  | 2. kniha kráľovBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | 2Kr 23, 1-37 |
1 2Kr 23, 1 Kráľ zvolal k sebe všetkých starších Judska a Jeruzalema. 2 2Kr 23, 2 Vystúpil do Hospodinovho domu a s ním všetci judskí muži, obyvatelia Jeruzalema, kňazi, proroci, všetok ľud, chatrní i významní, a zverejnil všetky slová knihy zmluvy, nájdenej v Hospodinovom dome. 3 2Kr 23, 3 Potom sa kráľ postavil k stĺpu a uzavrel pred Hospodinom zmluvu, že ho budú nasledovať a zachovávať jeho prikázania, svedectvá a ustanovenia celým srdcom a celou bytosťou a plniť slová tejto zmluvy, napísané v tejto knihe. Všetok ľud sa postavil za zmluvu. 4 2Kr 23, 4 Kráľ nato prikázal veľkňazovi Chilkijovi, jeho zástupcom a strážcom prahu, aby povynášali z Hospodinovho domu všetky predmety zhotovené pre Baála, Ašéru a pre celý nebeský voj. Dal to spáliť vonku za Jeruzalemom, na Kidrónskych poliach. Popol z nich dal odniesť do Bétela. 5 2Kr 23, 5 Odvolal modlárskych kňazov, ktorých dosadili judskí králi, aby pálili kadidlo na výšinách v judských mestách a v okolí Jeruzalema, a odvolal aj tých, čo pálili tymian Baálovi, slnku, mesiacu, hviezdam zverokruhu a celému nebeskému zástupu. 6 2Kr 23, 6 Dal vyniesť z Hospodinovho domu ašéru von za Jeruzalem do Kidrónskeho údolia a tam ju dal spáliť. Rozdrvil to na prach a prach z toho rozmetal po hroboch prostého ľudu. 7 2Kr 23, 7 Zbúral obydlia modloslužobných zasvätencov, ktoré sa nachádzali v priestore Hospodinovho domu, kde tkali ženy závoje pre Ašéru. 8 2Kr 23, 8 Priviedol všetkých kňazov z judských miest, znesvätil výšiny, na ktorých pálili tymian kňazi, a to od Geby po Beér-Šebu. Zboril predmestské výšiny, čo stáli pri vchode do brány mestského veliteľa Jozuu a nachádzali sa po ľavej strane pri vstupe do mestskej brány. 9 2Kr 23, 9 Kňazi výšin nesmeli pristupovať k Hospodinovmu oltáru v Jeruzaleme, mohli iba jesť nekvasené chleby v kruhu svojich bratov. 10 2Kr 23, 10 Znesvätil i Tófet, ktorý je v Údolí Ben-Hinnóma, aby si už nikto nemohol dať upáliť syna alebo dcéru na počesť Molocha. 11 2Kr 23, 11 Odstránil kone, ktoré darovali judskí králi slnku, rozmiestnené od vchodu do Hospodinovho domu po sieň Netan-Meleka, v chrámovej prístavbe. Slnečné vozy spálil. 12 2Kr 23, 12 Kráľ ďalej zbúral oltáre, ktoré boli na streche Acházovej nadstavby, ktoré zriadili judskí králi, ako i oltáre, ktoré zriadil Menašše na oboch nádvoriach Hospodinovho domu. Keď ich odtiaľ odstránil, prach z nich vysypal do Kidrónskeho údolia. 13 2Kr 23, 13 Kráľ znesvätil i výšiny východne od Jeruzalema, južne od Vrchu záhuby, ktoré vybudoval izraelský kráľ Šalamún pre Aštartu, príšeru Sidončanov, pre Kemóša, príšeru moábsku, a pre Milkóma, obludu Amónčanov. 14 2Kr 23, 14 Poroztĺkal kamenné stĺpy, postínal ašéry a jamy po nich vyplnil ľudskými kosťami. 15 2Kr 23, 15 Podobne urobil s bételským oltárom a s výšinou, čo zriadil Nebatov syn Járobeám, ktorý zviedol Izrael na hriech. I ten oltár a výšinu roztĺkol. Svätyňu na výšine zničil ohňom na prach a ašéru spálil. 16 2Kr 23, 16 Keď sa Joziáš obzrel, uvidel tam na návrší hroby. Dal vybrať z hrobov kosti a spáliť ich na oltári. Tak ho znesvätil podľa Hospodinovho slova, čo vyriekol Boží muž, keď predpovedal tieto udalosti. 17 2Kr 23, 17 Potom sa spýtal: Čo to tam vidím za pomník? Muži mesta mu odvetili: To je hrob Božieho muža, ktorý prišiel z Judska a predpovedal tieto udalosti, ako ich napĺňaš na bételskom oltári. 