výhody registrácie

2. kniha kráľov

Biblia - Sväté písmo

(POL - Poľský - Gdańska)

2Kr 3, 1-27

1 (POL) A Joram, syn Achaba, począł królować nad Izraelem w Samaryi roku ośmnastego Jozafata, króla Judzkiego, a królował dwanaście lat.
1 (ROH) A Jehorám, syn Achabov, začal kraľovať nad Izraelom v Samárii v osemnástom roku Jozafata, judského kráľa, a kraľoval dvanásť rokov.

2 (POL) I czynił złe przed oczyma Pańskiemi, acz nie tak jako ojciec jego, i jako matka jego. Albowiem wyrzucił słupy Baalowe, których był naczynił ojciec jego.
2 (ROH) A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, len že nie tak ako jeho otec a jako jeho mater. Ale odstránil modlársku sochu Bálovu, ktorú spravil jeho otec.

3 (POL) Wszakże w grzechach Jeroboama, syna Nabatowego, który przywiódł do grzechu Izraela, trwał a nie odstąpił od nich.
3 (ROH) Len že sa pridŕžal hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael, neustúpil od toho.

4 (POL) A Meza, król Moabski, miał dosyć bydła, a dawał królowi Izraelskiemu sto tysięcy jagniąt, i sto tysięcy baranów z wełną ich.
4 (ROH) A Méša, moábsky kráľ, dochovával mnoho dobytka a dával poplatok izraelskému kráľovi sto tisíc oviec a sto tisíc baranov i s vlnou.

5 (POL) I stało się, gdy umarł Achab, że odstąpił król Moabski od króla Izraelskiego.
5 (ROH) A stalo sa, keď zomrel Achab, že sa sprotivil moábsky kráľ izraelskému kráľovi.

6 (POL) Wyciągnął tedy król Joram dnia onego z Samaryi, i obliczył wszystkiego Izraela.
6 (ROH) Preto vyšiel kráľ Jehorám toho dňa zo Samárie a spočítal celého Izraela.

7 (POL) A wyszedłszy posłał do Jozafata, króla Judzkiego, mówiąc: Król Moabski odstąpił odemnie; pociągnieszże zemną przeciw Moabowi na wojnę? I odpowiedział: Pociągnę. Jakom ja, tak ty; jako lud mój, tak lud twój; jako konie moje, tak konie twoje.
7 (ROH) A tak išiel a poslal k Jozafatovi, judskému kráľovi, povediac: Moábsky kráľ sa mi sprotivil; či pojdeš so mnou proti Moábovi do boja? A riekol: Pojdem hore. Ja som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone jako tvoje kone.

8 (POL) Zatem rzekł: Którąż drogą pociągniemy? I odpowiedział: Drogą puszczy Edomskiej.
8 (ROH) A ešte riekol: Ktorou cestou pojdeme ta hore? A odpovedal: Cestou Edomskej púšte.

9 (POL) A tak wyciągnął król Izraelski i król Judzki, i król Edomski. A gdy krążyli drogą siedm dni, nie dostało wody wojsku, ani bydłu, które szło z nimi.
9 (ROH) A tak išiel izraelský kráľ i judský kráľ i edomský kráľ. A keď obchádzali cestou za sedem dní, nebolo vody ani pre vojsko ani pre hovädá, ktoré mali so sebou.

10 (POL) I rzekł król Izraelski: Ach, ach! Albowiem wezwał Pan tych trzech królów, aby je podał w ręce Moabskie.
10 (ROH) Vtedy povedal izraelský kráľ: Ach, beda! Lebo Hospodin vyvolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moábovej!

11 (POL) Ale Jozafat rzekł: Niemaszże tu proroka Pańskiego, żebyśmy się poradzili Pana przezeń? I odpowiedział jeden z sług króla Izraelskiego, a rzekł: Jest tu Elizeusz, syn Safata, który nalewał wody na ręce Eliaszowe.
11 (ROH) A Jozafat riekol: Či nie je tu niekde prorok Hospodinov, aby sme sa skrze neho opýtali Hospodina? Na to odpovedal ktorýsi zo služobníkov izraelského kráľa a riekol: Je tu Elizeus, syn Šafatov, ktorý lieval vodu na ruky Eliášove.

