2. kniha kráľov

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

2Kr 3, 1-27

1 Jórám, syn Achábov, sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v osemnástom roku judského kráľa Jóšáfáta a kraľoval dvanásť rokov. 2 Robil, čo sa Hospodinovi nepáči, len nie natoľko ako jeho otec a jeho matka, lebo dal odstrániť Baalov posvätný stĺp, ktorý zhotovil jeho otec. 3 Lenže zotrval v hriechoch Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael k hriechu, a neodklonil sa od nich. 4 Moábsky kráľ Méša bol chovateľom oviec. Izraelskému kráľovi odvádzal stotisíc jahniat a vlnu zo stotisíc baranov. 5 No keď Acháb zomrel, moábsky kráľ odpadol od izraelského kráľa. 6 V ten deň vytiahol kráľ Jórám zo Samárie a vykonal odvod celého Izraela. 7 Keď šiel, poslal k judskému kráľovi Jóšáfátovi odkaz: Moábsky kráľ odo mňa odpadol. Pôjdeš so mnou do boja proti Moábcom? Odpovedal: Pôjdem. Ja som ako ty, môj ľud je ako tvoj ľud a moje kone sú ako tvoje kone. 8 A opýtal sa: Ktorou cestou pôjdeme? Odpovedal: Cestou cez Edómsku púšť. 9 Vytiahol teda kráľ izraelský s kráľom judským a s kráľom edómskym. Keď prešli okľukou sedem dní cesty, nedostávalo sa vody ani pre vojsko, ani pre dobytok, ktorý šiel za nimi. 10 Vtedy izraelský kráľ povedal: Beda, lebo Hospodin si zavolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do rúk Moábcom. 11 Jóšáfát sa však opýtal: Či tu nieto proroka Hospodinovho, prostredníctvom ktorého by sme sa opýtali Hospodina? Jeden zo služobníkov izraelského kráľa odvetil: Je tu Elízeus, syn Šáfátov, ktorý nalieval vodu na Eliášove ruky. 12 Jóšáfát povedal: U toho je slovo Hospodinovo. Zašli teda k nemu: kráľ izraelský, Jóšáfát i kráľ edómsky. 13 Elízeus povedal izraelskému kráľovi: Čo ma po tebe. Choď si k prorokom svojho otca a k prorokom svojej matky! Ale izraelský kráľ odvetil: Nie, lebo Hospodin si zavolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do rúk Moábcov. 14 Nato povedal Elízeus: Akože žije Hospodin mocností, v službe ktorého stojím, keby som nehľadel na osobu judského kráľa Jóšáfáta, ani by som si ťa nevšimol, ani by som na teba nepozrel. 15 Teraz mi však priveďte hudca na strunový nástroj. Keď hudec zahral, spočinula na ňom ruka Hospodinova 16 a povedal: Takto hovorí Hospodin: Urobte v suchom riečisku jamu pri jame! 17 Lebo takto vraví Hospodin: Neuvidíte vetra, neuvidíte ani dažďa, a predsa sa toto riečisko naplní vodou, takže budete piť vy, vaše stáda aj váš dobytok. 18 Ale to je ešte málo v očiach Hospodinových, lebo vám aj Moábcov vydá do rúk. 19 Dobyjete všetky opevnené mestá aj všetky najlepšie mestá. Všetky dobré stromy postínate, všetky pramene zapcháte a všetky dobré role skazíte kamením. 20 A ráno, keď sa prináša pokrmová obeť, privalila sa cestou od Edómu voda a naplnila kraj. 21 Keď všetci Moábci počuli, že králi tiahnu proti nim do boja, zvolali každého, od najmenších po najstarších bojaschopných, a postavili sa na hranici. 22 Keď ráno vstali, slnko vyšlo nad vodou; Moábci videli pred sebou vodu sfarbenú ako krv. 23 Povedali si: Je to krv. Iste sa tí králi dostali medzi sebou do boja a navzájom sa pozabíjali. Nuž teraz na korisť, Moáb! 24 Ale keď prišli k izraelskému táboru, Izraelci sa zdvihli a porazili Moábcov, takže sa dali pred nimi na útek. Oni však šli vpred a porážali Moábcov. 25 Mestá zbúrali, každý hodil jeden kameň na každú roľu, až bola zahádzaná, všetky pramene zapchali a všetky dobré stromy postínali, až nakoniec ostávalo samotné Kírcharešet. Prakovníci ho obkľúčili a dobýjali. 26 Keď moábsky kráľ videl, že boj je pre neho priťažký, vzal so sebou sedemsto mužov schopných narábať mečom, aby sa prebil popri edómskom kráľovi; ale nevládali. 27 Tu vzal svojho prvorodeného syna, ktorý mal po ňom kraľovať, a obetoval ho ako spaľovanú obeť na hradbách. Vtedy nastal veľký hnev proti Izraelcom, takže odtiahli od neho a vrátili sa do vlasti.

