi, Akkúbovi, 46 Chágábovi, Šamlajovi, Chánánovi, 47 Giddélovi, Gacharovi, Réájovi, 48 Recínovi, Nekódovi, Gazzámovi, 49 Uzzovi, Páséachovi, Bésajovi, 50 Asnáovi, Meúnijcov, Nefúsijcov, 51 Bakbúkovi, Chakúfáovi, Charchúrovi, 52 Baclútovi, Mechídovi, Charšovi, 53 Barkósovi, Siserovi, Támachovi, 54 Necíachovi, Chatífovi, 55 synovia služobníkov Šalamúnových: synovia Sótajovi, Sóferetovi, Perúdovi, 56 Jaslovi, Darkónovi, Giddélovi, 57 Šefatjovi, Chattílovi, Pócheret-Haccebájímovi a synovia Ámíovi. 58 Všetkých chrámových nevoľníkov a synov služobníkov Šalamúnových bolo tristodeväťdesiatdva. 59 A títo vyšli z Tél-Melachu, Tél-Charše, Kerúb-Addánu a z Imméru, a nemohli dokázať, či je ich rod a pôvod z Izraela: 60 synovia Delajovi, Tóbijovi a synovia Nekódovi, bolo ich šesťstopäťdesiatdva. 61 Z kňazských potomkov: synovia Chobajovi, Hakkócovi a Barzillajovi, ktorý si vzal za ženu jednu z dcér Barzillaja Gileádskeho a prevzal jeho meno. 62 Títo hľadali svoje rodové záznamy, ale nenašli. Vylúčili ich teda z kňazstva. 63 Miestodržiteľ im zakázal jesť z najsvätejších vecí, kým nepovstane kňaz pre opytovanie sa pomocou urím a tumím. 64 Celé zhromaždenie malo dovedna štyridsaťdvatisíc tristošesťdesiat osôb, 65 okrem ich otrokov a otrokýň, ktorých bolo sedemtisíc tristotridsaťsedem, a dvesto spevákov i speváčok. 66 Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť, 67 tiav štyristotridsaťpäť, oslov šesťtisíc sedemstodvadsať. 68 Niektorí z predákov rodín, keď prišli k domu Hospodinovmu v Jeruzaleme, dobrovoľne obetovali na dom Boží, aby ho postavili na pôvodnom mieste: 69 podľa svojej možnosti venovali na bohoslužobný poklad šesťdesiatjedentisíc zlatých drachiem, päťtisíc strieborných mín a sto kňazských rúch. 70 Kňazi a levíti, niektorí z ľudu, speváci i vrátnici a chrámoví nevoľníci sa usadili vo svojich mestách; aj celý Izrael sa usadil vo svojich mestách.

Ezd 2,1 - Výkaz zajatcov, čo prišli z Babylonu, v podstate sa rovnoznačne opakuje v Neh 7,7–69. Drobné zmeny, ktoré badať medzi obidvoma zoznamami, treba hádam pripísať nepresnosti odpisovateľov. Iní tieto zmeny vysvetľujú inak. Provincia je tu Judea, ktorá bola vtedy provinciou perzskou.

Ezd 2,2 - Zorobábel obnovoval spoločenský život v rozvrátenej vlasti a bol politickým predstaviteľom. Jozue bol zasa náboženskou hlavou. Bol synom Josedekovým (Ag 1,1) a vnukom Saraiášovým, ktorého dal Nabuchodonozor zavraždiť (2 Kr 25,18 n.). Bol prvý veľkňaz po návrate Židov z Babylonu (Ezd 3,2; 5,2).

Ezd 2,21-29 - Všetky spomínané osady sú neďaleko Jeruzalema na území, ktoré kedysi prislúchalo kmeňu Júdovmu a Benjamínovmu.

Ezd 2,30-32 - Nevedno, či vlastné mená v týchto veršoch označujú osady, čo nie sú bližšie známe, a či sú to mená osobné.

Ezd 2,33-35 - Vlastné mená sú tu znova názviskami osád.

Ezd 2,36-39 - Z 24 kňazských tried, ktoré ustanovil Dávid (1 Krn 24,1 nn.), vrátili sa iba druhá, tretia a šestnásta.

Ezd 2,40-42 - O levitských triedach a ich povinnostiach pozri 1 Krn hl. 25 – 26.

Ezd 2,43-54 - Chrámoví nevoľníci boli zväčša potomkami Gabaončanov (porov. Joz 9,21.27; 1 Krn 9,2).

Ezd 2,55-58 - Šalamúnovi služobníci boli kúpení otroci alebo vojenskí zajatci, ktorých daroval Šalamún chrámu, aby s chrámovými nevoľníkmi konávali nižšie práce v službách chrámu.

Ezd 2,61 - O Barzilaim, ktorý v Dávidovom živote hral dôležitú úlohu, pozri 2 Sam 17,27; 1 Kr 2,7.

Ezd 2,63 - Veci svätosväté boli čiastky obetí, ktoré smeli jesť len kňazi vo svätyni (porov. Lv 22,2.10–16). – O urim a tumim porov. Ex 28,30. – Nie je bližšie známe, prečo sa veľkňazovi Jozuemu nepriznávalo právo upotrebiť sväté orákulum pri dôležitejších rozhodnutiach. Pravdepodobne sa v búrkach pred zajatím babylonským stratilo a po návrate sa hneď nenašlo.

Ezd 2,69 - Zlatý perzský dareik (peniaz) vážil asi 8.40 g (porov. 1 Krn 29,7). Strieborná mina (peňažitá váha) vážila 727,5 g.