Kniha Ezdrášova

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

Ezd 2, 1-70

1 Toto sú príslušníci provincie, ktorí šli z vyhnanstva, zajatci, ktorých odvliekol babylonský kráľ Nebúkadnecar do Babylonu. Vrátili sa do Jeruzalema a do Judska, každý do svojho mesta; 2 tí, čo prišli so Zerubbábelom, Jéšuom, Nehemiášom, Serájom, Reelájom, Mordochajom, Bilšánom, Mispárom, Bigvajom, Rechúmom a Baanom. Počet mužov izraelského ľudu: 3 potomkov Paróšových bolo dvetisícstosedemdesiatdva, 4 Šefatjových tristosedemdesiatdva, 5 Árachových sedemstosedemdesiatpäť, 6 potomkov Pachat-Moábových po Jéšuovi a Jóabovi bolo dvetisícosemstodvanásť, 7 potomkov Élamových bolo tisícdvestopäťdesiatštyri, 8 Zattúových deväťstoštyridsaťpäť, 9 Zakkájových sedemstošesťdesiat, 10 Bániových šesťstoštyridsaťdva, 11 Bébajových šesťstodvadsaťtri, 12 Azgádových tisícdvestodvadsaťdva, 13 Adonikámových šesťstošesťdesiatšesť, 14 Bigvajových dvetisícpäťdesiatšesť, 15 Adínových štyristopäťdesiatštyri; 16 potomkov Atérových po Jechizkijovi bolo deväťdesiatosem, 17 Bécajových tristodvadsaťtri, 18 Joráhových stodvanásť, 19 Chášumových dvestodvadsaťtri, 20 Gibbárových deväťdesiatpäť. 21 Betlehemčanov bolo stodvadsaťtri, 22 Netófčanov päťdesiatšesť, 23 Anatóťanov stodvadsaťosem, 24 Azmáveťanov štyridsaťdva, 25 Kirjatjeárimčanov, Kefírčanov a Beeróťanov sedemstoštyridsaťtri, 26 Rámčanov a Gebanov šesťstodvadsaťjeden, 27 Mikmásanov stodvadsaťdva, 28 Bételčanov a Ajanov dvestodvadsaťtri, 29 Nebóanov päťdesiatdva, 30 Magbíšanov stopäťdesiatšesť, 31 ostatných Élamcov tisícdvestopäťdesiatštyri, 32 Chárimanov tristodvadsať, 33 Lóďanov, Chadíďanov a Ónčanov sedemstodvadsaťpäť, 34 Jerišanov tristoštyridsaťpäť, 35 Senáanov tritisícšesťstotridsať. 36 Kňazi: Jedajovcov, patriacich k Jéšuovmu domu, bolo deväťstosedemdesiattri, 37 Immérovcov tisícpäťdesiatdva, 38 Pašchúrovcov tisícdvestoštyridsaťsedem, 39 Chárimanov tisícsedemnásť. 40 Leviti: potomkov Jéšuu a Kadmíela po Hódavjovi bolo sedemdesiatštyri. 41 Speváci: potomkov Ásafových bolo stodvadsaťosem. 42 Vrátnici: potomkov Šallúmových, Atérových, Talmónových, Akkúbových, Chatítaových, Šóbajových bolo stotridsaťdeväť. 43 Sluhovia chrámu: Cíchaovci, Chasúfaovci, Tabbaóťania, 44 Kerósovci, Siáovci, Padónčania, 45 Lebánovci, Chagábovci, Akkúbovci, 46 Chagábovci, Šamlájovci, Chanánovci, 47 Giddélovci, Gácharovci, Reájovci, 48 Recínovci, Nekódaovci, Gazzámovci, 49 Uzzovci, Páseachovci, Bésajovci, 50 Asnovci, Meúnci, Nefúsiovci, 51 Bakbúkovci, Chakúfovci, Charchúrovci, 52 Baclútovci, Mechídaovci, Charšaovci, 53 Barkósovci, Síserovci, Támachovci, 54 Necíachovci a Chatífaovci; 55 potomkovia Šalamúnových služobníkov: Sótajovci, Sóferetovci, Perúdaovci, 56 Jaalaovci, Darkónčania, Giddélovci, 57 Šefatjovci, Chattílovci, Pókeret-Haccebájimovci a Ámiovci; 58 všetkých chrámových sluhov a potomkov Šalamúnových služobníkov bolo tristodeväťdesiatdva. 59 Aj títo vyšli z Tél-Melachu, Tél-Charše, Kerúbu, Addánu a Imméru, lenže nevedeli preukázať rod svojich otcov a svoj pôvod, či sú z Izraela: 60 šesťstopäťdesiatdva Delájových, Tóbijových a Nekódaových potomkov. 61 Z potomkov kňazov: Chobajovci a Hakkócovci; potomkovia Barzillaja, ktorý si vzal za ženu jednu z dcér Gileádčana Barzillaja, a bol nazvaný ich menom. 62 Tí hľadali svoj zápis o rodovej príslušnosti, ale pretože ho nenašli, vylúčili ich z kňazstva. 63 Kráľov miestodržiteľ im zakázal jesť z najsvätejších vecí, pokiaľ kňaz s urím a tummím nezaujme svoje miesto. 64 Celé toto spoločenstvo do jedného malo štyridsaťdvatisíctristošesťdesiat osôb, 65 okrem ich sluhov a ich slúžok, ktorých bolo sedemtisíctristotridsaťsedem; ďalej s nimi bolo dvesto spevákov a speváčok. 66 Koní mali sedemstotridsaťšesť, mulíc dvestoštyridsaťpäť, 67 tiav štyristotridsaťpäť a oslov šesťtisícsedemstodvadsať. 68 Poniektorí rodoví náčelníci po svojom príchode k domu Hospodina, ktorý je v Jeruzaleme, venovali dobrovoľné dary na Boží dom, aby ho zasa postavili na tom mieste, kde stál. 69 Podľa svojich možností prispeli na dielo chrámu šesťdesiatjedentisíc drachiem v zlate, päťtisíc mín v striebre a sto kňazských rúch. 70 Tak sa teda kňazi, leviti a poniektorí z ľudu usadili tu; speváci, vrátnici a sluhovia chrámu vo svojich mestách; celý Izrael býval vo svojich mestách.