18 2Kr 23, 18 Prikázal: Nechajte ho! Nech nikto neruší jeho kosti. Tak nechali jeho kosti neporušené spolu s kosťami proroka, ktorý prišiel do Samárie. 19 2Kr 23, 19 Joziáš odstránil i všetky svätyne na výšinách, čo boli v samárijských mestách, ktoré zriadili izraelskí králi, aby urážali Hospodina. Naložil s nimi celkom tak ako v Bételi. 20 2Kr 23, 20 Potom pozabíjal na oltároch všetkých kňazov tamojších výšin a pálil na nich ľudské kosti. Nato sa vrátil do Jeruzalema. 21 2Kr 23, 21 Kráľ prikázal všetkému ľudu: Zasväťte na počesť svojho Boha Hospodina Paschu, ako je to napísané v tejto knihe zmluvy. 22 2Kr 23, 22 Veď takáto Pascha sa neslávila od čias sudcov, ktorí spravovali Izrael, a za celé obdobie izraelských a judských kráľov. 23 2Kr 23, 23 Až v osemnástom roku vlády kráľa Joziáša sa zasvätila taká Pascha na počesť Hospodina v Jeruzaleme. 24 2Kr 23, 24 Joziáš odstránil i vyvolávačov duchov, jasnovidcov, domácich bôžikov, príšerné a ohavné modly, ktoré bolo vídať po Judsku a v Jeruzaleme, aby sa tak splnili slová zákona, napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Chilkija v Hospodinovom dome. 25 2Kr 23, 25 Nikto z predošlých kráľov sa mu nevyrovnal, aby sa presne podľa Mojžišovho zákona obrátil k Hospodinovi celým srdcom, celou dušou a celou silou. Ani po ňom už nik nepovstal jemu podobný. 26 2Kr 23, 26 Hospodin však jednako neupustil od svojho prudkého hnevu, ktorým vzplanul proti Júdovi za všetky urážky, ktoré mu spôsoboval Menašše. 27 2Kr 23, 27 Hospodin povedal: Odvrhnem od seba i Júdu, ako som odvrhol Izrael, a toto mesto, Jeruzalem, ktoré som si vyvolil, zavrhnem, i dom, o ktorom som vyhlásil, že tam bude prebývať moje meno. 28 2Kr 23, 28 Ostatné Joziášove príbehy i všetko, čo vykonal, je napísané v Kronike judských kráľov. 29 2Kr 23, 29 Za jeho čias sa vypravil faraón Necho, egyptský kráľ, na pomoc asýrskemu kráľovi k rieke Eufrat. Kráľ Joziáš sa postavil proti nemu. Ten však len čo ho zbadal, usmrtil ho v Megidde. 30 2Kr 23, 30 Jeho služobníci ho mŕtveho naložili na voz, previezli ho z Megidda do Jeruzalema a pochovali v jeho hrobe. Nato vzal pospolitý ľud Joziášovho syna Joacháza, pomazal ho a dosadil po jeho otcovi za kráľa. 31 2Kr 23, 31 Joacház mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom a tri mesiace vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Jirmejáhua z Libny, sa volala Chamútal. 32 2Kr 23, 32 Robil Hospodinovi naprotiveň, presne podľa vzoru svojich predchodcov. 33 2Kr 23, 33 Faraón Necho ho spútal v Rible, v chamátskom kraji, takže nemohol vládnuť v Jeruzaleme. Na krajinu uvalil pokutu sto talentov striebra a talent zlata. 34 2Kr 23, 34 Faraón Necho dosadil za kráľa Joziášovho syna Eljákima po jeho otcovi Joziášovi a pozmenil mu meno na Jójakim. Joacháza však vzal, odvliekol do Egypta, kde zomrel. 35 2Kr 23, 35 Jójakim odvádzal faraónovi striebro a zlato. Musel však pre krajinu urobiť rozpis, aby tak mohol podľa faraónovej požiadavky odvádzať peniaze. Od každého z prostého ľudu vymáhal podľa výmeru striebro a zlato, aby to mohol odviesť faraónovi Nechovi. 36 2Kr 23, 36 Jójakim mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Pedájova z Rúmy, sa volala Zebída. 37 2Kr 23, 37 Hospodinovi robil naprotiveň, presne podľa vzoru svojich predkov.