12 (POL) Tedy rzekł Jozafat: U tegoć jest słowo Pańskie. I szli do niego król Izraelski, i Jozafat, i król Edomski.
12 (ROH) Vtedy riekol Jozafat: U toho je slovo Hospodinovo. A tak odišli k nemu dolu izraelský kráľ i Jozafat i edomský kráľ.

13 (POL) I rzekł Elizeusz do króla Izraelskiego: Co mnie i tobie? Idź do proroków ojca twego, i do proroków matki twej. I rzekł mu król Izraelski: Nie mów tak; bo Pan powołał tych trzech królów, aby je podał w ręce Moabowe.
13 (ROH) A Elizeus riekol izraelskému kráľovi: Čo ja mám s tebou? Idi k prorokom svojho otca a k prorokom svojej matere! Ale izraelský kráľ mu povedal: Nie, lebo Hospodin vyvolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moábovej.

14 (POL) I odpowiedział Elizeusz: Jako żywy Pan zastępów, przed którego obliczem stoję, że gdybym się nie oglądał na Jozafata, króla Judzkiego, nie dbałbym na cię, anibym na cię wejrzał.
14 (ROH) Na to riekol Elizeus: Ako že žije Hospodin Zástupov, pred ktorého tvárou stojím, že keby som nehľadel na tvár Jozafata, judského kráľa, nepodíval by som sa na teba ani by som sa na teba nepozrel.

15 (POL) Przetoż teraz przywiedźcie mi na harfie grającego. A gdy on gracz grał, była nad nim ręka Pańska.
15 (ROH) A tak teraz mi doveďte harfeníka. A stalo sa, keď hral harfeník na harfu, že prišla na neho ruka Hospodinova,

16 (POL) I rzekł: Tak mówi Pan: Poczyńcie w tym potoku gęste doły.
16 (ROH) a riekol: Takto hovorí Hospodin: Narobte v tejto doline plno jam!

17 (POL) Albowiem tak mówi Pan: Nie ujrzycie wiatru, ani ujrzycie deszczu, wszakże ten potok będzie pełen wody, tak, że pić będziecie wy, i stada wasze, i bydła wasze.
17 (ROH) Lebo takto hovorí Hospodin: Neuvidíte vetra ani neuvidíte dažďa, ale tá dolina sa predsa naplní vodou, a budete piť i vy i vaše stáda i vaše hovädá.

18 (POL) Aleć to jeszcze mała w oczach Pańskich; albowiem da i Moabity w ręce wasze.
18 (ROH) No, ešte i to je málo v očiach Hospodinových, ale vydá aj Moába do vašej ruky.

19 (POL) I poburzycie wszystkie miasta obronne, i każde miasto wyborne, a wszystkie drzewa dobre podrąbicie, i wszystkie źródła wód zatkacie, i każdą rolę dobrą kamieniem zawalicie.
19 (ROH) A zbijete všetky ohradené mestá i všetky výborné mestá a povalíte všetky dobré stromy a pozasýpate všetky pramene vôd ako že aj zkazíte všetky dobré polia zahádžuc ich kamením.

20 (POL) I stało się rano, kiedy ofiarowana bywa ofiara śniedna, oto wody przychodziły drogą Edomską, i napełniła się ziemia wodami.
20 (ROH) A stalo sa ráno, keď sa obetúva obetný dar, že hľa, voda prichádzala od cesty do Edomska, a zem sa naplnila vodou.

21 (POL) Tedy wszyscy Moabitowie usłyszawszy, że ciągną królowie walczyć przeciwko nim, zwołali wszystkie, którzy tak starzy byli, że pas przypasać mogli, i wyżej; a stanęli na granicach.
21 (ROH) Keď počuli všetci Moábovia, že vyšli hore kráľovia bojovať proti nim, shromaždili sa krikom počnúc od všetkých, ktorí boli súci opásať opasok, i vyše, a postavili sa na hranici.

