2. kniha kronická

1 (ECAV) Vtedy povedal Šalamún: Hospodin riekol, že chce bývať v mrákave.
1 (ROH) Vtedy povedal Šalamún: Hospodin riekol, že chce bývať v mrákave.

2 (ECAV) Ja som Ti postavil dôstojný dom i miesto, kde by si večne trónil.
2 (ROH) A ja som ti, ó, Pane, vystavil dom za príbytok a stále miesto na to, aby si tam býval na veky.

3 (ECAV) Nato sa kráľ obrátil tvárou a požehnal celé zhromaždenie Izraela, pričom všetci stáli.
3 (ROH) A kráľ obrátiac svoju tvár žehnal celému shromaždeniu Izraelovmu, a celé shromaždenie Izraelovo stálo.

4 (ECAV) Povedal: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý priamo môjmu otcovi Dávidovi dal zasľúbenie a sám ho splnil. Povedal:
4 (ROH) A riekol: Požehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý hovoril svojimi ústami s Dávidom, mojím otcom, a svojimi rukami to naplnil povediac:

5 (ECAV) Odo dňa, ako som vyviedol svoj ľud z Egypta, nevyvolil som ani jedno mesto zo všetkých kmeňov Izraela na postavenie domu, v ktorom by prebývalo moje meno. Nikoho som si nevyvolil, aby bol kniežaťom nad mojím izraelským ľudom.
5 (ROH) Po celý čas od toho dňa, ktorého som vyviedol svoj ľud z Egyptskej zeme, nevyvolil som si niktorého mesta z niktorého pokolenia Izraelovho vystaviť dom, aby tam bolo moje meno, ani som si nevyvolil niktorého muža, aby bol vojvodom nad mojím ľudom Izraelom;

6 (ECAV) Iba Jeruzalem som si vyvolil, aby tam prebývalo moje meno, a Dávida som si vyvolil, aby bol nad mojím izraelským ľudom.
6 (ROH) ale som si vyvolil Jeruzalem, aby tam bolo moje meno, a vyvolil som si Dávida, aby bol nad mojím ľudom Izraelom.

7 (ECAV) Ale keď si Dávid, môj otec, zaumienil postaviť dom menu Hospodina, Boha Izraela,
7 (ROH) A Dávid, môj otec, zamýšľal vystaviť menu Hospodina, Boha Izraelovho, dom.

8 (ECAV) riekol Hospodin môjmu otcovi Dávidovi: Pretože si si zaumienil postaviť dom môjmu menu, konal si správne, keď si to mal na mysli.
8 (ROH) Ale Hospodin riekol Dávidovi, môjmu otcovi: To, že si zamýšľal vystaviť môjmu menu dom, dobre si učinil, že to bolo v tvojom srdci.

9 (ECAV) Lenže ten dom nepostavíš ty, ale tvoj syn, ktorý ti vyjde z bedier. On postaví dom môjmu menu.
9 (ROH) Len že ty nebudeš staväť toho domu, ale tvoj syn, ktorý pojde z tvojich bedier, ten vystaví môjmu menu dom.

10 (ECAV) Tak splnil Hospodin svoje zasľúbenie, ktoré naznačil. Nastúpil som na miesto svojho otca Dávida, zasadol som na trón Izraela, ako zasľúbil Hospodin; postavil som dom menu Hospodina, Boha Izraela.
10 (ROH) A Hospodin splnil svoje slovo, ktoré hovoril. Lebo som povstal namiesto Dávida, svojho otca, a sedím na tróne Izraelovom tak, ako hovoril Hospodin, a vystavil som menu Hospodina, Boha Izraelovho, dom.

11 (ECAV) Vložil som tam i truhlu, v ktorej je zmluva Hospodinova, čo uzavrel s Izraelcami.
11 (ROH) A postavil som tam truhlu, v ktorej je smluva Hospodinova, ktorú učinil so synmi Izraelovými.

12 (ECAV) Potom si stal pred oltár Hospodinov pred celým zhromaždením Izraela a vystrel ruky.
12 (ROH) A postavil sa pred oltár Hospodinov pred celým shromaždením Izraelovým a rozprestrel svoje ruky.

