2. kniha kráľov

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

2Kr 4, 1-44

1 Istá žena spomedzi žien prorockých učeníkov volala za Elízeom: Tvoj služobník, môj muž, zomrel. Ty vieš, že sa tvoj služobník bál Hospodina. Prišiel však veriteľ vziať si mojich dvoch synov za otrokov. 2 Elízeus sa jej opýtal: Čo ti mám urobiť? Povedz mi, čo máš v dome. Odpovedala: Tvoja služobnica nemá v celom dome nič, len krčah oleja. 3 On povedal: Choď, vypýtaj si zvonku od susedov nádoby, a to nemálo prázdnych nádob. 4 Potom vojdi, zamkni dvere za sebou i za svojimi synmi, nalievaj do všetkých nádob a plné odstav. 5 Keď odišla od neho, zamkla dvere za sebou i za svojimi synmi. Oni jej podávali a ona nalievala. 6 Keď boli nádoby plné, povedala svojmu synovi: Podaj mi ešte nádobu. Ale on jej odpovedal: Niet už nádoby. Vtom olej prestal. 7 Vtedy vyšla a povedala to Božiemu mužovi. On povedal: Choď predať olej, vyplať dlh a zo zvyšku sa budeš živiť aj so svojimi synmi. 8 Jedného dňa Elízeus prechádzal cez Šúném. Bola tam zámožná žena a tá ho pozvala niečo si zajesť. Kedykoľvek potom tadiaľ prechádzal, zašiel tam zajesť si. 9 Raz povedala svojmu mužovi: Počuj, ja viem, že je to svätý Boží muž, ktorý pravidelne chodieva popri nás. 10 Urobme mu malú murovanú hornú izbu, dajme mu do nej posteľ, stôl, stoličku a svietnik, aby sa tam uchýlil, keď k nám príde. 11 Jedného dňa prišiel, uchýlil sa do tej hornej izby a uložil sa tam. 12 Svojmu sluhovi Gécházímu povedal: Zavolaj tú Šúnémčanku! Zavolal ju a dostavila sa k nemu. 13 Nato mu rozkázal: Povedz jej: Ty si sa úzkostlivo starala o nás. Čo by som mohol pre teba urobiť? Mám azda prehovoriť v tvojom záujme s kráľom alebo s vojvodcom? Ale ona odvetila: Načo? Bývam uprostred svojho ľudu. 14 Opýtal sa teda: Čo by sa predsa dalo pre ňu urobiť? Tu sa ozval Géchází: Ach, nemá syna, a jej manžel je už starý. 15 Rozkázal mu: Zavolaj ju! Zavolal ju a ona si zastala pri vchode. 16 Povedal jej: O rok o takomto čase budeš objímať svojho syna. Ale ona odporovala: Nie, pane môj, muž Boží, neklam svoju služobnicu. 17 A žena počala a porodila syna o rok v tom istom čase, ako to predpovedal Elízeus. 18 Keď chlapec vyrástol, vybral sa jedného dňa k otcovi k žencom. 19 Tu sa začal žalovať svojmu otcovi: Hlava moja, hlava moja! Ten rozkázal svojmu sluhovi: Odnes ho matke. 20 Keď ho vzal a priviedol k matke, sedel jej až do poludnia na kolenách, potom zomrel. 21 Vtedy vyšla hore, položila ho na lôžko Božieho muža, zavrela a odišla. 22 Zavolala si muža a povedala: Pošli mi, prosím, jedného zo sluhov a nejakú oslicu. Pobežím za Božím mužom a potom sa vrátim. 23 Ale on sa opýtal: Prečo ideš za ním? Dnes nie je ani novmesiac ani sviatočný deň odpočinku. Odvetila: Buď na pokoji! 