2. kniha kráľov

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

2Kr 19, 1-37

1 Keď to kráľ Chizkija počul, roztrhol si šaty, zahalil sa vrecovinou a vstúpil do domu Hospodinovho. 2 A poslal predstaveného paláca Eljákíma, pisára Šebnu a starších z kňazov zahalených vrecovinou k prorokovi Izaiášovi, synovi Ámócovmu. 3 Oni mu povedali: Takto vraví Chizkija: Tento deň je dňom súženia, trestu a opovrhnutia, lebo sa synovia dostali až k rodidlám, ale niet sily k pôrodu. 4 Azda tvoj Boh, Hospodin, počuje slová rab šákéove, ktorého jeho pán, asýrsky kráľ, poslal potupiť živého Boha, a potresce ho za slová, ktoré Hospodin, tvoj Boh, počul. Pomodli sa preto za zvyšok, ktorý sa ešte nájde. 5 Keď služobníci kráľa Chizkiju prišli k Izaiášovi, 6 Izaiáš im povedal: Takto vraví Hospodin: Neboj sa pre slová, čo si počul, ktorými sa mi rúhali paholci asýrskeho kráľa. 7 Ajhľa, ja dám do neho ducha, takže počuje chýr a vráti sa do svojej krajiny, a dám mu padnúť mečom vo vlastnej krajine. 8 Keď sa rabšáké vrátil, našiel asýrskeho kráľa v boji proti Libne; počul totiž, že sa vzdialil z Lachíša. 9 Počul o kúšskom kráľovi Tirhákovi správu: Vyšiel bojovať proti tebe. Znovu poslal poslov ku Chizkijovi s odkazom: 10 Toto povedzte judskému kráľovi Chizkijovi: Nech ťa tvoj Boh, na ktorého sa spoliehaš, nepodvedie ubezpečením: Jeruzalem nebude vydaný do ruky asýrskeho kráľa. 11 Veď si počul, čo urobili asýrski králi rozličným krajinám, keď naplnili na nich vojnovú kliatbu. A ty by si sa mal vyslobodiť? 12 Či ich vytrhli bohovia národov, ktoré zničili moji otcovia: totiž Gózán, Chárán, Recef, ľudí Edenu v Telassáre? 13 Kde je kráľ Chamátu, kráľ Arpádu a kráľ mesta Sefarvajimu, Hény a Avvy? 14 Chizkija prevzal list z rúk poslov, a keď ho prečítal, vystúpil do domu Hospodinovho a rozprestrel list pred Hospodinom. 15 Potom sa Chizkija modlil k Hospodinovi: Hospodine, Bože Izraela, ktorý tróniš nad cherubmi! Ty sám si Bohom všetkých kráľovstiev zeme; Ty si urobil nebesá i zem. 16 Nakloň, ó Hospodine, svoje oči a pohliadni! Počuj slová Sancheríbove, ktoré odkázal, aby potupil živého Boha. 17 Vskutku, Hospodine, asýrski králi znivočili všetky národy aj ich krajiny. 18 Ich bohov pohádzali do ohňa, lebo to neboli bohovia, ale dielo ľudských rúk, drevo a kameň; tak ich mohli zničiť. 19 Teraz však, Hospodine, Bože náš, zachráň nás z jeho ruky, nech všetky kráľovstvá zeme poznajú, že len Ty si Boh, Hospodine. 20 Vtedy Izaiáš, syn Ámócov, poslal Chizkijovi odkaz: Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Počul som, čo si sa modlil ku mne ohľadom asýrskeho kráľa Sancheríba. 21 Toto je slovo, ktoré Hospodin hovorí o ňom: Pohŕda tebou, vysmieva sa ti, panenská dcéra Sion, za tebou potriasa hlavou, dcéra Jeruzalem. 22 Komu si sa posmieval a rúhal, proti komu si pozdvihol svoj hlas a pyšne dvíhal svoje oči? Proti Svätému Izraela! 23 Prostredníctvom svojich poslov si tupil Pána a povedal si: S množstvom svojich vozov som vystúpil na výšiny vrchov, na najvzdialenejšiu časť Libanonu. Zoťal som jeho vysoké cédre, jeho vyberané cyprusy; prenikol som do jeho najvyšších končín a do jeho lesnatej húšte. 24 Vykopal a pil som cudzie vody; svojimi šľapajami vysuším všetky rieky Egypta. 25 Nepočul si o tom? Oddávna som to určil, odo dní starodávnych som to pripravoval, a teraz som to uskutočnil, tak si mohol spustošiť na hŕbu kamenia opevnené mestá. 26 A tí, čo bývali v nich, boli bezvládni, preľakli sa a vyšli na hanbu, zmenili sa sťa poľná bylina a mladá zeleň, sťa suchá tráva na strechách, ako obilné pole pred východným vetrom. 27 Vedel som o tvojom sedení, vychádzaní i vchádzaní, o tvojej zúrivosti proti mne. 28 Pretože si zúril proti mne, a tvoje hučanie sa mi dostalo do uší, vložím ti svoj hák do nosa, svoje zubadlo do úst, a navrátim ťa cestou, ktorou si prišiel. 29 A tebe, Chizkija, toto bude znamením: Tohto roku budete jesť, čo vyrastie na úhore, druhý rok, čo vyrastie nadivo, ale tretí rok sejte a žnite, vysádzajte vinice a jedzte ich ovocie. 30 Zachránený zvyšok z domu Júdovho dolu zase zapustí korene a hore vydá ovocie. 31 Lebo z Jeruzalema vyjde zvyšok a zachránení z vrchu Sion. Horlivosť Hospodinova to učiní. 32 Preto takto vraví Hospodin o asýrskom kráľovi: Nevstúpi do toho mesta, ani šíp ta nevystrelí, nepôjde proti nemu so štítom a nenavŕši proti nemu val. 33 Vráti sa cestou, ktorou prišiel, ale do tohto mesta nevkročí - znie výrok Hospodinov. 34 Záštitou budem tomuto mestu, aby som ho zachránil kvôli sebe samému a kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi. 35 V tú noc vyšiel anjel Hospodinov a pobil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ľudia ráno vstali, ajhľa, všetko bolo samá mŕtvola. 36 Potom asýrsky kráľ Sancheríb odišiel, vrátil sa a býval v Ninive. 37 Práve keď sa klaňal v dome svojho boha Nisrócha, jeho synovia Adrammelech a Sarecer ho zabili mečom a sami unikli do krajiny Arárát. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Asarhaddón.