13 (ECAV) Šalamún totiž urobil bronzový stupienok a umiestnil ho v strede nádvoria. Bol päť lakťov dlhý, päť lakťov široký a tri lakte vysoký. Vystúpil naň, pokľakol na kolená pred všetkými, vystrel ruky k nebesám
13 (ROH) Lebo Šalamún bol spravil medený nástupok, ktorý umiestil prostred nádvoria; päť lakťov bol dlhý, päť lakťov široký a tri lakte vysoký, a postavil sa naň. Potom kľakol na svoje kolená pred celým shromaždením Izraelovým a rozprestrúc svoje ruky k nebesiam

14 (ECAV) a povedal: Hospodine, Bože Izraela, nieto Tebe podobného Boha na nebi ani na zemi, ktorý by zachovával zmluvu a milosť svojim služobníkom, ktorí z celého srdca chodia pred Tebou.
14 (ROH) riekol: Hospodine, Bože Izraelov, nie je tebe podobného Boha ani na nebi ani na zemi, ktorý ostríhaš smluvu a milosť svojim služobníkom, chodiacim pred tebou celým svojím srdcom,

15 (ECAV) Splnil si svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu sľúbil. Ako si zasľúbil vlastnými ústami, tak si to dnes sám splnil.
15 (ROH) ktorý si zachoval svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril; a hovoril si svojimi ústami a svojou rukou si to naplnil, ako to vidieť dnes.

16 (ECAV) Teraz však, Hospodine, Bože Izraela, zachovaj svojmu služobníkov Dávidovi, môjmu otcovi, čo si sľúbil slovami: Nevyhynie predo mnou z tvojich potomkov muž, ktorý by sedel na tróne Izraela; len nech tvoji synovia dávajú pozor na svoje cesty, aby chodili v mojom zákone tak, ako si ty chodil predo mnou.
16 (ROH) A tak teraz, Hospodine, Bože Izraelov, zachovaj svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril, povediac: Nebude ti vyhladený muž zpred mojej tvári, ktorý by sedel na tróne Izraelovom, ak len budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu, aby chodili v mojom zákone, jako si ty chodil predo mnou.

17 (ECAV) Nuž, Hospodine, Bože Izraela, nech sa potvrdí Tvoje zasľúbenie, ktoré si dal svojmu služobníkovi Dávidovi.
17 (ROH) Nuž teraz, Hospodine, Bože Izraelov, nech stojí pevne tvoje slovo, ktoré si hovoril svojmu služobníkovi, Dávidovi.

18 (ECAV) Ale či naozaj má bývať Boh s človekom na zemi? Veď nebesá, ba nebesá nebies Ťa neobsiahnu, tým menej tento dom, čo som postavil.
18 (ROH) Lebo či naozaj bude bývať Bôh s človekom na zemi?! Veď hľa, nebesia a nebesia nebies ťa neobsiahnu a čo potom tento dom, ktorý som vystavil!

19 (ECAV) Ber ohľad na modlitbu svojho služobníka a na jeho úpenie, Hospodine, Bože môj, aby si počul nárek a modlitbu, ktorú Ti Tvoj služobník predostiera,
19 (ROH) Ale však pohliadni na modlitbu svojho služobníka a na jeho pokornú prosbu, Hospodine, môj Bože, počujúc radostný krik a modlitbu, ktorú sa modlí tvoj služobník pred tebou,

20 (ECAV) aby si mal dňom i nocou otvorené oči na tento dom, na miesto, o ktorom si povedal, že tam uložíš svoje meno, aby si vypočul modlitbu, ktorú Tvoj služobník predostrie na tomto mieste.
20 (ROH) aby boly tvoje oči otvorené na tento dom vodne i vnoci, na miesto, o ktorom si povedal, že tam položíš svoje meno, aby si vyslýchal modlitbu, ktorú sa bude modliť tvoj služobník, obrátený k tomuto miestu.

21 (ECAV) Vyslyš úpenia svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, keď sa bude modlievať na tomto mieste. Vyslyš z nebies, z miesta, kde prebývaš, a keď vyslyšíš, odpusť!
21 (ROH) A budeš počúvať na pokorné prosby svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, ktoré sa budú modliť k tomuto miestu, a tak ty vypočuješ z miesta svojho bývania, z nebies, a vyslyšíš a odpustíš.-

22 (ECAV) Ak sa niekto prehreší proti svojmu blížnemu a kliatbou ho donúti k prísahe, príde a zloží prísahu pred Tvojím oltárom v tomto dome,
22 (ROH) Keby zhrešil človek proti svojmu blížnemu, a naloží mu prísahu, aby ju prisahal, a keď prijde prísaha pred tvoj oltár do tohoto domu,

23 (ECAV) Ty vyslyš z nebies, zakroč a rozsúď svojich služobníkov. Vinníkovi odplať a uvaľ mu na hlavu vlastný čin, spravodlivého obháj; daj mu podľa jeho spravodlivosti.
23 (ROH) ty vypočuj z nebies a učiň a rozsúď svojich služobníkov zaplatiac bezbožnému dajúc mu jeho cestu na jeho hlavu a ospravedlniac spravedlivého dajúc mu podľa jeho spravedlivosti.-