22 (POL) A wstawszy rano, gdy słońce weszło nad temi wodami, ujrzeli Moabczycy naprzeciw sobie wody czerwone jako krew,
22 (ROH) A keď vstali skoro ráno, a slnce vzišlo nad vodou, videli Moábovia pred sebou vodu, červenú jako krv,

23 (POL) I rzekli: Krew jest; pewnie się pobili królowie, i pobici są jeden od drugiego. A tak teraz do łupu, o Moabczycy!
23 (ROH) a riekli: To je krv! Kráľovia sa istotne navzájom porúbali mečom a pobili druh druha. Preto teraz ku koristi, Moábe!

24 (POL) A gdy przyszli do obozu Izraelskiego, powstali Izraelczycy, i porazili Moabczyki, którzy uciekali przed nimi, a oni je bili, i porazili Moabczyki;
24 (ROH) No, keď prišli k táboru Izraelovmu, vstali Izraelovia a bili Moábov, takže utekali pred nimi, a vojdúc do nej, do zeme, tam bili Moába,

25 (POL) I miasta poburzyli, i na każde pole wyborne rzucił każdy kamień swój, i zarzucili je, i wszystkie żródła wód pozatykali, i wszystkie drzewa dobre podrąbali, tak, że tylko zaniechali kamienia w murze Kichareset. A obległszy je ci, co byli z procami dobywali go.
25 (ROH) a mestá poborili a na každé dobré pole hodili každý svoj kameň, až ho zahádzali a pozasýpali všetky pramene vôd, aj pováľali všetky dobré stromy, až iba v Kírcharéšete ponechali jeho kamene. Ale ho obkľúčili prakovníci a zbili ho.

26 (POL) Tedy widząc król Moabski, że przemagało przeciw niemu wojsko, wziął z sobą siedm set mężów dobywających miecza, żeby się przebił przez wojsko króla Edomskiego, ale nie mogli.
26 (ROH) Keď potom videl moábsky kráľ, že mu je boj primocný, takže neodolá, pojal so sebou sedemsto mužov, ktorí boli súci tasiť mečom, aby sa prebili ku kráľovi Edoma, ale nemohli.

27 (POL) Przetoż pojmawszy syna jego pierworodnego, który miał królować miasto niego, ofiarował go całopaleniem na murze. I stało się zagniewanie wielkie, przeciw Izraelowi, i odciągnęli od niego, a wrócili się do ziemi swej.
27 (ROH) Vtedy vzal moábsky kráľ jeho prvorodeného syna, ktorý mal kraľovať miesto neho, a obetoval ho zápalnou obeťou na múre. A povstal veľký hnev na Izraela, pretože mu neprišiel na pomoc, a preto odtrhli od neho a navrátili sa do svojej zeme.


2Kr 3, 1-27





Verš 2
I czynił złe przed oczyma Pańskiemi, acz nie tak jako ojciec jego, i jako matka jego. Albowiem wyrzucił słupy Baalowe, których był naczynił ojciec jego.
1Kr 16:32 - I wystawił ołtarz Baalowi w domu Baalowym, który był zbudował w Samaryi.

Verš 5
I stało się, gdy umarł Achab, że odstąpił król Moabski od króla Izraelskiego.
2Kr 1:1 - I odstąpił Moab od Izraela po śmierci Achabowej.

Verš 7
A wyszedłszy posłał do Jozafata, króla Judzkiego, mówiąc: Król Moabski odstąpił odemnie; pociągnieszże zemną przeciw Moabowi na wojnę? I odpowiedział: Pociągnę. Jakom ja, tak ty; jako lud mój, tak lud twój; jako konie moje, tak konie twoje.
1Kr 22:4 - Przetoż rzekł do Jozafata: Pociągnieszże ze mną na wojnę przeciwko Ramot Galaad? I rzekł Jozafat do króla Izraelskiego: Jakom ja, tak i ty; jako lud mój, tak lud twój; jako konie moje, tak konie twoje.