Verš 1

Keď to kráľ Chizkija počul, roztrhol si šaty, zahalil sa vrecovinou a vstúpil do domu Hospodinovho.

Iz 37:1 - Keď to kráľ Chizkija počul, roztrhol si šaty, zahalil sa vrecovinou a vstúpil do domu Hospodinovho.

Verš 2

A poslal predstaveného paláca Eljákíma, pisára Šebnu a starších z kňazov zahalených vrecovinou k prorokovi Izaiášovi, synovi Ámócovmu.

Iz 1:1 - Videnie Izaiáša, syna Ámócovho, ktoré mal o Judsku a o Jeruzaleme za dní judských kráľov Uziju, Jótáma, Ácháza a Chizkiju.

Verš 35

V tú noc vyšiel anjel Hospodinov a pobil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ľudia ráno vstali, ajhľa, všetko bolo samá mŕtvola.

Iz 37:36 - Vtedy vyšiel anjel Hospodinov a pobil v asýrskom tábore stoosemdesiatpäťtisíc. Keď ľudia vstali, ajhľa, všetko bolo samá mŕtvola.

Verš 34

Záštitou budem tomuto mestu, aby som ho zachránil kvôli sebe samému a kvôli môjmu služobníkovi Dávidovi.

2Kr 20:6 - Ajhľa, pridám k tvojmu veku pätnásť rokov. A vytrhnem z hrsti asýrskeho kráľa teba i toto mesto a budem záštitou tomuto mestu kvôli sebe a kvôli svojmu služobníkovi Dávidovi.

Verš 37

Práve keď sa klaňal v dome svojho boha Nisrócha, jeho synovia Adrammelech a Sarecer ho zabili mečom a sami unikli do krajiny Arárát. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Asarhaddón.

2Krn 32:21 - Tu Hospodin vyslal anjela, ktorý zničil všetkých udatných bojovníkov, vodcov i hodnostárov v tábore asýrskeho kráľa, takže on sa vrátil do svojej vlasti so zahanbenou tvárou. Keď potom vošiel do domu svojho boha, jeho vlastní synovia ho tam zrazili mečom.

Iz 37:38 - Práve keď sa klaňal v dome svojho boha Nisrócha, jeho synovia Adrammelech a Sarecer ho zabili mečom a sami unikli do krajiny Arárát. Po ňom panoval jeho syn Asarhaddón.

2Kr 19,4 - "Zvyšok" sú obyvatelia Jeruzalema.