| | | 2Kr 23, 1-37 |
Verš 1
Kráľ zvolal k sebe všetkých starších Judska a Jeruzalema.
2Krn 34:29 - Kráľ dal zvolať všetkých starších Judska a Jeruzalema.
Verš 2
Vystúpil do Hospodinovho domu a s ním všetci judskí muži, obyvatelia Jeruzalema, kňazi, proroci, všetok ľud, chatrní i významní, a zverejnil všetky slová knihy zmluvy, nájdenej v Hospodinovom dome.
2Krn 22:8 - Keď Jehu vykonával súd nad Achábovým domom, našiel judských hodnostárov a synovcov Achazjových, ktorí mu slúžili, a vyvraždil ich.
Verš 12
Kráľ ďalej zbúral oltáre, ktoré boli na streche Acházovej nadstavby, ktoré zriadili judskí králi, ako i oltáre, ktoré zriadil Menašše na oboch nádvoriach Hospodinovho domu. Keď ich odtiaľ odstránil, prach z nich vysypal do Kidrónskeho údolia.
2Krn 21:5 - Jóram mal tridsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a osem rokov vládol v Jeruzaleme.
Verš 34
Faraón Necho dosadil za kráľa Joziášovho syna Eljákima po jeho otcovi Joziášovi a pozmenil mu meno na Jójakim. Joacháza však vzal, odvliekol do Egypta, kde zomrel.
Mt 1:11 - Joziáš splodil Jekonju a jeho bratov za babylonského zajatia.
Verš 14
Poroztĺkal kamenné stĺpy, postínal ašéry a jamy po nich vyplnil ľudskými kosťami.
Ex 23:24 - Nebudeš sa klaňať ich bohom a nebudeš im slúžiť. Nekonaj ako oni. Bezohľadne však zbúraj ich výtvory a znič ich posvätné stĺpy.
Ex 34:13 - Preto zrúcaš ich oltáre, rozlámeš ich posvätné stĺpy a povytínaš ich ašéry.
Nm 33:52 - vyžeňte spred seba všetkých jeho obyvateľov, zničte všetky ich vyrezávané sochy a všetky liate modly a spustošte všetky ich výšiny.
Dt 7:5 - Preto s nimi zaobchádzajte takto: Ich oltáre porúcajte, ich posvätné stĺpy rozbite a posvätné koly postínajte, ich vyrezávané sochy spáľte.
Dt 7:25 - Vyrezávané sošky ich božstiev spáľte. Nezatúžiš po striebre ani po zlate, čo je na nich, ani si ho neber, aby sa ti to nestalo osídlom, lebo je to ohavnosť pred Hospodinom, tvojím Bohom.
Dt 12:3 - Ich oltáre zbúrajte, posvätné stĺpy polámte, ašéry spáľte, sochy ich bôžikov posekajte a ich mená odstráňte z toho miesta.
Verš 15
Podobne urobil s bételským oltárom a s výšinou, čo zriadil Nebatov syn Járobeám, ktorý zviedol Izrael na hriech. I ten oltár a výšinu roztĺkol. Svätyňu na výšine zničil ohňom na prach a ašéru spálil.