Verš 11
Ale Jozafat rzekł: Niemaszże tu proroka Pańskiego, żebyśmy się poradzili Pana przezeń? I odpowiedział jeden z sług króla Izraelskiego, a rzekł: Jest tu Elizeusz, syn Safata, który nalewał wody na ręce Eliaszowe.
1Kr 22:7 - Ale Jozafat rzekł: Nie maszże tu którego proroka Pańskiego, żebyśmy się go pytali?

Verš 13
I rzekł Elizeusz do króla Izraelskiego: Co mnie i tobie? Idź do proroków ojca twego, i do proroków matki twej. I rzekł mu król Izraelski: Nie mów tak; bo Pan powołał tych trzech królów, aby je podał w ręce Moabowe.
1Kr 18:19 - Przetoż teraz poślij, a zbierz do mnie wszystkiego Izraela na górę Karmel, i proroków Baalowych cztery sta i pięćdziesiąt, przytem proroków gajowych cztery sta, którzy jadają z stołu Jezabeli.

Verš 14
I odpowiedział Elizeusz: Jako żywy Pan zastępów, przed którego obliczem stoję, że gdybym się nie oglądał na Jozafata, króla Judzkiego, nie dbałbym na cię, anibym na cię wejrzał.
1Kr 17:1 - Tedy rzekł Elijasz Tesbita, jeden z obywateli Galaadu, do Achaba: Jako żywy Pan, Bóg Izraelski, przed którego oblicznością stoję, że nie będzie tych lat rosy, ani deszczu, jedno według słów ust moich.

2Kr 3,4 - Moabského kráľa Mesu poznáme dnes už nielen z Biblie, ale aj z jeho nápisu, ktorý sa nám zachoval na stĺpe nájdenom v r. 1868 v Dibone. Stĺp je dnes v Louvri v Paríži. Mesa sa v nápise chváli víťaznými bojmi proti Izraelitom. – Moabčanov bol podmanil Dávid, ale po rozpadnutí ríše sa oslobodili. Amri ich zas urobil poplatníkmi, ale už za Achaba sa vzbúrili, keď bol tento zaneprázdnený vojnami s Aramejčanmi. Joram sa pomocou júdskeho kráľa Jozafata usiluje si ich zas podrobiť. – Na nápise spomína Mesa aj svoje dobytkárstvo.

2Kr 3,7 - Porov. 1 Kr 22,4.

2Kr 3,8 - Spojenie sa s Jozafatom malo práve tú strategickú výhodu, že mohli Moabsko napadnúť od juhu, od Edomských stepí. Izraelský kráľ sám by bol mohol podniknúť útok len od severu, ale tam mal Mesa mocné pevnosti.

2Kr 3,11 - "Lieval Eliášovi vodu na ruky", t. j. bol Eliášovým služobníkom.

2Kr 3,15 - Elizeus prichádza do prorockého vytrženia pri zvukoch hudby (porov. 1 Sam 10,5).

2Kr 3,20 - O rannej obete porov. Lv 6,9 nn.

2Kr 3,22 - Pri rannom slnku vyzerala voda zďaleka červenou. Moabčania ani nepomysleli na to, že by to mohla byť voda, veď nebolo obdobie dažďa.

2Kr 3,25 - Mesto Kír Charošet je asi dnešné El-Kerak pri rieke Sared.

2Kr 3,27 - Mesov prvorodený syn už musel byť dospelý. Verš možno i tak rozumieť, že sa Izraeliti zhrozili nad ľudskou obetou, ktorá im bola zakázaná, preto odtiahli od mesta. Ale pravdepodobnejšie je, že vo vojsku spojených kráľov vypukla nejaká pohroma, možno mor, a nábožensky nevzdelané a modlárske vojsko Izraelitov to pripisovalo Kamošovi, bohu Moabčanov, ktorý sa takto odmeňuje Moabčanom za ľudskú obetu. Preto odišli od Kír Charošetu a Mesa sa mohol v nápise chváliť, že ho Kamoš zachránil od všetkých kráľov.