2Kr 19,7 - Výraz: "vložím doň ducha" rozumej: naplním mu myseľ starosťami pre nepriaznivú správu a odíde od Jeruzalema.

2Kr 19,8 - Lobnu porov. 8,22.

2Kr 19,9 - Etópia ležala južne od Egypta, jej hlavné mesto bolo Napata. Bola sprvoti poddaná Egyptu, ale koncom ôsmeho storočia pr. Kr. sa etiópski králi zmocnili aj egyptského trónu. Taraka bol tretím a posledným kráľom tejto 25. dynastie, zvanej dynastiou etiópskou. V r. 701 ešte nebol kráľom, len vojvodcom faraóna Sabataku, ktorý ho poveril vedením výpravy proti Sennacheribovi. Pisateľ deja mu však dáva titul, ktorý mal vtedy, keď on dej opisoval, titul "kráľ".

2Kr 19,11 - O kliatbe pozri 1 Sam 15,3.

2Kr 19,12 - O Gozane pozri 17,6. Haran, kde kedysi býval Abrahámov otec Táre, bolo mesto v severnej Mezopotámii. – Mesto Resef ležalo severovýchodne od Ematu. "Eden" bola asi krajina medzi Ematom a Resefom. Asýrske klinopisné pamiatky ju volajú Bít Adini (Dom Adiniho). Hlavným mestom tejto krajiny bolo Tilbašeri, ktoré sa tu volá Telasár.

2Kr 19,13 - O Emate, Ave, Sefarvaime pozri 17,24, porov. 18,34. O Ane 18,34.

2Kr 19,15 - Pán tróni nad cherubmi v nebi (porov. Ez hl. 1 n.); ale aj nad archou zmluvy mu boli trónom krídla dvoch cherubov (Ex 25,17 n.).

2Kr 19,21 - Mesto je zosobnené, volá sa "dcéra Siona", "dcéra Jeruzalema". Panenskou dcérou sa volajú mestá, ktoré nepriateľ ešte nedobyl.

2Kr 19,25 - Verš 25 je odpoveď Pánova na samochválu. Sennacherib bol len nástrojom, aby sa splnili Božie proroctvá; odtiaľ sú jeho úspechy.

2Kr 19,26 - "Spálenina nerozvinutá" je zeleň poľa, ktorú spálilo slnko alebo horúci juhovýchodný vietor.

2Kr 19,28 - Obraz má pôvod v spôsobe, akým krotili zvieratá. Ale aj Asýrčania takto zaobchádzali so zajatcami.

2Kr 19,29 - Druhá sloha básne (v. 29–31) hovorí o znamení pre Ezechiáša. S výkladom 29. verša sú ťažkosti. Najpravdepodobnejší je výklad Knabenbauerov: Predošlú jeseň nemohli siať, lebo zem bola zničená asýrskym vojskom; tohto leta je pokojnejšie, môžu aspoň to zobrať z poľa, čo sa urodilo samo; v jeseni zas nebudú môcť siať, preto aj nasledujúci rok sa budú živiť len tým, čo narastie samo od seba. Ale v jeseni toho druhého roku už budú môcť obrobiť pole, takže tretí rok budú v pokoji požívať plody svojej práce.

2Kr 19,35 - V osnove sa nehovorí, akým spôsobom usmrtil anjel asýrske vojsko. Možno, že Asýrčania pomreli na mor. Čo ako sa však vec stala, nebolo to bez zázračného Božieho zákroku. Počet mŕtvych sa zdá priveľkým, možno, že číslica je porušená. – I keď Sennacherib vo svojich nápisových pamiatkach mlčí o tejto porážke – veď sa králi svojimi porážkami nikdy nechvália –, sú náznaky, že odišiel od Jeruzalema s nezdarom: 1. Asýrska správa o tejto výprave spomína, že Sennacherib obliehal Jeruzalem, ale nespomína, že ho aj dobyl, čo by správa iste nebola zamlčala. 2. Pri iných výpravách spomína Sennacherib aj víťazstvá na spiatočnej ceste, z tejto výpravy nie.

2Kr 19,36 - Výraz "býval v Ninive" neznamená, že sa Sennacherib z Ninive už viac nepohol. Zachovali sa správy aj o jeho ďalších výpravách, ale proti Júdsku viac neviedol boj.

2Kr 19,37 - Sennacheriba zavraždili až v r. 681. – Asýrsky boh Nesroch je známy len z tohto miesta Svätého písma – Ararat (Urartu) je Arménia. – Asarhadon (Asarhaddon) panoval v r. 681–668 pr. Kr.