24 (ECAV) Ak Tvoj izraelský ľud utrpí porážku od nepriateľa, pretože zhrešil proti Tebe, ale ak sa obráti, bude velebiť Tvoje meno, modliť sa a úpenlivo prosiť pred Tebou v tomto dome,
24 (ROH) A keby bol tvoj ľud Izrael porazený pred nepriateľom, preto, že zhrešili proti tebe a keď sa navrátia a budú oslavovať tvoje meno a budú sa modliť a pokorne prosiť pred tebou v tomto dome,

25 (ECAV) Ty vyslyš z nebies, odpusť hriech svojho izraelského ľudu a priveď ho späť na pôdu, ktorú si dal jemu a jeho otcom.
25 (ROH) ty vyslyš z nebies a odpusti hriech svojho ľudu Izraela a navráť ich do zeme, ktorú si im dal aj ich otcom.-

26 (ECAV) Keď bude nebo zatvorené a nebude dažďa, pretože zhrešili proti Tebe, ale pomodlia sa na tomto mieste, budú velebiť Tvoje meno a odvrátia sa od svojho hriechu, lebo si ich pokoril,
26 (ROH) Keby boly zavrené nebesia, a nebolo by dažďa, pretože zhrešili proti tebe a keby sa modlili, obrátení k tomuto miestu a oslavovali by tvoje meno a odvrátili by sa od svojho hriechu, pretože si ich ponížil,

27 (ECAV) Ty vyslyš z nebies a odpusť hriech svojich služobníkov a svojho izraelského ľudu. Keď ich vyučíš správnej ceste, po ktorej treba ísť, daj dážď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu ako dedičstvo.
27 (ROH) ty vyslyš na nebesiach a odpusti hriech svojich služobníkov a svojho ľudu Izraela, ktorých si ponížil, pretože ich učíš dobrej ceste, ktorou majú ísť, a daj dážď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu za dedičstvo.-

28 (ECAV) Keď nastane v krajine hlad, vznikne mor či sneť, hrdza, kobylky či hmyz, ak niektoré z jeho miest obkľúči nepriateľ, pri rôznych útrapách a nedostatkoch,
28 (ROH) Keby bol hlad v zemi, keby bol mor, sucho a ruda, kobylky a chrústy keby boly; keby ho sovrel jeho nepriateľ v zemi jeho brán, keby ho stihla jakákoľvek rana a jakákoľvek nemoc:

29 (ECAV) každú modlitbu a každú úpenlivú prosbu, ktoréhokoľvek človeka z celého Tvojho izraelského národa, ak niekto pozná svoje útrapy a bolesť a vystrie svoje dlane k tomuto domu,
29 (ROH) každú modlitbu, každú pokornú prosbu, ktorú by mal ktorýkoľvek človek, alebo všetok tvoj ľud Izrael, ktorí by poznali, každý svoju ranu a svoju bolesť, a keby rozprestrel svoje ruky, obrátený k tomuto domu,

30 (ECAV) Ty vyslyš z nebies, z miesta, kde prebývaš, a odpusť! Odplať každému pod ľa jeho konania tak, ako spoznáš jeho srdce. Veď jedine Ty poznáš srdcia ľudských synov.
30 (ROH) ty vyslyš z nebies, na pevnom mieste svojho bývania a odpusti a daj každému podľa všetkých jeho ciest, ty, ktorý znáš jeho srdce,- lebo len ty sám znáš srdce synov človeka,-

31 (ECAV) Aby sa Ťa báli a chodili po Tvojich cestách po všetky dni života na zemi, ktorú si dal našim otcom.
31 (ROH) aby sa ťa báli a chodili po tvojich cestách po všetky dni, ktoré budú žiť na tvári zeme, ktorú si dal našim otcom.

