2. kniha kráľov

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

2Kr 6, 1-33

1 Prorockí učeníci vraveli Elízeovi: Hľa, miesto, na ktorom s tebou bývame, je nám pritesné. 2 Poďme k Jordánu, donesme si odtiaľ každý po jednom brvne a urobme si tam miesto na bývanie. Povedal im: Choďte! 3 Tu sa voľakto ozval: Urob nám po vôli a poď aj ty so svojimi služobníkmi. On odvetil: Pôjdem. 4 A šiel s nimi. Keď prišli k Jordánu, postínali stromy. 5 Ktorémusi, keď stínal kmeň, spadla sekera do vody, a ten sa dal do kriku: Ach, pane môj. Tá bola ešte požičaná. 6 Boží muž sa opýtal: Kam padla? Keď mu ukázal to miesto, odťal kus dreva, hodil ho tam, a sekera vyplávala. 7 Vtedy mu rozkázal: Zodvihni si ju. Ten načiahol ruku a vzal si ju. 8 Keď sýrsky kráľ viedol vojnu s Izraelom, poradil sa so svojimi služobníkmi a povedal: Na tom a tom mieste budem táboriť. 9 Ale Boží muž poslal k izraelskému kráľovi odkaz: Chráň sa prechádzať tým miestom, lebo tam zostupujú Sýrčania. 10 Izraelský kráľ poslal svojich ľudí na miesto, o ktorom mu hovoril Boží muž a pred ktorým ho varoval, takže sa tam mal na pozore, a to nielen raz alebo dvakrát. 11 Srdce sýrskeho kráľa bolo nad tým znepokojené. Predvolal si služobníkov a opýtal sa ich: Neprezradíte mi, kto z našich drží s izraelským kráľom? 12 Jeden z jeho sluhov povedal: Nie, pane môj, kráľ. Ale Elízeus, prorok v Izraeli, oznamuje izraelskému kráľovi aj tie slová, ktoré hovoríš vo svojej spálni. 13 Nato kráľ rozkázal: Choďte a pozrite sa, kde je. Ja potom rozkážem, aby ho zlapali. Keď mu oznámili: Je v Dotáne! 14 poslal ta kone, vojnové vozy a silný oddiel. Pri šli v noci a obkľúčili mesto. 15 Keď sluha Božieho muža včasráno vstal a vyšiel von, zbadal, že mesto je obkľúčené vojskom, koňmi a vojnovými vozmi. Jeho sluha mu povedal: Beda, pane môj, čo si počneme? 16 On mu povedal: Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi. 17 Potom sa Elízeus modlil: Hospodine, otvor mu, prosím, oči, aby videl. Hospodine, otvor im oči, nech vidia. Hospodin im otvoril oči a oni zbadali, že sú uprostred Samárie. 18 Keď ich izraelský kráľ uvidel, povedal Elízeovi: Raň, prosím, tento národ slepotou! A ranil ich slepotou podľa Elízeovho slova. 19 Vtom Elízeus povedal: Toto nie je cesta ani to mesto. Poďte so mnou a ja vás dovediem k mužovi, ktorého hľadáte. Tak ich doviedol do Samárie. 20 Keď prešli do Samárie, Elízeus povedal: Hospodine, otvor im oči, nech vidia! Hospodin im otvoril oči a oni zbadali, že sú uprostred Samárie. 21 Keď ich izraelský kráľ uzrel, opýtal sa Elízea: Mám ich dať pobiť, otče môj? 22 Ten povedal: Nezabíjaj! Či azda zabíjaš tých, ktorých zajmeš svojím mečom a svojím lukom? Predlož im pokrm a nápoj, a keď sa najedia a napijú, nech idú k svojmu pánovi. 23 Usporiadal teda pre nich veľkú hostinu. Keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Potom už sýrske lúpežné čaty viac nechodili do Izraela. 24 Potom sýrsky kráľ Benhadad zhromaždil celé svoje vojsko, vytiahol a obliehal Samáriu. 25 V Samárii vypukol veľký hlad. Keď obliehali, oslia hlava stála osemdesiat šekelov striebra a štvrtina kábu holubičieho trusu päť šekelov striebra. 26 Ako tak izraelský kráľ prechádzal po hradbách, jedna žena na neho kričala: Pomôž, pane môj, kráľ! 27 Povedal jej: Keď Hospodin nepomáha, ako ti ja pomôžem! Azda z humna alebo z lisu? 28 Potom sa jej kráľ opýtal: Čo ti je? Odpovedala: Táto žena ma nahovorila: Daj svojho syna, zjeme ho dnes. Môjho syna zjeme zajtra. 29 Uvarili sme teda môjho syna a zjedli. Na druhý deň som jej povedala: Daj svojho syna a zjeme ho. Ale ona si syna ukryla. 30 Keď kráľ počul slová tej ženy, roztrhol si šaty, a ako tak prechádzal po hradbách, ľud zazrel, že má odspodu na tele vrecovinu. 31 On povedal: Nech mi hocičo učiní Hospodin a nech hocičo ešte pridá, ak zostane dnes hlava Elízea, syna Šáfátovho, na ňom. 32 Elízeus sedel doma a starší sedeli s ním. Vtedy kráľ poslal istého muža vopred. Skôr, ako prišiel posol k nemu, Elízeus povedal starším: Vidíte, ako posiela ten vrah zoťať mi hlavu? Dávajte pozor, a keď posol príde, zavrite dvere a tlačte ho nimi späť. Či nepočuť za ním dupot nôh jeho pána? 33 Ešte s nimi hovoril, a už zostupoval kráľ so slovami: Táto pohroma je od Hospodina! Načo mám ešte čakať na Hospodina?!