1Kr 12:32 - V ôsmom mesiaci, pätnásteho dňa toho istého mesiaca, Járobeám zaviedol sviatok podobný tomu, aký býval v Judsku, a na oltári obetoval spaľované obety. Takto urobil v Bételi, aby mohol obetovať teľatám, ktoré zhotovil. V Bételi ustanovil kňazov pre výšiny, ktoré zriadil.
Verš 16
Keď sa Joziáš obzrel, uvidel tam na návrší hroby. Dal vybrať z hrobov kosti a spáliť ich na oltári. Tak ho znesvätil podľa Hospodinovho slova, čo vyriekol Boží muž, keď predpovedal tieto udalosti.
1Kr 13:2 - Na Hospodinov pokyn zvolal proti oltáru: Oltár, oltár! Takto vraví Hospodin: Dávidovmu domu sa narodí syn menom Joziáš. Ten bude na tebe obetovať kňazov z výšin, ktorí budú na tebe konať kadidlové obety. Ba aj ľudské kosti budú na tebe páliť.
Verš 19
Joziáš odstránil i všetky svätyne na výšinách, čo boli v samárijských mestách, ktoré zriadili izraelskí králi, aby urážali Hospodina. Naložil s nimi celkom tak ako v Bételi.
2Krn 34:6 - V mestách Menaššeho, Efrajima, Šimeóna až po Naftáliho a v ich okolitých rumoviskách
Verš 21
Kráľ prikázal všetkému ľudu: Zasväťte na počesť svojho Boha Hospodina Paschu, ako je to napísané v tejto knihe zmluvy.
2Krn 35:1 - Joziáš slávil v Jeruzaleme Paschu na počesť Hospodina. Paschálneho baránka zabili štrnásteho dňa prvého mesiaca.
Ex 12:3 - Celej izraelskej pospolitosti oznámte: Desiateho dňa tohto mesiaca nech si každý rod zaobstará baránka; jedného baránka pre domácnosť.
Dt 16:2 - Paschálnu obetu z oviec alebo dobytka prines Hospodinovi, svojmu Bohu, na mieste, ktoré si Hospodin vyvolí za príbytok svojho mena.
Verš 24
Joziáš odstránil i vyvolávačov duchov, jasnovidcov, domácich bôžikov, príšerné a ohavné modly, ktoré bolo vídať po Judsku a v Jeruzaleme, aby sa tak splnili slová zákona, napísané v knihe, ktorú našiel kňaz Chilkija v Hospodinovom dome.
Lv 19:31 - Neobracajte sa na tých, čo vyvolávajú duchov, ani na veštcov. Nevyhľadávajte ich, aby ste sa nimi nepoškvrnili. Ja som Hospodin, váš Boh.
Lv 20:27 - Keby spomedzi vás niektorý muž či žena vyvolával duchov zomrelých alebo bol veštcom, musí zomrieť. Ukameňujte ich. Sami ponesú vinu za svoju krv.
Dt 18:11 - ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani jasnovidec, ani ten, čo by sa vypytoval duchov mŕtvych.
Iz 8:19 - Keď vám povedia: Dopytujte sa duchov zomrelých a veštcov, ktorí šuškajú a šepocú, tak im povedzte: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha, ale mŕtvych, aby živí
Verš 27
Hospodin povedal: Odvrhnem od seba i Júdu, ako som odvrhol Izrael, a toto mesto, Jeruzalem, ktoré som si vyvolil, zavrhnem, i dom, o ktorom som vyhlásil, že tam bude prebývať moje meno.
2Kr 17:18 - Hospodin sa preto veľmi rozhneval na Izrael a odvrhol ho od seba, takže mu zostal len kmeň Júdov.
2Kr 17:20 - Preto Hospodin odvrhol celé potomstvo Izraela, pokoril ich a vydal napospas lúpežníkom, kým ich úplne nezavrhol.
2Kr 24:3 - Akiste to prišlo na Júdu z príkazu Hospodina, aby ho tak odvrhol od seba pre hriechy Menaššeho, ako i pre všetko, čo napáchal.
Verš 30
Jeho služobníci ho mŕtveho naložili na voz, previezli ho z Megidda do Jeruzalema a pochovali v jeho hrobe. Nato vzal pospolitý ľud Joziášovho syna Joacháza, pomazal ho a dosadil po jeho otcovi za kráľa.
