1. kniha kronická

1 (ECAV) Satan povstal proti Izraelu a naviedol Dávida sčítať Izrael.
1 (ROH) Ale satan povstal proti Izraelovi a naviedol Dávida, aby spočítal Izraela.

2 (ECAV) Preto Dávid nariadil Jóábovi a hodnostárom ľudu: Choďte, spočítajte Izrael od Beer-Šeby až po Dán a prineste mi správu, oboznámte ma, aby som vedel, koľko ich je.
2 (ROH) A Dávid povedal Joábovi a kniežatám ľudu: Iďte, spočítajte Izraela od Bér-šeby až po Dán a doneste ku mne, aby som vedel ich počet.

3 (ECAV) Ale Jóáb povedal: Nech Hospodin pridá k svojmu ľudu i stokrát viac, ako ho je. Beztak sú všetci, pán môj, kráľ, sluhami môjho pána. Prečo si to môj pán žiada? Prečo sa má tým Izrael previniť?
3 (ROH) Ale Joáb riekol: Nech pridá Hospodin k svojmu ľudu sto ráz toľko, koľko ho je! Či azda, môj pán kráľ, nie sú všetci môjmu pánovi za služobníkov? Prečo to vyhľadáva môj pán? Prečo má byť na previnenie sa Izraelovi?!

4 (ECAV) Kráľov rozkaz Jóába prinútil. Tak sa Jóáb vybral, poprechodil celý Izrael a prišiel do Jeruzalema.
4 (ROH) Ale slovo kráľovo bolo pevné proti Joábovi. A tak vyšiel Joáb a pochodiac po celom Izraelovi prišiel do Jeruzalema.

5 (ECAV) Jóáb oznámil Dávidovi počet spočítaného ľudu: všetkých Izraelcov bolo milión stotisíc mužov schopných tasiť meč, Júdejcov bolo štyristosedemdesiattisíc mužov schopných tasiť meč.
5 (ROH) A Joáb oddal Dávidovi počet spočítania ľudu. A bolo všetkého Izraela tisíc tisícov a sto tisíc mužov, súcich vytasiť meč, a Júdu bolo štyristo sedemdesiat tisíc mužov, súcich vytasiť meč.

6 (ECAV) Ale Lévího a Benjamína nezaviedol medzi nich, lebo Jóábovi sa priečil kráľov rozkaz.
6 (ROH) Léviho a Benjamina nepočítal medzi nich, lebo ošklivé bolo slovo kráľovo u Joába.

7 (ECAV) Táto vec sa nepáčila Bohu, a ranil Izrael.
7 (ROH) A, pravda, neľúbil sa kráľ pre tú vec Bohu, a preto bil Izraela.

8 (ECAV) Vtedy Dávid povedal Bohu: Veľmi som zhrešil, keď som vykonal túto vec. Teraz však odpusť svojmu sluhovi vinu, lebo som si počínal celkom bláznivo.
8 (ROH) Vtedy povedal Dávid Bohu: Zhrešil som veľmi, že som vykonal tú vec! A tak teraz prosím, ó, Hospodine, odním neprávosť svojho služobníka, lebo som urobil veľmi bláznivo.

9 (ECAV) Hospodin hovoril Gádovi, vidcovi Dávidovmu:
9 (ROH) A Hospodin hovoril Gádovi, vidiacemu Dávidovmu, a riekol:

10 (ECAV) Choď a povedz Dávidovi: Takto vraví Hospodin: Predkladám ti tri veci. Zvoľ si z nich jednu, ktorú ti mám vykonať.
10 (ROH) Iď a hovor Dávidovi a povieš: Takto hovorí Hospodin: Troje ukladám na teba. Vyvoľ si jedno z nich, aby som ti ho učinil.

