2. kniha kroník

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

2Krn 22, 1-12

1 Obyvatelia Jeruzalema dosadili po ňom za kráľa jeho najmladšieho syna Achazju. Všetkých starších synov totiž vyvraždila skupina záškodníkov, ktorá s Arabmi vnikla do tábora. Tak sa stal kráľom Achazja, syn judského kráľa Jórama. 2 Achazja mal štyridsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a jeden rok vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Omriho dcéra, sa volala Atalja. 3 I on sa uberal cestami domu Achába, lebo jeho matka mu radila, aby konal svojvoľne. 4 Hospodinovi robil naprotiveň ako dom Achábov, lebo po otcovej smrti sa mu oni stali poradcami na vlastnú skazu. 5 Na ich radu sa vypravil s izraelským kráľom Jóramom, synom Achába, do vojny proti sýrskemu kráľovi Chazaelovi do Rámot-Gileádu. Sýrčania Jórama zranili, 6 takže sa utiahol do Jezreela, aby sa hojil z rán, ktoré utŕžil v Ráme, keď bojoval proti sýrskemu kráľovi Chazaelovi. Judský kráľ Achazja, syn Jóramov, zišiel do Jezreela navštíviť Achábovho syna Jórama, pretože bol ranený. 7 Riadením Božím však návšteva u Jórama prispela k Achazjovmu pádu. Počas návštevy vyšiel s Jóramom do boja proti Jehuovi, synovi Nimšiho, ktorého pomazal Hospodin na vyhubenie Achábovho domu. 8 Keď Jehu vykonával súd nad Achábovým domom, našiel judských hodnostárov a synovcov Achazjových, ktorí mu slúžili, a vyvraždil ich. 9 Potom pátral po Achazjovi. Toho dolapili, keď sa skrýval v Samárii. Priviedli ho k Jehuovi a zabili. Pochovali ho však, lebo povedali: Bol synom Jóšafata, ktorý hľadal Hospodina celým srdcom. V Achazjovej rodine nemal kto prevziať kráľovstvo. 10 Keď Achazjova matka Atalja videla, že jej syn zomrel, rozhodla sa vyhubiť všetko potomstvo judského kráľovského domu. 11 Ale kráľova dcéra Jóšabat vzala Jóaša, Achazjovho syna, uniesla ho spomedzi kráľovských synov, určených na smrť, a umiestnila ho i s jeho dojkou v spálni. Tam ho Jóšabat, dcéra kráľa Jórama a žena kňaza Jójadu, pretože bola Achazjovou sestrou, ukrývala pred Ataljou, aby ho nemohla zabiť. 12 Skrýval sa u nich v Božom dome šesť rokov, kým Atalja vládla v krajine.

Verš 8

Keď Jehu vykonával súd nad Achábovým domom, našiel judských hodnostárov a synovcov Achazjových, ktorí mu slúžili, a vyvraždil ich.

2Kr 10:14 - Prikázal: Pochytajte ich živých! Keď ich živých pochytali, pozabíjal ich, štyridsaťdva mužov pri cisterne v Bét-Ekede. Nikomu z nich nedovolil ujsť.

Verš 1

Obyvatelia Jeruzalema dosadili po ňom za kráľa jeho najmladšieho syna Achazju. Všetkých starších synov totiž vyvraždila skupina záškodníkov, ktorá s Arabmi vnikla do tábora. Tak sa stal kráľom Achazja, syn judského kráľa Jórama.

2Kr 8:24 - Keď sa Jóram uložil k svojim otcom, pochovali ho k nim v meste Dávidovom. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Achazja.

Verš 5

Na ich radu sa vypravil s izraelským kráľom Jóramom, synom Achába, do vojny proti sýrskemu kráľovi Chazaelovi do Rámot-Gileádu. Sýrčania Jórama zranili,

2Kr 8:28 - Raz sa vybral s Achábovým synom Jóramom do boja proti sýrskemu kráľovi Chazaelovi pri Rámot-Gileáde. Sýrčania však Jórama porazili.

Verš 9

Potom pátral po Achazjovi. Toho dolapili, keď sa skrýval v Samárii. Priviedli ho k Jehuovi a zabili. Pochovali ho však, lebo povedali: Bol synom Jóšafata, ktorý hľadal Hospodina celým srdcom. V Achazjovej rodine nemal kto prevziať kráľovstvo.

2Kr 9:27 - Keď to videl judský kráľ Achazja, uháňal smerom k Bét-Hagganu. Jehu ho však prenasledoval a prikázal: Aj toho zabite! Zasiahli ho vo voze na svahu Gúr pri Jibleáme. Stihol ujsť do Megidda, kde skonal.

2Krn 22,1-6 - Porov. 2 Kr 8,24–29. – Ochoziáš je totožný s Joachazom (21,17). Obe mená majú ten istý význam.

2Krn 22,2 - Podľa 2 Kr 8,26 bol Ochoziáš len 22-ročný, keď nastúpil na trón, čo je správnejšie. – V hebrejskej reči "dcéra" znamená aj vnučka. Atalia bola dcéra Achaba, syna Amriho.

2Krn 22,6 - Verš 6 treba preložiť podľa 2 Kr 8,29. Aj meno "Azariáš", ktoré sa tu omylom dostalo do hebrejského textu, treba opraviť na Ochoziáš.

2Krn 22,7 - Porov. 2 Kr 9,1 nn.

2Krn 22,8 - Ochoziášovi "bratia" boli jeho bratanci alebo iní pokrvní, lebo vlastných bratov nemal (porov. 21,17; 22,1).