2. kniha kráľov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

2Kr 3, 1-27

1 V osemnástom roku vlády judského kráľa Jóšafata sa stal v Samárii kráľom nad Izraelom Jóram, syn Achába. Vládol dvanásť rokov. 2 Robil to, čo sa nepáči Hospodinovi, nie však až tak ako jeho otec a matka. Odstránil totiž Baálov posvätný stĺp, čo zhotovil jeho otec. 3 No naďalej sa pridŕžal hriechov Nebatovho syna Járobeáma, ktorý zviedol Izrael na hriech, a nevzdal sa ich. 4 Moábsky kráľ Méša bol chovateľom oviec. Izraelskému kráľovi odvádzal stotisíc jahniat a vlnu zo stotisíc baranov. 5 Hneď po Achábovej smrti sa moábsky kráľ vzbúril proti izraelskému kráľovi. 6 Súčasne vyrazil kráľ Jóram zo Samárie a do boja nasadil celý Izrael. 7 Nato odoslal judskému kráľovi Jóšafatovi odkaz: Moábsky kráľ sa proti mne vzbúril. Nešiel by si so mnou do boja proti Moábsku? Ten vyhlásil: Pôjdem. Som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud a moje kone sú ako tvoje kone. 8 Spýtal sa: Ktorou cestou pôjdeme? Odpovedal: Cestou po Edómskej púšti. 9 Tak šiel kráľ izraelský, kráľ judský a kráľ edómsky. Po siedmich dňoch obchvatného pochodu zostalo vojsko i dobytok vzadu bez vody. 10 Vtedy izraelský kráľ zvolal: Beda, Hospodin si privolal troch kráľov, aby ich vydal do moci Moábu! 11 Jóšafat sa však spýtal: Nie je tu nejaký Hospodinov prorok, prostredníctvom ktorého by sme si vyžiadali radu Hospodina? Jeden zo služobníkov izraelského kráľa odvetil: Je tu Šáfatov syn Elizeus, ktorý bol učeníkom Eliáša. 12 Jóšafat povedal: U toho je slovo Hospodina. Tak k nemu kráľ izraelský, Jóšafat, a kráľ edómsky zašli. 13 Elizeus povedal izraelskému kráľovi: Čo ma po tebe? Choď si k prorokom svojho otca a k prorokom svojej matky! Izraelský kráľ však odvetil: To nie! Ale Hospodin si privolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do moci Moábčanov. 14 Elizeus nato povedal: Akože žije Hospodin zástupov, ktorému slúžim, keby som nebral ohľad na judského kráľa Jóšafata, vôbec by som si ťa nevšimol ani sa na teba nepozrel. 15 Teraz mi však priveďte hudobníka. Kým hudobník hral, zmocňoval sa ho Hospodin. 16 Povedal: Takto vraví Hospodin: Vykop v tomto údolí plno jám. 17 Lebo takto vraví Hospodin: Nezacítite vietor ani neuzriete dážď, a predsa sa toto údolie naplní vodou. Napijete sa vy, vaše stáda i váš dobytok. 18 Hospodinovi sa to však zdá primálo, preto vám vydá do rúk i Moábčanov. 19 Dobyjete všetky opevnené a všetky významnejšie mestá, postínate všetky ovocné stromy, upcháte všetky vodné pramene a všetku ornú pôdu znehodnotíte kameňmi. 20 Ráno, keď sa prináša pokrmová obeta, sa zrazu privalila do Edómu voda a zaplavila ten kraj. 21 Keď sa všetci Moábčania dozvedeli, že tí králi tiahnu proti nim do boja, povolali bez výnimky všetkých schopných brancov, ako i starších, a zaujali postavenie na hranici. 22 Skoro ráno, keď vyšlo slnko, uvideli Moábčania pred sebou krvavo sfarbenú vodu. 23 Mysleli si: Je to krv! Tí králi mali medzi sebou nezhody a navzájom sa pobili. Teraz za korisťou, Moáb! 24 Prenikli k izraelskému táboru, ale Izraeliti sa vzchopili a porazili Moábčanov, ktorí sa pred nimi dali na útek. Oni však postupovali a porážali Moábčanov. 25 Mestá zbúrali, všetku ornú pôdu zahádzali potrebnou dávkou kameňa, všetky pramene zasypali a postínali všetky ovocné stromy. Zostal už len Kír Charaset s múrmi. Prakovníci ho však obkľúčili a dobýjali. 26 Keď moábsky kráľ videl, že sa náporu neubráni, pojal so sebou sedemsto mužov, aby sa s vytasenými mečmi presekal popri edómskom kráľovi, ale nedalo sa. 27 Nato vzal svojho prvorodeného syna, nástupcu trónu, a obetoval ho na hradbách ako spaľovanú obetu. Vtedy proti Izraelu vzplanul hnev, takže museli od neho odtiahnuť a vrátiť sa do vlasti.

