1. kniha kráľov

Biblia - Sväté písmo

(ROH - Roháčkov preklad)

1Kr 8, 1-66

1 Vtedy shromaždil Šalamún starších Izraelových a všetky hlavy jeho pokolení, kniežatá otcov synov Izraelových k sebe, ku kráľovi Šalamúnovi, do Jeruzalema, aby preniesli truhlu smluvy Hospodinovej hore, z mesta Dávidovho, ktorý je Sion. 2 A tak sa shromaždili ku kráľovi Šalamúnovi všetci mužovia Izraelovi v mesiaci Etaním, na deň slávnosti, a to je siedmy mesiac. 3 A keď prišli všetci starší Izraelovi, vzali kňazi truhlu 4 a preniesli truhlu Hospodinovu hore i stán shromaždenia i všetko náradie svätyne, ktoré bolo v stáne a preniesli to hore kňazi a Levitovia. 5 A kráľ Šalamún i celá obec Izraelova, všetci, ktorí sa sišli k nemu, stáli s ním pred truhlou, a obetovali drobný dobytok a voly, ktoré sa ani nezapisovaly ani nepočítaly pre množstvo. 6 A kňazi vniesli truhlu smluvy Hospodinovej na jej miesto do svätyne domu, do svätyne svätých, pod krýdla cherubov. 7 Lebo cherubi mali roztiahnuté krýdla nad miestom truhly a tak prikrývali cherubíni truhlu i jej sochory shora. 8 A sochory vyčnievaly, takže bolo vidieť konce sochorov zo svätyne vo svätyni svätých, ale von ich nebolo vidieť. A sú tam až do tohoto dňa. 9 Nebolo v truhle ničoho, iba dvoje kamenných dosiek, ktoré tam položil Mojžiš na Chórebe, keď učinil Hospodin smluvu so synmi Izraelovými vtedy, keď vyšli z Egyptskej zeme. 10 A stalo sa, keď vyšli kňazi zo svätyne, že oblak naplnil dom Hospodinov, 11 takže nemohli kňazi obstáť a slúžiť pre oblak, lebo sláva Hospodinova naplnila dom Hospodinov. 12 Vtedy povedal Šalamún: Hospodin riekol, že chce bývať v mrákave. 13 No, naozaj som vystavil dom príbytku pre teba, stále miesto na to, aby si tam býval na veky. 14 A kráľ obrátiac svoju tvár žehnal celému shromaždeniu Izraelovmu, a celé shromaždenie Izraelovo stálo. 15 A riekol: Požehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý hovoril svojimi ústami s Dávidom, s mojím otcom, a svojou rukou to naplnil povediac: 16 Po celý čas od toho dňa, ktorého som vyviedol svoj ľud Izraela z Egypta, nevyvolil som si niktorého mesta z niktorého pokolenia Izraelovho vystaviť dom, aby tam bolo moje meno, ale som si vyvolil Dávida, aby bol nad mojím ľudom Izraelom. 17 A bolo to v srdci Dávida, môjho otca, vystaviť dom menu Hospodina, Boha Izraelovho. 18 Ale Hospodin riekol Dávidovi, môjmu otcovi: Že to bolo v tvojom srdci vystaviť môjmu menu dom, dobre si učinil, že to bolo v tvojom srdci. 19 Len že ty nebudeš staväť ten dom, ale tvoj syn, ktorý vyjde z tvojich bedier, ten vystaví môjmu menu dom. 20 A Hospodin postavil svoje slovo, ktoré hovoril. Lebo som nastúpil na miesto Dávida, svojho otca, a sedím na tróne Izraelovom, tak ako hovoril Hospodin, a vystavil som dom menu Hospodina, Boha Izraelovho. 21 A ustanovil som tam miesto truhle, v ktorej je smluva Hospodinova, ktorú učinil s našimi otcami vtedy, keď ich vyviedol z Egyptskej zeme. 22 A Šalamún sa postavil pred oltár Hospodinov pred celým shromaždením Izraelovým a rozprestrúc svoje ruky k nebesiam 23 riekol: Hospodine, Bože Izraelov, niet tebe podobného Boha ani na nebi hore ani na zemi dole, ktorý ostríhaš smluvu a milosrdenstvo svojim služobníkom, ktorí chodia pred tebou celým svojím srdcom, 24 ty, ktorý si zachoval svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril; a hovoril si svojimi ústami a svojou rukou si to naplnil, ako je