11 (ECAV) Nato šiel Gád k Dávidovi a povedal mu: Takto vraví Hospodin: Vyber si:
11 (ROH) A tak prišiel Gád ku Dávidovi a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Vyber si:

12 (ECAV) buď tri roky hladu, alebo tri mesiace porážky pred tvojimi nepriateľmi, takže by ťa stíhal meč nepriateľov, alebo tri dni meča Hospodinovho a moru v krajine, takže by anjel Hospodinov pustošil na celom území Izraela. Teraz sa rozhodni, čo mám odkázať Tomu, ktorý ma poslal.
12 (ROH) či chceš tri roky hladu, či tri mesiace byť hubený od svojich protivníkov, a aby ťa stíhal meč tvojich nepriateľov, a či tri dni meč Hospodinov a mor v zemi, kým anjel Hospodinov bude hubiť po všetkých krajoch Izraelových? A tak teraz vidz, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal.

13 (ECAV) Dávid povedal Gádovi: Veľmi mi je úzko. Nech upadnem do ruky Hospodinovej, lebo veľmi veľké je Jeho milosrdenstvo, len nech neupadnem do ruky človeka!
13 (ROH) Vtedy povedal Dávid Gádovi: Je mi veľmi úzko. Nech, prosím, padnem do ruky Hospodinovej, lebo jeho milosrdenstvo je veľmi mnohé a veľké; ale nech nepadnem do ruky človeka.

14 (ECAV) Tak dopustil Hospodin na Izrael mor, takže padlo z Izraela sedemdesiattisíc mužov.
14 (ROH) A tak dal Hospodin mor na Izraela, a padlo z Izraela sedemdesiat tisíc mužov.

15 (ECAV) Boh vyslal anjela do Jeruzalema, aby ho pustošil. Ako tak pustošil, pozrel sa Hospodin a oľutoval pohromu. Povedal anjelovi-zhubcovi: Dosť už! Zadrž ruku! Anjel Hospodinov vtedy stál pri humne Jebúsejca Ornána.
15 (ROH) Potom poslal Bôh anjela do Jeruzalema, aby ho hubil. A keď už hubil, pohliadol Hospodin, a bolo mu ľúto nad tým zlým, a preto riekol anjelovi, ktorý hubil: Už je dosť! Spusti svoju ruku! A anjel Hospodinov stál pri humne Ornána Jebuzejského.

16 (ECAV) Keď Dávid pozdvihol oči, videl anjela Hospodinovho stáť medzi zemou a nebom s vytaseným mečom v ruke, smerujúcim na Jeruzalem. Vtedy padol Dávid i starší, odetí vrecovinou, na tvár.
16 (ROH) A Dávid pozdvihol svoje oči a videl anjela Hospodinovho, ktorý stál medzi zemou a medzi nebom, a jeho vytasený meč v jeho ruke, vystretej na Jeruzalem. A Dávid padol i starší, odiati v smútočných vrecovinách, padli na svoju tvár.

17 (ECAV) Dávid povedal Bohu: Ja som nariadil spočítať ľud. Zhrešil som a dopustil sa zlého. Čo však urobilo toto stádo? Hospodine, Bože môj, nech Tvoja ruka úderom zhubne zasiahne mňa a dom môjho otca, ale nie Tvoj ľud.
17 (ROH) A Dávid povedal Bohu: Či nie som to ja, ktorý som rozkázal spočítať ľud? A tedy ja som ten, ktorý som zhrešil a ktorý som preveľmi zle urobil, ale tieto ovce, čože tie urobily? Hospodine, môj Bože, nech je, prosím, tvoja ruka proti mne a proti domu môjho otca, ale nie proti tvojmu ľudu, aby bol bitý ranou.

18 (ECAV) Vtedy anjel Hospodinov prikázal Gádovi povedať Dávidovi, aby šiel a postavil oltár Hospodinovi na humne Jebúsejca Ornána.
18 (ROH) Vtedy riekol anjel Hospodinov Gádovi, aby povedal Dávidovi, aby vyšiel hore Dávid postaviť oltár Hospodinovi na humne Ornána Jebuzejského.

19 (ECAV) Dávid šiel na výzvu Gádovu, ktorú povedal v mene Hospodinovom.
19 (ROH) A tak vyšiel Dávid hore na slovo Gádovo, ktoré hovoril v mene Hospodinovom.