Verš 2

Robil, čo sa Hospodinovi nepáči, len nie natoľko ako jeho otec a jeho matka, lebo dal odstrániť Baalov posvätný stĺp, ktorý zhotovil jeho otec.

1Kr 16:32 - Postavil mu aj oltár v Baalovom chráme, ktorý vybudoval v Samárii.

Verš 5

No keď Acháb zomrel, moábsky kráľ odpadol od izraelského kráľa.

2Kr 1:1 - Po Achábovej smrti odpadol Moáb od Izraela.

Verš 7

Keď šiel, poslal k judskému kráľovi Jóšáfátovi odkaz: Moábsky kráľ odo mňa odpadol. Pôjdeš so mnou do boja proti Moábcom? Odpovedal: Pôjdem. Ja som ako ty, môj ľud je ako tvoj ľud a moje kone sú ako tvoje kone.

1Kr 22:4 - Potom sa opýtal Jóšáfáta: Pôjdeš so mnou do boja proti Rámót-Gileádu? Jóšáfát odvetil izraelskému kráľovi: Som ako ty. Môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone.

Verš 11

Jóšáfát sa však opýtal: Či tu nieto proroka Hospodinovho, prostredníctvom ktorého by sme sa opýtali Hospodina? Jeden zo služobníkov izraelského kráľa odvetil: Je tu Elízeus, syn Šáfátov, ktorý nalieval vodu na Eliášove ruky.

1Kr 22:7 - Jóšáfát povedal: Nieto tu ešte Hospodinovho proroka, že by sme sa jeho opýtali?

Verš 13

Elízeus povedal izraelskému kráľovi: Čo ma po tebe. Choď si k prorokom svojho otca a k prorokom svojej matky! Ale izraelský kráľ odvetil: Nie, lebo Hospodin si zavolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do rúk Moábcov.

1Kr 18:19 - Teraz však pošli poslov, aby zhromaždili všetok Izrael ku mne na vrch Karmel, aj štyristopäťdesiat prorokov Baalových a štyristo prorokov Ašéry, ktorí jedávajú pri stole Ízebelinom.

Verš 14

Nato povedal Elízeus: Akože žije Hospodin mocností, v službe ktorého stojím, keby som nehľadel na osobu judského kráľa Jóšáfáta, ani by som si ťa nevšimol, ani by som na teba nepozrel.

1Kr 17:1 - Vtedy povedal Eliáš Tišbejský v Gileáde Achábovi: Akože žije Hospodin, Boh Izraela, v službe ktorého stojím, nebude po tieto roky ani rosy ani dažďa, iba ak na moje slovo.

2Kr 3,4 - Moabského kráľa Mesu poznáme dnes už nielen z Biblie, ale aj z jeho nápisu, ktorý sa nám zachoval na stĺpe nájdenom v r. 1868 v Dibone. Stĺp je dnes v Louvri v Paríži. Mesa sa v nápise chváli víťaznými bojmi proti Izraelitom. – Moabčanov bol podmanil Dávid, ale po rozpadnutí ríše sa oslobodili. Amri ich zas urobil poplatníkmi, ale už za Achaba sa vzbúrili, keď bol tento zaneprázdnený vojnami s Aramejčanmi. Joram sa pomocou júdskeho kráľa Jozafata usiluje si ich zas podrobiť. – Na nápise spomína Mesa aj svoje dobytkárstvo.

2Kr 3,7 - Porov. 1 Kr 22,4.

2Kr 3,8 - Spojenie sa s Jozafatom malo práve tú strategickú výhodu, že mohli Moabsko napadnúť od juhu, od Edomských stepí. Izraelský kráľ sám by bol mohol podniknúť útok len od severu, ale tam mal Mesa mocné pevnosti.

2Kr 3,11 - "Lieval Eliášovi vodu na ruky", t. j. bol Eliášovým služobníkom.

2Kr 3,15 - Elizeus prichádza do prorockého vytrženia pri zvukoch hudby (porov. 1 Sam 10,5).

2Kr 3,20 - O rannej obete porov. Lv 6,9 nn.

2Kr 3,22 - Pri rannom slnku vyzerala voda zďaleka červenou. Moabčania ani nepomysleli na to, že by to mohla byť voda, veď nebolo obdobie dažďa.

2Kr 3,25 - Mesto Kír Charošet je asi dnešné El-Kerak pri rieke Sared.

2Kr 3,27 - Mesov prvorodený syn už musel byť dospelý. Verš možno i tak rozumieť, že sa Izraeliti zhrozili nad ľudskou obetou, ktorá im bola zakázaná, preto odtiahli od mesta. Ale pravdepodobnejšie je, že vo vojsku spojených kráľov vypukla nejaká pohroma, možno mor, a nábožensky nevzdelané a modlárske vojsko Izraelitov to pripisovalo Kamošovi, bohu Moabčanov, ktorý sa takto odmeňuje Moabčanom za ľudskú obetu. Preto odišli od Kír Charošetu a Mesa sa mohol v nápise chváliť, že ho Kamoš zachránil od všetkých kráľov.