1. kniha kroník

1 (VUL) Consurrexit autem Satan contra Israel et incitavit Da vid, ut numeraret Israel.
1 (ROH) Ale satan povstal proti Izraelovi a naviedol Dávida, aby spočítal Izraela.

2 (VUL) Dixitque David ad Ioab et ad principes populi: “ Ite et numerate Israel a Bersabee usque Dan et afferte mihi numerum, ut sciam ”.
2 (ROH) A Dávid povedal Joábovi a kniežatám ľudu: Iďte, spočítajte Izraela od Bér-šeby až po Dán a doneste ku mne, aby som vedel ich počet.

3 (VUL) Responditque Ioab: “ Augeat Dominus populum suum centuplum quam sunt. Nonne, domine mi rex, omnes servi tui sunt? Quare hoc quaerit dominus meus, quod in peccatum reputetur Israeli? ”.
3 (ROH) Ale Joáb riekol: Nech pridá Hospodin k svojmu ľudu sto ráz toľko, koľko ho je! Či azda, môj pán kráľ, nie sú všetci môjmu pánovi za služobníkov? Prečo to vyhľadáva môj pán? Prečo má byť na previnenie sa Izraelovi?!

4 (VUL) Sed sermo regis magis praevaluit; egressusque est Ioab et circuivit universum Israel et reversus est Ierusalem.
4 (ROH) Ale slovo kráľovo bolo pevné proti Joábovi. A tak vyšiel Joáb a pochodiac po celom Izraelovi prišiel do Jeruzalema.

5 (VUL) Deditque David numerum census, et inventus est omnis Israel numerus mille milia et centum milia virorum educentium gladium; de Iuda autem quadringenta septuaginta milia bellatorum;
5 (ROH) A Joáb oddal Dávidovi počet spočítania ľudu. A bolo všetkého Izraela tisíc tisícov a sto tisíc mužov, súcich vytasiť meč, a Júdu bolo štyristo sedemdesiat tisíc mužov, súcich vytasiť meč.

6 (VUL) nam Levi et Beniamin non numeravit in medio eorum, eo quod invitus exequeretur regis imperium.
6 (ROH) Léviho a Benjamina nepočítal medzi nich, lebo ošklivé bolo slovo kráľovo u Joába.

7 (VUL) Displicuit autem Deo, quod iussum erat, et percussit Israel.
7 (ROH) A, pravda, neľúbil sa kráľ pre tú vec Bohu, a preto bil Izraela.

8 (VUL) Dixitque David ad Deum: “ Peccavi nimis, ut hoc facerem; obsecro, aufer iniquitatem servi tui, quia valde insipienter egi ”.
8 (ROH) Vtedy povedal Dávid Bohu: Zhrešil som veľmi, že som vykonal tú vec! A tak teraz prosím, ó, Hospodine, odním neprávosť svojho služobníka, lebo som urobil veľmi bláznivo.

9 (VUL) Et locutus est Dominus ad Gad videntem David dicens:
9 (ROH) A Hospodin hovoril Gádovi, vidiacemu Dávidovmu, a riekol:

10 (VUL) “ Vade et loquere ad David et dic: Haec dicit Dominus: Trium tibi optionem do: unum, quod volueris, elige, et faciam tibi ”.
10 (ROH) Iď a hovor Dávidovi a povieš: Takto hovorí Hospodin: Troje ukladám na teba. Vyvoľ si jedno z nich, aby som ti ho učinil.

11 (VUL) Cumque venisset Gad ad David, dixit ei: “ Haec dicit Dominus: Elige, quod volueris:
11 (ROH) A tak prišiel Gád ku Dávidovi a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Vyber si:

12 (VUL) aut tribus annis famem aut tribus mensibus fugere te hostes tuos et gladium eorum non posse evadere aut tribus diebus gladium Domini et pestilentiam versari in terra et angelum Domini interficere in universis finibus Israel. Nunc igitur vide quid respondeam ei, qui misit me ”.
12 (ROH) či chceš tri roky hladu, či tri mesiace byť hubený od svojich protivníkov, a aby ťa stíhal meč tvojich nepriateľov, a či tri dni meč Hospodinov a mor v zemi, kým anjel Hospodinov bude hubiť po všetkých krajoch Izraelových? A tak teraz vidz, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal.

13 (VUL) Et dixit David ad Gad: “ Ex omni parte me angustiae premunt, sed melius mihi est, ut incidam in manus Domini, quia multae sunt miserationes eius, quam in manus hominum ”.
13 (ROH) Vtedy povedal Dávid Gádovi: Je mi veľmi úzko. Nech, prosím, padnem do ruky Hospodinovej, lebo jeho milosrdenstvo je veľmi mnohé a veľké; ale nech nepadnem do ruky človeka.

14 (VUL) Misit ergo Dominus pestilentiam in Israel, et ceciderunt de Israel septuaginta milia virorum.
14 (ROH) A tak dal Hospodin mor na Izraela, a padlo z Izraela sedemdesiat tisíc mužov.

15 (VUL) Misit quoque Deus angelum in Ierusalem, ut percuteret eam. Cumque percuteretur, vidit Dominus et misertus est super magnitudinem mali et imperavit angelo, qui percutiebat: “ Sufficit, iam cesset manus tua ”. Porro angelus Domini stabat iuxta aream Ornan Iebusaei.
15 (ROH) Potom poslal Bôh anjela do Jeruzalema, aby ho hubil. A keď už hubil, pohliadol Hospodin, a bolo mu ľúto nad tým zlým, a preto riekol anjelovi, ktorý hubil: Už je dosť! Spusti svoju ruku! A anjel Hospodinov stál pri humne Ornána Jebuzejského.

