2. kniha kráľov

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

2Kr 3, 1-27

1 A Jehorám, syn Achabov, začal kraľovať nad Izraelom v Samárii v osemnástom roku Jozafata, judského kráľa, a kraľoval dvanásť rokov. 2 A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, len že nie tak ako jeho otec a jako jeho mater. Ale odstránil modlársku sochu Bálovu, ktorú spravil jeho otec. 3 Len že sa pridŕžal hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael, neustúpil od toho. 4 A Méša, moábsky kráľ, dochovával mnoho dobytka a dával poplatok izraelskému kráľovi sto tisíc oviec a sto tisíc baranov i s vlnou. 5 A stalo sa, keď zomrel Achab, že sa sprotivil moábsky kráľ izraelskému kráľovi. 6 Preto vyšiel kráľ Jehorám toho dňa zo Samárie a spočítal celého Izraela. 7 A tak išiel a poslal k Jozafatovi, judskému kráľovi, povediac: Moábsky kráľ sa mi sprotivil; či pojdeš so mnou proti Moábovi do boja? A riekol: Pojdem hore. Ja som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone jako tvoje kone. 8 A ešte riekol: Ktorou cestou pojdeme ta hore? A odpovedal: Cestou Edomskej púšte. 9 A tak išiel izraelský kráľ i judský kráľ i edomský kráľ. A keď obchádzali cestou za sedem dní, nebolo vody ani pre vojsko ani pre hovädá, ktoré mali so sebou. 10 Vtedy povedal izraelský kráľ: Ach, beda! Lebo Hospodin vyvolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moábovej! 11 A Jozafat riekol: Či nie je tu niekde prorok Hospodinov, aby sme sa skrze neho opýtali Hospodina? Na to odpovedal ktorýsi zo služobníkov izraelského kráľa a riekol: Je tu Elizeus, syn Šafatov, ktorý lieval vodu na ruky Eliášove. 12 Vtedy riekol Jozafat: U toho je slovo Hospodinovo. A tak odišli k nemu dolu izraelský kráľ i Jozafat i edomský kráľ. 13 A Elizeus riekol izraelskému kráľovi: Čo ja mám s tebou? Idi k prorokom svojho otca a k prorokom svojej matere! Ale izraelský kráľ mu povedal: Nie, lebo Hospodin vyvolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moábovej. 14 Na to riekol Elizeus: Ako že žije Hospodin Zástupov, pred ktorého tvárou stojím, že keby som nehľadel na tvár Jozafata, judského kráľa, nepodíval by som sa na teba ani by som sa na teba nepozrel. 15 A tak teraz mi doveďte harfeníka. A stalo sa, keď hral harfeník na harfu, že prišla na neho ruka Hospodinova, 16 a riekol: Takto hovorí Hospodin: Narobte v tejto doline plno jam! 17 Lebo takto hovorí Hospodin: Neuvidíte vetra ani neuvidíte dažďa, ale tá dolina sa predsa naplní vodou, a budete piť i vy i vaše stáda i vaše hovädá. 18 No, ešte i to je málo v očiach Hospodinových, ale vydá aj Moába do vašej ruky. 19 A zbijete všetky ohradené mestá i všetky výborné mestá a povalíte všetky dobré stromy a pozasýpate všetky pramene vôd ako že aj zkazíte všetky dobré polia zahádžuc ich kamením. 20 A stalo sa ráno, keď sa obetúva obetný dar, že hľa, voda prichádzala od cesty do Edomska, a zem sa naplnila vodou. 21 Keď počuli všetci Moábovia, že vyšli hore kráľovia bojovať proti nim, shromaždili sa krikom počnúc od všetkých, ktorí boli súci opásať opasok, i vyše, a postavili sa na hranici. 22 A keď vstali skoro ráno, a slnce vzišlo nad vodou, videli Moábovia pred sebou vodu, červenú jako krv, 23 a riekli: To je krv! Kráľovia sa istotne navzájom porúbali mečom a pobili druh druha. Preto teraz ku koristi, Moábe! 24 No, keď prišli k táboru Izraelovmu, vstali Izraelovia a bili Moábov, takže utekali pred nimi, a vojdúc do nej, do zeme, tam bili Moába, 25 a mestá poborili a na každé dobré pole hodili každý svoj kameň, až ho zahádzali a pozasýpali všetky pramene vôd, aj pováľali všetky dobré stromy, až iba v Kírcharéšete ponechali jeho kamene. Ale ho obkľúčili prakovníci a zbili ho. 26 Keď potom videl moábsky kráľ, že mu je boj primocný, takže neodolá, pojal so sebou sedemsto mužov, ktorí boli súci tasiť mečom, aby sa prebili ku kráľovi Edoma, ale nemohli. 27 Vtedy vzal moábsky kráľ jeho prvorodeného syna, ktorý mal kraľovať miesto neho, a obetoval ho zápalnou obeťou na múre. A povstal veľký hnev na Izraela, pretože mu neprišiel na pomoc, a preto odtrhli od neho a navrátili sa do svojej zeme.