Verš 2

Robil to, čo sa nepáči Hospodinovi, nie však až tak ako jeho otec a matka. Odstránil totiž Baálov posvätný stĺp, čo zhotovil jeho otec.

1Kr 16:32 - Pre Baála zriadil oltár v Baálovom dome, ktorý postavil v Samárii.

Verš 5

Hneď po Achábovej smrti sa moábsky kráľ vzbúril proti izraelskému kráľovi.

2Kr 1:1 - Po Achábovej smrti sa vzbúril Moáb proti Izraelu.

Verš 7

Nato odoslal judskému kráľovi Jóšafatovi odkaz: Moábsky kráľ sa proti mne vzbúril. Nešiel by si so mnou do boja proti Moábsku? Ten vyhlásil: Pôjdem. Som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud a moje kone sú ako tvoje kone.

1Kr 22:4 - Potom sa spýtal Jóšafata: Pôjdeš so mnou do boja proti Rámot-Gileádu? Jóšafat odpovedal izraelskému kráľovi: Som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone.

Verš 11

Jóšafat sa však spýtal: Nie je tu nejaký Hospodinov prorok, prostredníctvom ktorého by sme si vyžiadali radu Hospodina? Jeden zo služobníkov izraelského kráľa odvetil: Je tu Šáfatov syn Elizeus, ktorý bol učeníkom Eliáša.

1Kr 22:7 - Jóšafat však podotkol: Nie je tu aj iný Hospodinov prorok, aby sme sa na neho obrátili?

Verš 13

Elizeus povedal izraelskému kráľovi: Čo ma po tebe? Choď si k prorokom svojho otca a k prorokom svojej matky! Izraelský kráľ však odvetil: To nie! Ale Hospodin si privolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do moci Moábčanov.

1Kr 18:19 - Teraz však zvolaj ku mne na vrch Karmel všetok Izrael a štyristopäťdesiat prorokov Baálových a štyristo prorokov Ašéry, ktorí jedávajú zo stola Ízebel.

Verš 14

Elizeus nato povedal: Akože žije Hospodin zástupov, ktorému slúžim, keby som nebral ohľad na judského kráľa Jóšafata, vôbec by som si ťa nevšimol ani sa na teba nepozrel.

1Kr 17:1 - Vtedy povedal Eliáš Tišbejský z Gileádu Achábovi: Akože žije Hospodin, Boh Izraela, ktorému slúžim, nebude po tieto roky ani rosy, ani dažďa, iba ak na moje slovo.

2Kr 3,4 - Moabského kráľa Mesu poznáme dnes už nielen z Biblie, ale aj z jeho nápisu, ktorý sa nám zachoval na stĺpe nájdenom v r. 1868 v Dibone. Stĺp je dnes v Louvri v Paríži. Mesa sa v nápise chváli víťaznými bojmi proti Izraelitom. – Moabčanov bol podmanil Dávid, ale po rozpadnutí ríše sa oslobodili. Amri ich zas urobil poplatníkmi, ale už za Achaba sa vzbúrili, keď bol tento zaneprázdnený vojnami s Aramejčanmi. Joram sa pomocou júdskeho kráľa Jozafata usiluje si ich zas podrobiť. – Na nápise spomína Mesa aj svoje dobytkárstvo.

2Kr 3,7 - Porov. 1 Kr 22,4.

2Kr 3,8 - Spojenie sa s Jozafatom malo práve tú strategickú výhodu, že mohli Moabsko napadnúť od juhu, od Edomských stepí. Izraelský kráľ sám by bol mohol podniknúť útok len od severu, ale tam mal Mesa mocné pevnosti.

2Kr 3,11 - "Lieval Eliášovi vodu na ruky", t. j. bol Eliášovým služobníkom.

2Kr 3,15 - Elizeus prichádza do prorockého vytrženia pri zvukoch hudby (porov. 1 Sam 10,5).

2Kr 3,20 - O rannej obete porov. Lv 6,9 nn.

2Kr 3,22 - Pri rannom slnku vyzerala voda zďaleka červenou. Moabčania ani nepomysleli na to, že by to mohla byť voda, veď nebolo obdobie dažďa.

2Kr 3,25 - Mesto Kír Charošet je asi dnešné El-Kerak pri rieke Sared.

2Kr 3,27 - Mesov prvorodený syn už musel byť dospelý. Verš možno i tak rozumieť, že sa Izraeliti zhrozili nad ľudskou obetou, ktorá im bola zakázaná, preto odtiahli od mesta. Ale pravdepodobnejšie je, že vo vojsku spojených kráľov vypukla nejaká pohroma, možno mor, a nábožensky nevzdelané a modlárske vojsko Izraelitov to pripisovalo Kamošovi, bohu Moabčanov, ktorý sa takto odmeňuje Moabčanom za ľudskú obetu. Preto odišli od Kír Charošetu a Mesa sa mohol v nápise chváliť, že ho Kamoš zachránil od všetkých kráľov.