2Krn 36:1 - Ľud, čo bol v krajine, vzal Joziášovho syna Joacháza a po jeho otcovi ho ustanovil v Jeruzaleme za kráľa.
2Kr 23,3 - Porov. 11,14.
2Kr 23,4 - Druhý kňaz bol zástupca veľkňaza. – O nebeskom vojsku pozri 17,16. – Betel pokladal Joziáš v náboženskom ohľade za smetisko pre úctu zlatého teľaťa, ktorá tam kvitla, preto dal popol z modiel zaniesť na toto i tak znečistené miesto.
2Kr 23,6 - Dotyk mŕtvoly znečisťoval; bola to teda pre modlu najväčšia potupa. Preto sa spomína pohrebište pospolitého, najchudobnejšieho ľudu, lebo iného spoločného pohrebišťa nebolo. Zámožnejší mali na svojom pozemku vlastnú hrobku.
2Kr 23,7 - O "zasvätencoch" pozri 1 Kr 14,24; 15,12; 22,47.
2Kr 23,8 - Tu je reč o kňazoch, ktorí hrešili len tým, že konali bohoslužbu mimo jeruzalemského chrámu. Tých zvolal do Jeruzalema, aby nerobili prekážky pri odstraňovaní svätýň.
2Kr 23,10 - Pozri 16,3.
2Kr 23,11 - Podľa vtedajšieho názoru slnko beží na nebi na koňoch. – Farvar, podľa 1 Krn 26,18 Parbar, bola akási prístavba pri chráme, ba možno, že tam bola osobitná svätyňa slnka. Chrám slnka v Sipare sa tiež volal Barbár.
2Kr 23,13 - "Vrch záhuby" – asi dnešný Džébel Betnel Hawa (1 Kr 11,7). Ale niektorí čítajú miesto "Vrch záhuby" "Horu Olivovú".
2Kr 23,14 - Pomníky, maséby, pozri pozn. k 1 Sam 7,3–4. Porov. tiež pozn. k 6. veršu tejto hlavy.
2Kr 23,15 - Betel bol už na území Asýrskej ríše, no tento zásah si Joziáš mohol dovoliť, lebo Asýrsko už bolo v rozklade.
2Kr 23,16n - Porov. 1 Kr 13,1 n. – Slová v zátvorke sme doplnili zo LXX.
2Kr 23,18 - Slová v zátvorke sú dozaista neskorším dodatkom. V časoch Jeroboama Samária ešte nejestvovala.
2Kr 23,20 - Porov. Dt 17,2 n.
2Kr 23,21 - Porov. Dt 16,5 n.; Ex 12,1 n.; Lv 23,4 n. a 2 Krn 35,1 n. Dt predpisuje, že Izraeliti majú sláviť Veľkú noc všetci na jednom mieste a takto ju už dávno neslávili. Svätila si ju každá rodina doma, a to sa nezrovnávalo s nájdenou Knihou zákona.
2Kr 23,29 - Nechao išiel cez Palestínu k Eufratu v r. 609 pr. Kr. Egypt si už pod Psametichom znovu vydobyl samostatnosť a teraz, keď moc Asýrska bola na sklonku, chce Nechao uplatňovať aj staré nároky Egypta na Sýriu. Ale táto bola v tom čase už z väčšej čiastky v rukách Babyloncov a Médov. Nechao teda išiel asýrskemu kráľovi na pomoc proti Babyloncom a Médom, ako píše Jozef Flávius (Starožitnosti 10, 5,1). Tak treba rozumieť i tomuto veršu Biblie.
2Kr 23,31 - O Lobne pozri 8,22.
2Kr 23,33 - Rebla, dnes Rible, bola pri rieke Orontes (dnes Nahr el Asi), v údolí medzi Libanonom a Antilibanonom, južne od Ematu. – Podľa LXX nie jednu, ale desať hrivien zlata.
2Kr 23,34 - Zmenou kráľovho mena chce Nechao ukázať, že je ten na ňom závislý.