Verš 2

A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, len že nie tak ako jeho otec a jako jeho mater. Ale odstránil modlársku sochu Bálovu, ktorú spravil jeho otec.

1Kr 16:32 - A postavil Bálovi oltár v dome Bálovom, ktorý vystavil v Samárii.

Verš 5

A stalo sa, keď zomrel Achab, že sa sprotivil moábsky kráľ izraelskému kráľovi.

2Kr 1:1 - Potom po smrti Achabovej sprotivil sa Moáb Izraelovi.

Verš 7

A tak išiel a poslal k Jozafatovi, judskému kráľovi, povediac: Moábsky kráľ sa mi sprotivil; či pojdeš so mnou proti Moábovi do boja? A riekol: Pojdem hore. Ja som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone jako tvoje kone.

1Kr 22:4 - Preto povedal Jozafatovi: Či pojdeš so mnou do vojny do Rámot Gileáda? Na to riekol Jozafat izraelskému kráľovi: Ja som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone jako tvoje kone.

Verš 11

A Jozafat riekol: Či nie je tu niekde prorok Hospodinov, aby sme sa skrze neho opýtali Hospodina? Na to odpovedal ktorýsi zo služobníkov izraelského kráľa a riekol: Je tu Elizeus, syn Šafatov, ktorý lieval vodu na ruky Eliášove.

1Kr 22:7 - Ale Jozafat riekol: Či nie je tu už proroka Hospodinovho, aby sme sa opýtali toho?

Verš 13

A Elizeus riekol izraelskému kráľovi: Čo ja mám s tebou? Idi k prorokom svojho otca a k prorokom svojej matere! Ale izraelský kráľ mu povedal: Nie, lebo Hospodin vyvolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moábovej.

1Kr 18:19 - A tak teraz pošli, shromaždi ku mne celého Izraela na vrch Karmel i prorokov Bálových štyristo päťdesiat i prorokov hája štyristo, ktorí jedia zo stola Jezábelinho.

Verš 14

Na to riekol Elizeus: Ako že žije Hospodin Zástupov, pred ktorého tvárou stojím, že keby som nehľadel na tvár Jozafata, judského kráľa, nepodíval by som sa na teba ani by som sa na teba nepozrel.

1Kr 17:1 - Vtedy povedal Eliáš Tišbänský, ktorý bol z cudzích obyvateľov Gileáda, Achabovi: Jako že žije Hospodin, Bôh Izraelov, pred ktorého tvárou stojím, tak isté je, že nebude po tieto roky rosy ani dažďa, len na moje slovo.

2Kr 3,4 - Moabského kráľa Mesu poznáme dnes už nielen z Biblie, ale aj z jeho nápisu, ktorý sa nám zachoval na stĺpe nájdenom v r. 1868 v Dibone. Stĺp je dnes v Louvri v Paríži. Mesa sa v nápise chváli víťaznými bojmi proti Izraelitom. – Moabčanov bol podmanil Dávid, ale po rozpadnutí ríše sa oslobodili. Amri ich zas urobil poplatníkmi, ale už za Achaba sa vzbúrili, keď bol tento zaneprázdnený vojnami s Aramejčanmi. Joram sa pomocou júdskeho kráľa Jozafata usiluje si ich zas podrobiť. – Na nápise spomína Mesa aj svoje dobytkárstvo.

2Kr 3,7 - Porov. 1 Kr 22,4.

2Kr 3,8 - Spojenie sa s Jozafatom malo práve tú strategickú výhodu, že mohli Moabsko napadnúť od juhu, od Edomských stepí. Izraelský kráľ sám by bol mohol podniknúť útok len od severu, ale tam mal Mesa mocné pevnosti.

2Kr 3,11 - "Lieval Eliášovi vodu na ruky", t. j. bol Eliášovým služobníkom.

2Kr 3,15 - Elizeus prichádza do prorockého vytrženia pri zvukoch hudby (porov. 1 Sam 10,5).

2Kr 3,20 - O rannej obete porov. Lv 6,9 nn.

2Kr 3,22 - Pri rannom slnku vyzerala voda zďaleka červenou. Moabčania ani nepomysleli na to, že by to mohla byť voda, veď nebolo obdobie dažďa.

2Kr 3,25 - Mesto Kír Charošet je asi dnešné El-Kerak pri rieke Sared.

2Kr 3,27 - Mesov prvorodený syn už musel byť dospelý. Verš možno i tak rozumieť, že sa Izraeliti zhrozili nad ľudskou obetou, ktorá im bola zakázaná, preto odtiahli od mesta. Ale pravdepodobnejšie je, že vo vojsku spojených kráľov vypukla nejaká pohroma, možno mor, a nábožensky nevzdelané a modlárske vojsko Izraelitov to pripisovalo Kamošovi, bohu Moabčanov, ktorý sa takto odmeňuje Moabčanom za ľudskú obetu. Preto odišli od Kír Charošetu a Mesa sa mohol v nápise chváliť, že ho Kamoš zachránil od všetkých kráľov.