20 (ECAV) Keď sa Ornán obrátil, uvidel anjela. Jeho štyria synovia, ktorí boli s ním, sa skryli. Ornán práve mlátil pšenicu.
20 (ROH) A keď sa obrátil Ornán, videl anjela, a jeho štyria synovia, ktorí boli s ním sa skryli. A Ornán mlátil pšenicu.

21 (ECAV) Dávid podišiel až k Ornánovi. Keď sa Ornán obzrel a videl Dávida, vyšiel z humna a klaňal sa mu tvárou k zemi.
21 (ROH) A Dávid prišiel až k Ornánovi. A keď pozrel Ornán a uvidel Dávida, vyšiel z humna a poklonil sa Dávidovi tvárou k zemi.

22 (ECAV) Tu Dávid povedal Ornánovi: Daj mi tú holohumnicu, aby som na nej postavil oltár Hospodinovi. Daj mi ju za peniaze v plnej hodnote, potom odstúpi záhuba od ľudu.
22 (ROH) Vtedy riekol Dávid Ornánovi: Daj mi miesto tohoto humna, aby som vystavil na ňom oltár Hospodinovi. Daj mi ho za toľko peňazí, koľko je hodno, aby bola zastavená rana zponad ľudu.

23 (ECAV) Nato povedal Ornán Dávidovi: Vezmi si; nech môj pán, kráľ, urobí, čo sa mu páči. Ajhľa, dávam i dobytok na spaľované obete, cepy na palivo i pšenicu na pokrmovú obeť; všetko dám.
23 (ROH) Na to povedal Ornán Dávidovi: Vezmi si, a nech učiní môj pán kráľ to, čo je dobré v jeho očiach. Vidz, dávam voly na zápalnú obeť a mlatidlá na drevo a pšenicu na obilný dar obetný; to všetko dávam.

24 (ECAV) Ale kráľ Dávid povedal Ornánovi: Nie! Odkúpim to iba za plnú hodnotu. Nevezmem predsa to, čo je tvoje, pre Hospodina, ani neprinesiem spaľovanú obeť, ktorá je zadarmo.
24 (ROH) Ale kráľ Dávid riekol Ornánovi: Nie tak, ale iba kúpim za toľko peňazí, koľko je to hodno. Lebo veď azda nevezmem toho, čo je tvoje, pre Hospodina, ani nebudem obetovať zápalnej obeti, ktorú by som dostal zadarmo!

25 (ECAV) Dávid dal Ornánovi za to miesto zlato vo váhe šesťsto šekelov.
25 (ROH) A tedy dal Dávid Ornánovi za miesto zlatých šeklov váhy šesťsto.

26 (ECAV) Tam postavil Dávid Hospodinovi oltár, na ktorom prinášal spaľované obete a obete spoločenstva. Keď vzýval Hospodina, odpovedal mu ohňom z neba, ktorý zostúpil na oltár spaľovanej obete.
26 (ROH) A Dávid tam postavil oltár Hospodinovi a obetoval zápalné obeti a pokojné obeti a volal na Hospodina, ktorý sa mu ohlásil ohňom z neba, soslaným na oltár zápalu.

27 (ECAV) Potom Hospodin prikázal anjelovi zastrčiť si meč do pošvy.
27 (ROH) A Hospodin riekol anjelovi, a ten dal svoj meč zpät do pošvy.

28 (ECAV) Keď Dávid videl, že mu Hospodin na humne Jebúsejca Ornána odpovedal, obetoval tam.
28 (ROH) Toho času, keď videl Dávid, že sa mu ohlásil Hospodin na humne Ornána Jebuzejského, obetoval tam bitné obeti.

29 (ECAV) No Hospodinov príbytok, čo zhotovil Mojžiš na púšti, a oltár na spaľované obete boli toho času na výšine v Gibeóne.
29 (ROH) A svätopríbytok Hospodinov, ktorý bol učinil Mojžiš na púšti, aj oltár na zápaly bol toho času na výšine v Gibeone.

30 (ECAV) Ale Dávid nemohol odísť k nemu hľadať Boha, lebo bol predesený mečom anjela Hospodinovho.
30 (ROH) A Dávid nemohol ísť predeň hľadať Boha, lebo sa desil pred mečom anjela Hospodinovho.