Ezd 2,1 - Výkaz zajatcov, čo prišli z Babylonu, v podstate sa rovnoznačne opakuje v Neh 7,7–69. Drobné zmeny, ktoré badať medzi obidvoma zoznamami, treba hádam pripísať nepresnosti odpisovateľov. Iní tieto zmeny vysvetľujú inak. Provincia je tu Judea, ktorá bola vtedy provinciou perzskou.

Ezd 2,2 - Zorobábel obnovoval spoločenský život v rozvrátenej vlasti a bol politickým predstaviteľom. Jozue bol zasa náboženskou hlavou. Bol synom Josedekovým (Ag 1,1) a vnukom Saraiášovým, ktorého dal Nabuchodonozor zavraždiť (2 Kr 25,18 n.). Bol prvý veľkňaz po návrate Židov z Babylonu (Ezd 3,2; 5,2).

Ezd 2,21-29 - Všetky spomínané osady sú neďaleko Jeruzalema na území, ktoré kedysi prislúchalo kmeňu Júdovmu a Benjamínovmu.

Ezd 2,30-32 - Nevedno, či vlastné mená v týchto veršoch označujú osady, čo nie sú bližšie známe, a či sú to mená osobné.

Ezd 2,33-35 - Vlastné mená sú tu znova názviskami osád.

Ezd 2,36-39 - Z 24 kňazských tried, ktoré ustanovil Dávid (1 Krn 24,1 nn.), vrátili sa iba druhá, tretia a šestnásta.

Ezd 2,40-42 - O levitských triedach a ich povinnostiach pozri 1 Krn hl. 25 – 26.

Ezd 2,43-54 - Chrámoví nevoľníci boli zväčša potomkami Gabaončanov (porov. Joz 9,21.27; 1 Krn 9,2).

Ezd 2,55-58 - Šalamúnovi služobníci boli kúpení otroci alebo vojenskí zajatci, ktorých daroval Šalamún chrámu, aby s chrámovými nevoľníkmi konávali nižšie práce v službách chrámu.

Ezd 2,61 - O Barzilaim, ktorý v Dávidovom živote hral dôležitú úlohu, pozri 2 Sam 17,27; 1 Kr 2,7.

Ezd 2,63 - Veci svätosväté boli čiastky obetí, ktoré smeli jesť len kňazi vo svätyni (porov. Lv 22,2.10–16). – O urim a tumim porov. Ex 28,30. – Nie je bližšie známe, prečo sa veľkňazovi Jozuemu nepriznávalo právo upotrebiť sväté orákulum pri dôležitejších rozhodnutiach. Pravdepodobne sa v búrkach pred zajatím babylonským stratilo a po návrate sa hneď nenašlo.

Ezd 2,69 - Zlatý perzský dareik (peniaz) vážil asi 8.40 g (porov. 1 Krn 29,7). Strieborná mina (peňažitá váha) vážila 727,5 g.