2. kniha kroník

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

2Krn 13, 1-23

1 V osemnástom roku vlády kráľa Járobeáma sa stal kráľom v Judsku Abija. 2 Tri roky vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Uríela z Gibey, sa volala Míkaja. Medzi Abijom a Járobeámom došlo k vojne. 3 Abija vytiahol do boja s vojskom udatných bojovníkov, so štyristotisíc vybranými mužmi, kým Járobeám sa vystrojil proti nemu s osemstotisíc vybranými mužmi, udatnými hrdinami. 4 Abija si zastal na vrchu Cemárajim v Efrajimskom pohorí a volal: Čujte ma, Járobeám a celý Izrael! 5 Mali by ste vedieť, že Hospodin, Boh Izraela, navždy odovzdal kráľovstvo Dávidovi, jemu a jeho potomkom zmluvou soli. 6 Povstal však Nebatov syn Járobeám, služobník Šalamúna, Dávidovho syna, a vzbúril sa proti svojmu pánovi. 7 Vtedy sa k nemu pridružili darebáci a ničomníci a ovplyvnili Šalamúnovho syna Rechabeáma, lebo bol ústupčivý mladík a nevládal im vzdorovať. 8 Myslíte si teraz, že keď vás je také veľké množstvo a sú s vami zlaté teľce, ktoré vám Járobeám zhotovil za bohov, budete môcť vzdorovať Hospodinovmu kráľovstvu, spravovanému Dávidovcami? 9 Či ste nevyhnali Hospodinových kňazov, Áronovcov a levitov a nenarobili si kňazov ako národy iných krajín? Veď každý, kto sa uchádzal o úrad s mladým býčkom alebo so siedmimi baranmi, stal sa kňazom toho, čo nie je Boh. 10 Naším Bohom je však Hospodin, ktorého sme neopustili. Kňazskú službu Hospodinovi zastávajú Áronovci a posluhujú im leviti. 11 Ráno čo ráno a večer čo večer prinášajú Hospodinovi spaľované obety a vonné kadidlo, dávajú na čistý stôl predkladané chleby a každý večer zažíhajú lampy na zlatom svietniku. My zachovávame poriadok Hospodina, nášho Boha, ale vy ste ho opustili. 12 Nuž, naším vodcom je Boh. Jeho kňazi dajú trúbami znamenie do útoku. Izraeliti, nebojujte proti Hospodinovi, Bohu svojich otcov, lebo nepochodíte! 13 Járobeám obchvatom previedol zálohu, aby ich napadli odzadu. Tak stáli pred Júdom a od chrbta mali zálohu. 14 Keď sa Júdovci obzreli, uvideli, že im hrozí boj spredu i zozadu. Vtedy volali k Hospodinovi o pomoc, kňazi trúbili na trúby 15 a judskí muži spustili bojový pokrik. Za ich pokriku Boh porazil Járobeáma i celý Izrael pred Abijom a Júdovcami. 16 Nato sa Izraeliti dali na útek pred Júdovcami a Hospodin im ich vydal do moci. 17 Abija a jeho ľud im spôsobili zdrvujúcu porážku. Z Izraela padlo päťstotisíc vyberaných mužov. 18 Vtedy boli Izraeliti pokorení a Júdovci získali odvahu, lebo sa spoliehali na Hospodina, Boha svojich otcov. 19 Abija prenasledoval Járobeáma a dobyl niektoré jeho mestá: Bétel a jeho priľahlé osady, Ješanu a jej priľahlé osady, Efrón a jeho priľahlé osady. 20 Járobeám sa za čias Abiju už nevzchopil. Potom ho Hospodin ranil tak, že zomrel. 21 Moc Abijova vzrastala. Vzal si štrnásť žien a splodil dvadsaťdva synov a štrnásť dcér. 22 Ostatné udalosti za Abiju, jeho skutky a reči, sú poznačené vo Výklade proroka Iddu. 23 Keď sa Abija uložil k svojim otcom, pochovali ho v Dávidovom meste. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Ása. Za jeho čias bol v krajine desať rokov mier.

Verš 8

Myslíte si teraz, že keď vás je také veľké množstvo a sú s vami zlaté teľce, ktoré vám Járobeám zhotovil za bohov, budete môcť vzdorovať Hospodinovmu kráľovstvu, spravovanému Dávidovcami?

1Kr 12:28 - Kráľ sa preto rozhodol zhotoviť dve zlaté teľatá a ľudu povedal: Dosť ste sa už nachodili do Jeruzalema. Tu máš, Izrael, svojich bohov, ktorí ťa vyviedli z Egypta.

Verš 1

V osemnástom roku vlády kráľa Járobeáma sa stal kráľom v Judsku Abija.

1Kr 15:1 - V osemnástom roku vlády kráľa Járobeáma, syna Nebatovho, sa stal kráľom nad Judskom Abijám.

Verš 11

Ráno čo ráno a večer čo večer prinášajú Hospodinovi spaľované obety a vonné kadidlo, dávajú na čistý stôl predkladané chleby a každý večer zažíhajú lampy na zlatom svietniku. My zachovávame poriadok Hospodina, nášho Boha, ale vy ste ho opustili.

2Krn 2:4 - Dom, ktorý chcem postaviť, má byť veľkolepý, lebo náš Boh prevyšuje všetky božstvá.

Verš 6

Povstal však Nebatov syn Járobeám, služobník Šalamúna, Dávidovho syna, a vzbúril sa proti svojmu pánovi.

1Kr 11:26 - Aj Járobeám, syn Nebatov, Efraťan z Cerédy, ktorého ovdovená matka sa volala Cerua, Šalamúnov služobník, sa vzbúril proti kráľovi.

Verš 9

Či ste nevyhnali Hospodinových kňazov, Áronovcov a levitov a nenarobili si kňazov ako národy iných krajín? Veď každý, kto sa uchádzal o úrad s mladým býčkom alebo so siedmimi baranmi, stal sa kňazom toho, čo nie je Boh.

1Kr 12:31 - Zriadil i svätyne na výšinách a spomedzi obyčajného ľudu ustanovil kňazov, ktorí nepochádzali z Léviho rodu.

2Krn 11:14 - Leviti totiž opustili svoje pastviny i svoj majetok a odišli do Judska, najmä do Jeruzalema, pretože ich Járobeám a jeho synovia vylúčili z kňazskej služby pre Hospodina.

2Krn 13,1 - Porov. 1 Kr 15,1 n.

2Krn 13,2 - Matka Abiáša sa vlastne volala Maácha; porov. 11,21; 1 Kr 15,2.

2Krn 13,4 - Abiáš bol na vrchu pri benjamínovskom meste Samaraim (Joz 18,22). Možno, že toto mesto bolo tam, kde je dnes zborenisko Es-Samra, blízko Jericha.

2Krn 13,5 - O soľnej zmluve pozri Lv 2,13; Nm 18,19.

2Krn 13,7 - "Naničhodníci" doslovne: "synovia Beliálovi"; pozri pozn. k 1 Sam 1,16.

2Krn 13,9 - "Naplnenie rúk" obetnými darmi patrilo k obradom kňazskej vysviacky; porov. Ex 29,1–35. – "Nebohovia" sú modly.

2Krn 13,19 - Jeden Efron bol na rozhraní územia kmeňa Júdu a Benjamína medzi Neftoou a Karjatiarimom. Ale tu je azda reč o Efraime, pozri 2 Sam 13,23. – O Jesane pozri pozn. k 1 Sam 7,12.

2Krn 13,22 - O prameňoch dejín pozri úvod.