32 (ECAV) Ale i cudzinec, ktorý nie je z Tvojho izraelského ľudu, keď príde z ďalekej krajiny pre Tvoje veľké meno, pre Tvoju mocnú ruku a vystreté rameno, keď príde a pomodlí sa k tomuto domu:
32 (ROH) Áno i cudzozemca, ktorý nie je z tvojho ľudu Izraela, keby prišiel z ďalekej zeme pre tvoje veľké meno a pre tvoju mocnú ruku a pre tvoje vystreté rameno, tedy keby prišli a modlili by sa, obrátení k tomuto domu,

33 (ECAV) vyslyš z nebies, z miesta svojho prebývania, a urob všetko, o čo cudzinec k Tebe volá. Aby tak všetky národy zeme poznali Tvoje meno, aby sa Ťa báli ako tvoj izraelský ľud, aby vedeli, že tento dom, čo som postavil, je pomenovaný po Tebe.
33 (ROH) ty vyslyš z nebies, z pevného miesta svojho bývania a učiň všetko, o čo bude ktorý volať k tebe, cudzozemec, aby poznaly všetky národy zeme tvoje meno, a aby sa ťa báli, jako sa ťa bojí tvoj ľud Izrael, a aby vedeli, že je tvoje meno menované nad týmto domom, ktorý som vystavil.-

34 (ECAV) Keď vyjde Tvoj ľud do boja proti svojim nepriateľom cestou, ktorou ho pošleš, a pomodlí sa k Tebe smerom k tomuto miestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil Tvojmu menu,
34 (ROH) Keby vyšiel tvoj ľud do boja proti svojim nepriateľom, cestou, ktorou by si ich poslal, a keď sa ti budú modliť, obrátení smerom k tomuto mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu,

35 (ECAV) vyslyš z nebies ich modlitbu i úpenlivú prosbu a dopomôž im k právu.
35 (ROH) vyslyš z nebies ich modlitbu a ich pokornú prosbu a učiň ich súd.-

36 (ECAV) Keď zhrešia proti Tebe - veď niet človeka, čo by nehrešil - a nahneváš sa na nich, vydáš ich nepriateľovi, takže ich odvlečú ich väznitelia ako zajatcov do ďalekej alebo blízkej krajiny,
36 (ROH) Keby zhrešili proti tebe, lebo veď nieto človeka, ktorý by nehrešil, a rozhneval by si sa na nich a vydal by si ich nepriateľovi, a ich jatci by ich zajali do ďalekej zeme alebo hoc i do blízkej,

37 (ECAV) tam však, v krajine, do ktorej boli odvlečení, vstúpia do seba, obrátia sa, úpenlivo Ťa budú prosiť v krajine svojich väzniteľov: Zhrešili sme, prevrátene sme konali; sme vinní;
37 (ROH) a keby vstúpili do svojho srdca v zemi, v ktorej by boli zajatí, a keby sa obrátili a pokorne by prosili volajúc k tebe v zemi svojho zajatia a vraveli by: Zhrešili sme, činili sme prevrátene a páchali sme bezbožnosť,

38 (ECAV) ak sa obrátia k Tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v krajine svojich väzniteľov, ktorí ich odvliekli do zajatia, pomodlia sa smerom k svojej krajine, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil Tvojmu menu:
38 (ROH) a tedy keby sa obrátili k tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v zemi svojho zajatia, do ktorej by ich zajali, a keby sa modlili, obrátení smerom k svojej zemi, ktorú si dal ich otcom, a smerom k mestu, ktoré si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu,

39 (ECAV) vyslyš z nebies, z miesta svojho prebývania, ich modlitbu a úpenlivé prosby a dopomôž im k právu. Odpusť svojmu ľudu, ktorý zhrešil proti Tebe.
39 (ROH) vyslyš z nebies, z pevného miesta svojho bývania, ich modlitbu a ich pokorné prosby a učiň ich súd a odpusti svojmu ľudu, čo zhrešili proti tebe.

40 (ECAV) Nech sú, Bože môj, Tvoje oči otvorené a Tvoje uši nech pozorujú modlitbu na tomto mieste.
40 (ROH) Teraz, môj Bože, nech sú, prosím, tvoje oči otvorené a tvoje uši pripravené počuť modlitbu z tohoto miesta.

41 (ECAV) Nuž teda, odober sa, Hospodine, na miesto svojho odpočinku; Ty i truhla Tvojej moci. Tvoji kňazi, Hospodine, Bože, nech sa odejú spásou a Tvoji zbožní nech sa tešia z Tvojej dobroty.
41 (ROH) A tak teraz povstaň, Hospodine, Bože, aby si si odpočinul ty i truhla tvojej sily; tvoji kňazi, Hospodine, Bože, nech sa oblečú v spasenie, a tvoji svätí nech sa radujú v dobrom!

42 (ECAV) Hospodine, Bože, neodmietni svojho pomazaného! Spomeň na prejavy milosti svojmu služobníkovi Dávidovi!
42 (ROH) Hospodine, Bože, neodvracuj tvári svojho pomazaného, pamätaj na rôznu milosť, preukázanú Dávidovi, svojmu služobníkovi!