24 Keď osedlala oslicu, prikázala svojmu sluhovi: Žeň a vykroč! Kvôli mne jazdu nezdržuj, iba keď ti poviem. 25 Nato sa pobrala a prišla k Božiemu mužovi na vrch Karmel. Keď ju Boží muž zhliadol zďaleka, povedal svojmu sluhovi Gécházímu: Pozri, to je tá Šúnémčanka! 26 Nože jej pobehni v ústrety a opýtaj sa jej: Dobre sa máš? Dobre sa má tvoj muž? Dobre sa má tvoje dieťa? Odpovedala: Dobre. 27 Keď prišla na vrch k Božiemu mužovi, objala mu nohy. Vtom priskočil Géchází, aby ju odsotil. Ale Boží muž povedal: Daj jej pokoj, lebo má zarmútenú dušu. Hospodin to však skryl predo mnou a neoznámil mi nič. 28 Nato sa ozvala: Či som si pýtala syna od teba, pane môj? Či som ti nevravela: Nerob mi márne nádeje? 29 Vtedy rozkázal Gécházímu: Opáš si bedrá, vezmi si do ruky moju palicu a choď! Keď niekoho stretneš, nepozdrav ho! Keď teba niekto pozdraví, neodpovedaj! Moju palicu polož chlapcovi na tvár. 30 Chlapcova matka však povedala: Akože žije Hospodin a akože ty žiješ, nespustím sa ťa. 31 Géchází ich predišiel a položil palicu chlapcovi na tvár. Neozval sa však ani hlások, nebolo známky života. Vrátil sa teda jemu v ústrety a povedal mu: Chlapec sa neprebral. 32 Potom vošiel do domu Elízeus. A hľa, dieťa ležalo na jeho posteli mŕtve. 33 Keď vošiel, zavrel za sebou a za ním dvere a modlil sa k Hospodinovi. 34 Potom vystúpil hore, ľahol si na dieťa, priložil si ústa na jeho ústa, oči na jeho oči a dlane na jeho dlane. Keď sa k nemu skláňal, telo dieťaťa sa za hrialo. 35 Potom znovu vstal, chodil sem-tam po dome, vystúpil hore a sklonil sa k nemu. Zrazu chlapec sedemkrát kýchol. Potom otvoril oči. 36 Vtedy Elízeus zavolal Gécházího a rozkázal mu: Zavolaj tú Šúnémčanku! Zavolal ju, a keď prišla k nemu, povedal: Vezmi si syna! 37 Keď vstúpila, padla mu k nohám a poklonila sa mu až po zem. Potom si vzala syna a vyšla. 38 Elízeus sa vrátil do Gilgálu. V krajine bol hlad. Keď sedeli pred ním prorockí učeníci, rozkázal svojmu sluhovi: Postav veľký hrniec a navar prorockým učeníkom jedlo. 39 Jeden vyšiel na pole nazbierať zeleninu. Našiel poľnú popínavú rastlinu a nazbieral z nej divé tekvice za plné šaty. Potom prišiel a pokrájal ich do hrnca na varenie, lebo to nepoznali, 40 a nalieval mužom, aby jedli. Len čo začali jesť, skríkli: Smrť je v hrnci, Boží muž! A nemohli jesť. 41 Vtedy rozkázal: Doneste múky! Vsypal ju do hrnca a povedal: Nalievaj ľuďom, nech jedia! A v hrnci už nebolo nič škodlivé. 42 Z Baalšálíše prišiel muž a priniesol Božiemu mužovi chlieb z prvotín, dvadsať jačmenných chlebov a zrno v plášti. Povedal: Daj ľuďom, nech jedia. 43 Ale jeho sluha povedal: Čo? Toto mám predložiť sto chlapom? On však povedal: Len dávaj ľuďom, nech jedia! Veď takto hovorí Hospodin: Najedia sa, a ešte aj zvýši. 44 Predložil im teda. Najedli sa a nechali nazvyš podľa slova Hospodinovho.

