| Kniha EzdrášovaBiblia - Sväté písmo(ECAV - Evanjelický preklad) | Ezd 1, 1-11 |
1 Ezd 1, 1 V prvom roku perzského kráľa Kýra - aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, povedané ústami Jeremiáša - povzbudil Hospodin ducha perzského kráľa Kýra, a ten po celom svojom kráľovstve dal rozhlásiť a aj písomne oznámiť: 2 Ezd 1, 2 Takto hovorí perzský kráľ Kýros: Boh nebies, Hospodin, dal mi všetky kráľovstvá zeme a prikázal mi vybudovať Mu dom v Jeruzaleme v Judsku. 3 Ezd 1, 3 Kto je medzi vami zo všetkého Jeho ľudu, nech bude s ním jeho Boh, nech ide do Jeruzalema v Judsku a nech buduje dom Hospodina, Boha izraelského; to je Boh, ktorý je v Jeruzaleme. 4 Ezd 1, 4 Každého, kto zostal na ktoromkoľvek mieste, kde sa zdržuje ako cudzinec, nech tamojší ľudia podporia striebrom a zlatom, imaním a dobytkom aj dobrovoľnou obeťou na Boží dom, ktorý je v Jeruzaleme. 5 Ezd 1, 5 Povstali náčelníci rodín judských a benjamínskych, aj kňazi a levíti, všetci, ktorých ducha povzbudil Boh, aby šli budovať dom Hospodinov v Jeruzaleme. 6 Ezd 1, 6 A všetci okolití obyvatelia ich podporili striebornými nádobami, zlatom, imaním, dobytkom a cennosťami okrem toho, čo dali dobrovoľne. 7 Ezd 1, 7 Kráľ Kýros vydal náčinie domu Hospodinovho, ktoré Nebúkadnecar odniesol z Jeruzalema a dal do domu svojho boha. 8 Ezd 1, 8 Perzský kráľ Kýros ho odovzdal do rúk správcovi pokladu Mitredatovi, a ten vyúčtoval judskému kniežaťu Šéšbaccarovi. 9 Ezd 1, 9 Ich počet bol: tridsať zlatých mís, tisíc strieborných mís, dvadsaťdeväť nožov; 10 Ezd 1, 10 tridsať zlatých čiaš, štyristodesať strieborných čiaš a tisíc iných nádob. 11 Ezd 1, 11 Všetkých zlatých a strieborných nádob bolo päťtisícštyristo. Všetko to vzal Šéšbaccar so sebou, keď sa zajatci vracali z Babylonu do Jeruzalema.
| | Ezd 1, 1-11 |
Verš 8
Perzský kráľ Kýros ho odovzdal do rúk správcovi pokladu Mitredatovi, a ten vyúčtoval judskému kniežaťu Šéšbaccarovi.
Ezd 5:14 - Ba aj zlaté a strieborné náčinie domu Božieho, ktoré Nebúkadnecar vzal z jeruzalemského chrámu a umiestnil v babylonskom chráme, kráľ Kýros vzal z babylonského chrámu a odovzdal ich istému Šéšbaccarovi, ktorého ustanovil za miestodržiteľa,
Verš 1
V prvom roku perzského kráľa Kýra - aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, povedané ústami Jeremiáša - povzbudil Hospodin ducha perzského kráľa Kýra, a ten po celom svojom kráľovstve dal rozhlásiť a aj písomne oznámiť:
2Krn 36:22 - V prvom roku Kýra, perzského kráľa - aby sa tak splnilo slovo Hospodinovo, vyslovené Jeremiášom - povzbudil Hospodin perzského kráľa Kýra, ktorý dal rozhlásiť po celom svojom kráľovstve, a to i písomne:
Jer 25:12 - Po uplynutí sedemdesiatich rokov potrestám za ich vinu babylonského kráľa, i ten národ, i Chaldejsko - znie výrok Hospodinov - a obrátim ho na večnú púšť.
Jer 29:10 - Lebo takto vraví Hospodin: Keď sa doplní sedemdesiat rokov pre Babyloniu, navštívim vás a splním pri vás svoje zasľúbenia, že vás navrátim na toto miesto.
Verš 7
Kráľ Kýros vydal náčinie domu Hospodinovho, ktoré Nebúkadnecar odniesol z Jeruzalema a dal do domu svojho boha.
2Kr 24:13 - Odvliekol odtiaľ všetky poklady domu Hospodinovho, aj poklady kráľovského paláca, odlúpal všetko zlaté vybavenie, ktoré zhotovil izraelský kráľ Šalamún v chráme Hospodinovom, ako to povedal Hospodin.
2Krn 36:7 - I náčinie domu Hospodinovho si Nebúkadnecar odniesol do Babylonu a uložil tam vo svojom dome.
Ezd 1,1 - Nakoľko je tu reč o Židoch, čo žili v babylonskom zajatí, je Kýrov prvý rok ten, v ktorom prevzal vládu nad Babylóniou, t. j. rok 538 pr. Kr. Nad Perziou vládol od r. 558 pr. Kr. – Pre Jeremiášove predpovede porov. Jer 25,12; 29,10.
Ezd 1,2 - Kýros uznával a uctieval Boha Židov. Rovnako však okrem najvyššieho boha perzského Ahura – Mazda uctieval aj bohov všetkých iných podmanených národov. No nevylučuje sa možnosť, že si ako Peržan osobitne vážil náboženstvo židovské, že k židovskému monoteizmu mal obzvlášť sympatické vzťahy. Na kráľovskom dvore perzskom žili Židia, ktorí mohli Kýra oboznámiť s Jeremiášovým proroctvom. – Kýros Židom návrat nenariaďoval, len dovoľoval.
Ezd 1,8 - Mitridates – staroperzské meno, značí "zasvätený bohu Mitrovi" (boh slnka). – Sasabasár (hebr. Šešbassar) je podľa mienky mnohých vážnych exegétov babylonské meno Zorobábelovo (Zér Bábili, semä babylonské). Tento názor nie je bezzákladný, lebo napr. Daniel v Babylone mal tiež babylonské meno Baltasar a jeho druhovia takisto. Lenže iní, taktiež vážni exegéti túto mienku nepripúšťajú a tvrdia, že to boli rôzni dvaja ľudia. Sasabasár bol podľa nich vraj Zorobábelovým strýkom a bol ako knieža z rodu Dávidovho vodcom prvej karavány, prvým správcom Júdskej provincie. Zorobábel zatiaľ ako mladík mal len podradnejšiu úlohu. Len neskôr sa stal Sasabasárovým nástupcom a od neho vraj prevzal úrad kráľovského námestníka v Judei. Obe mienky majú svoje výhody i nevýhody. Pravdepodobnejšia sa však vidí tá, čo Sasabasára nestotožňuje so Zorobábelom.