16 (VUL) Levansque David oculos suos vidit angelum Domini stantem inter terram et caelum et evaginatum gladium in manu eius et versum contra Ierusalem; et ceciderunt tam ipse quam maiores natu vestiti ciliciis proni in terram.
16 (ROH) A Dávid pozdvihol svoje oči a videl anjela Hospodinovho, ktorý stál medzi zemou a medzi nebom, a jeho vytasený meč v jeho ruke, vystretej na Jeruzalem. A Dávid padol i starší, odiati v smútočných vrecovinách, padli na svoju tvár.

17 (VUL) Dixitque David ad Deum: “ Nonne ego sum, qui iussi, ut numeraretur populus? Ego qui peccavi, ego qui malum feci; iste grex quid commeruit? Domine Deus meus, vertatur, obsecro, manus tua in me et in domum patris mei; populus autem tuus non percutiatur ”.
17 (ROH) A Dávid povedal Bohu: Či nie som to ja, ktorý som rozkázal spočítať ľud? A tedy ja som ten, ktorý som zhrešil a ktorý som preveľmi zle urobil, ale tieto ovce, čože tie urobily? Hospodine, môj Bože, nech je, prosím, tvoja ruka proti mne a proti domu môjho otca, ale nie proti tvojmu ľudu, aby bol bitý ranou.

18 (VUL) Angelus autem Domini praecepit Gad dicere David, ut ascenderet exstrueretque altare Domino in area Ornan Iebusaei.
18 (ROH) Vtedy riekol anjel Hospodinov Gádovi, aby povedal Dávidovi, aby vyšiel hore Dávid postaviť oltár Hospodinovi na humne Ornána Jebuzejského.

19 (VUL) Ascendit ergo David iuxta sermonem Gad, quem locutus fuerat ex nomine Domini.
19 (ROH) A tak vyšiel Dávid hore na slovo Gádovo, ktoré hovoril v mene Hospodinovom.

20 (VUL) Porro Ornan, cum conversus vidisset angelum, quattuorque filii eius cum eo absconderunt se; nam eo tempore terebat in area triticum.
20 (ROH) A keď sa obrátil Ornán, videl anjela, a jeho štyria synovia, ktorí boli s ním sa skryli. A Ornán mlátil pšenicu.

21 (VUL) Igitur, cum veniret David ad Ornan, conspexit eum Ornan et processit ei obviam de area et adoravit illum pronus in terram.
21 (ROH) A Dávid prišiel až k Ornánovi. A keď pozrel Ornán a uvidel Dávida, vyšiel z humna a poklonil sa Dávidovi tvárou k zemi.

22 (VUL) Dixitque ei David: “ Da mihi locum areae tuae, ut aedificem in ea altare Domino, ita ut quantum valet argenti accipias, et cesset plaga a populo ”.
22 (ROH) Vtedy riekol Dávid Ornánovi: Daj mi miesto tohoto humna, aby som vystavil na ňom oltár Hospodinovi. Daj mi ho za toľko peňazí, koľko je hodno, aby bola zastavená rana zponad ľudu.

23 (VUL) Dixit autem Ornan ad David: “ Tolle, et faciat dominus meus rex, quodcumque ei placet; sed et boves do in holocaustum et tribulas in ligna et triticum in sacrificium; omnia libens praebebo ”.
23 (ROH) Na to povedal Ornán Dávidovi: Vezmi si, a nech učiní môj pán kráľ to, čo je dobré v jeho očiach. Vidz, dávam voly na zápalnú obeť a mlatidlá na drevo a pšenicu na obilný dar obetný; to všetko dávam.

24 (VUL) Dixitque ei rex David: “ Nequaquam ita fiet, sed argentum dabo quantum valet; neque enim tibi auferre debeo et sic offerre Domino holocausta gratuita ”.
24 (ROH) Ale kráľ Dávid riekol Ornánovi: Nie tak, ale iba kúpim za toľko peňazí, koľko je to hodno. Lebo veď azda nevezmem toho, čo je tvoje, pre Hospodina, ani nebudem obetovať zápalnej obeti, ktorú by som dostal zadarmo!

25 (VUL) Dedit ergo David Ornan pro loco siclos auri iustissimi ponderis sescentos
25 (ROH) A tedy dal Dávid Ornánovi za miesto zlatých šeklov váhy šesťsto.

26 (VUL) et aedificavit ibi altare Domino obtulitque holocausta et pacifica et invocavit Dominum. Et exaudivit eum in igne de caelo super altare holocausti,
26 (ROH) A Dávid tam postavil oltár Hospodinovi a obetoval zápalné obeti a pokojné obeti a volal na Hospodina, ktorý sa mu ohlásil ohňom z neba, soslaným na oltár zápalu.

27 (VUL) praecepitque Dominus angelo, et convertit gladium suum in vaginam.
27 (ROH) A Hospodin riekol anjelovi, a ten dal svoj meč zpät do pošvy.

28 (VUL) In illo ergo tempore David videns quod exaudisset eum Dominus in area Ornan Iebusaei immolavit ibi victimas.
28 (ROH) Toho času, keď videl Dávid, že sa mu ohlásil Hospodin na humne Ornána Jebuzejského, obetoval tam bitné obeti.

29 (VUL) Tabernaculum autem Domini, quod fecerat Moyses in deserto, et altare holocaustorum ea tempestate erat in excelso Gabaon;
29 (ROH) A svätopríbytok Hospodinov, ktorý bol učinil Mojžiš na púšti, aj oltár na zápaly bol toho času na výšine v Gibeone.

30 (VUL) et non praevaluit David ire, ut ibi obsecraret Deum; nimio enim fuerat timore perterritus videns gladium angeli Domini.
30 (ROH) A Dávid nemohol ísť predeň hľadať Boha, lebo sa desil pred mečom anjela Hospodinovho.