Verš 1

Istá žena spomedzi žien prorockých učeníkov volala za Elízeom: Tvoj služobník, môj muž, zomrel. Ty vieš, že sa tvoj služobník bál Hospodina. Prišiel však veriteľ vziať si mojich dvoch synov za otrokov.

Lv 25:39 - Ak schudobnie tvoj brat pri tebe a predá sa ti, nedaj mu konať otrockú prácu.

Verš 35

Potom znovu vstal, chodil sem-tam po dome, vystúpil hore a sklonil sa k nemu. Zrazu chlapec sedemkrát kýchol. Potom otvoril oči.

1Kr 17:21 - Potom trikrát ľahol na dieťa a volal k Hospodinovi: Hospodine, Bože môj, nech sa vráti život tohto dieťaťa do jeho tela.

2Kr 8:1 - Elízeus povedal žene, ktorej vzkriesil syna: Vstaň a choď i so svojou domácnosťou bývať do cudziny, kde budeš môcť, lebo Hospodin privolal hlad. Ten prichádza do krajiny na sedem rokov.

Sk 20:10 - Ale Pavel zišiel dolu, hodil sa naňho a objal ho vraviac: Neznepokojujte sa, veď jeho duša je v ňom.

Verš 33

Keď vošiel, zavrel za sebou a za ním dvere a modlil sa k Hospodinovi.

Mt 6:6 - Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.

Verš 41

Vtedy rozkázal: Doneste múky! Vsypal ju do hrnca a povedal: Nalievaj ľuďom, nech jedia! A v hrnci už nebolo nič škodlivé.

Ex 15:25 - I volal k Hospodinovi o pomoc a Hospodin mu ukázal drevo; on ho hodil do vody a vody osladli. Tam dal ľudu ustanovenie i právne predpisy a tam ho skúšal.

Verš 43

Ale jeho sluha povedal: Čo? Toto mám predložiť sto chlapom? On však povedal: Len dávaj ľuďom, nech jedia! Veď takto hovorí Hospodin: Najedia sa, a ešte aj zvýši.

Jn 6:9 - Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky; ale čo je to pre toľkých?

Jn 6:11 - Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj z rybičiek, koľko chceli.

Verš 16

Povedal jej: O rok o takomto čase budeš objímať svojho syna. Ale ona odporovala: Nie, pane môj, muž Boží, neklam svoju služobnicu.

Gn 18:10 - Nato hosť riekol: Určite sa vrátim k tebe o rok na jar a vtedy bude mať tvoja žena Sára syna. A Sára počúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za ním.

Gn 18:14 - Či je Hospodinovi niečo nemožné? V určený čas, o rok na jar, sa vrátim k tebe a vtedy Sára bude mať syna.

Verš 28

Nato sa ozvala: Či som si pýtala syna od teba, pane môj? Či som ti nevravela: Nerob mi márne nádeje?

2Kr 4:16 - Povedal jej: O rok o takomto čase budeš objímať svojho syna. Ale ona odporovala: Nie, pane môj, muž Boží, neklam svoju služobnicu.

Verš 29

Vtedy rozkázal Gécházímu: Opáš si bedrá, vezmi si do ruky moju palicu a choď! Keď niekoho stretneš, nepozdrav ho! Keď teba niekto pozdraví, neodpovedaj! Moju palicu polož chlapcovi na tvár.

Lk 10:4 - Neberte si mešec, ani kapsu, ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte.

2Kr 4,1 - Veriteľ si mohol vziať do otroctva dlžníka alebo jeho rodinných príslušníkov, ak dlžník nevládal zaplatiť dlh (Am 2,6; 8,6; Neh 5,5.8). Toto otroctvo však smelo trvať najviac päťdesiat rokov (Lv 25,39–43).

2Kr 4,8 - O Suname pozri 1 Sam 28,4.

2Kr 4,13 - Ochrancov potrebovali len cudzinci, "chránenci". Žena býva medzi svojimi, nepotrebuje prorokovej ochrany u kráľa, na to má príbuzných, ktorých povinnosťou je starať sa o veci celého rodu.

2Kr 4,21 - Smrť musela ostať v tajnosti, lebo na východe musel byť pohreb hneď v deň umretia. Žena však chcela pred pohrebom zavolať Elizea.

2Kr 4,22 - Bolo poludnie, žena musela naozaj bežať, ak chcela ešte ten deň urobiť 25 km cesty na Karmel a toľko naspäť.

2Kr 4,23 - Žena nedáva mužovi vysvetlenie, len sa pri odchode pozdraví. Pozdrav znie doslovne: "Pokoj!"

2Kr 4,39 - Bol to buď akýsi druh divých uhoriek (Ecballium elaterium) alebo kolokvinta (Citrullus colocynthis), ktorej zelený, pomaranču podobný plod sa volá aj sodomským jablkom.

2Kr 4,42 - Bál-Salisa, dnešná Sirsia, bola východne od Galgaly. – "Chlieb z prvotín" rozumej chlieb z prvého, novourodeného zrna. – Z drveného zrna varili akési polente podobné jedlo.

2Kr 4,43 - Nesmieme si predstavovať naše veľké chleby; boli to len malé a tenké osúchy.