Verš 18

Keď ich izraelský kráľ uvidel, povedal Elízeovi: Raň, prosím, tento národ slepotou! A ranil ich slepotou podľa Elízeovho slova.

Gn 19:11 - ale mužov, ktorí boli pri vchode do domu, malých i veľkých, ranili slepotou, takže nemohli nájsť vchod.

Verš 29

Uvarili sme teda môjho syna a zjedli. Na druhý deň som jej povedala: Daj svojho syna a zjeme ho. Ale ona si syna ukryla.

Dt 28:53 - Počas obliehania a v tiesni, ktorou ťa stiesni tvoj nepriateľ, budeš jesť plod svojho života, mäso svojich synov a dcér, ktoré ti dal Hospodin, tvoj Boh.

Verš 31

On povedal: Nech mi hocičo učiní Hospodin a nech hocičo ešte pridá, ak zostane dnes hlava Elízea, syna Šáfátovho, na ňom.

1Kr 19:2 - Ízebel poslala k Eliášovi posla s odkazom: Nech mi hocičo urobia bohovia a nech čokoľvek ešte pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím tvoj život podobným životu hociktorého z nich.

2Kr 6,11 - Výraz: "Kto nás prezradil?" je v pôvodine neistý. Prekladáme ho na základe LXX a Vulgáty.

2Kr 6,13 - Dotan, aj Dotain (Gn 37,17), je dnešný Tell-Dotán, asi 20 km severne od Samárie. Mesto ležalo na kopci (porov. v. 17).

2Kr 6,18 - Bola to len duševná slepota, že nepoznali Elizea a slepo išli za ním.

2Kr 6,25 - "Holubí trus" bola vraj akási jedlá zelenina. Ale dnes všeobecne prekladajú miesto "oslia hlava": "chomer muštu" a miesto "holubí trus": "biela múka". – Kab sú 2 litre, štvrtina kabu je teda pol litra. V meste bola neslýchaná drahota.

2Kr 6,31 - Nevieme, prečo obviňuje kráľ Elizea. Možno, že prorok povzbudzoval obrancov mesta, aby vydržali, lebo príde pomoc od Pána.

2Kr 6,33 - Kráľ zrejme rozpovedal prípad dvoch žien ako nešťastie, ktoré dopustil Pán.