tomu dnes. 25 A tak teraz, Hospodine, Bože Izraelov, zachovaj svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril, povediac: Nebude ti vyhladený muž zpred tvojej tvári, ktorý by sedel na tróne Izraelovom, ak len budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu, aby chodili predo mnou, jako si ty chodil predo mnou. 26 Tak teraz, Bože Izraelov, prosím, nech stojí pevne tvoje slovo, ktoré si hovoril svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi. 27 Lebo či vskutku bude Bôh bývať na zemi?! Veď hľa, nebesia a nebesia nebies ťa neobsiahnu, a čo potom tento dom, ktorý som vystavil! 28 Ale však pohliadni na modlitbu svojho služobníka a na jeho pokornú prosbu, Hospodine, môj Bože, počuj radostné pokrikovanie a modlitbu, ktorú sa dnes modlí tvoj služobník pred tebou, 29 aby boly tvoje oči otvorené na tento dom noc i deň, na miesto, o ktorom si povedal: Nechže je moje meno tam, aby si vyslýchal modlitbu, ktorú sa bude modliť tvoj služobník na tomto mieste. 30 A budeš počúvať na pokornú prosbu svojho služobníka a svojho ľudu Izraela, ktorú sa bude modliť na tomto mieste, a tak ty vypočuješ na mieste svojho bývania, na nebesiach, a vyslyšíš a odpustíš. 31 Keby zhrešil človek proti svojmu blížnemu, a naložia mu prísahu, aby prisahal, a keď prijde prísaha pred tvoj oltár do tohoto domu, 32 ty vypočuj na nebesiach a učiň a rozsúď svojich služobníkov odsúdiac bezbožného dajúc mu jeho cestu na jeho hlavu a ospravedlniac spravedlivého dajúc mu podľa jeho spravedlivosti.- 33 Keby bol porazený tvoj ľud Izrael pred nepriateľom, pretože zhrešil proti tebe, a keď sa navrátia k tebe a budú oslavovať tvoje meno a budú sa ti modliť a pokorne ťa prosiť v tomto dome, 34 ty vyslyš na nebesiach a odpusti hriech svojho ľudu Izraela a navráť ich do zeme, ktorú si dal ich otcom. 35 Keby boly zavrené nebesia, a nebolo by dažďa, pretože zhrešili proti tebe, a keby sa modlili na tomto mieste a oslavovali by tvoje meno a odvrátili by sa od svojho hriechu, pretože si ich zohnul, 36 ty vyslyš na nebesiach a odpusti hriech svojich služobníkov a svojho ľudu Izraela, ktorých si zohnul, preto, že ich učíš dobrej ceste, ktorou majú ísť, a daj zase dážď na svoju zem, ktorú si dal svojmu ľudu za dedičstvo. 37 Keby bol hlad v zemi, keby bol mor, sucho, ruda; kobylky, chrústy keby boly; keby ho sovrel jeho nepriateľ v zemi jeho brán, keby ho stihla jakákoľvek rana, jakákoľvek nemoc: 38 každú modlitbu, každú pokornú prosbu, ktorú by mal ktorýkoľvek človek, všetok tvoj ľud Izrael, ktorí by poznali, každý ranu svojho srdca a rozprestrel by svoje ruky k tomuto domu, 39 ty vyslyš na nebesiach, na pevnom mieste svojho bývania a odpusť a učiň a daj každému podľa všetkých jeho ciest, ktorý znáš jeho srdce - lebo len ty sám znáš srdce všetkých synov človeka -, 40 aby sa ťa báli po všetky dni, ktoré budú žiť na tvári zeme, ktorú si dal našim otcom. 41 Áno, i cudzinca, ktorý nie je z tvojho ľudu Izraela, keby prišiel z ďalekej zeme pre tvoje meno, 42 pretože počujú o tvojom veľkom mene a o tvojej mocnej ruke a o tvojom vystretom ramene - tedy keby prišiel a modlil by sa v tomto dome, 43 ty vyslyš na nebesiach, na pevnom mieste svojho bývania, a učiň všetko, o čo bude volať k tebe, cudzinec, aby poznaly všetky národy zeme tvoje meno, aby sa ťa bály jako tvoj ľud Izrael, a aby vedely, že je tvoje meno menované nad týmto domom, ktorý som vystavil. 44 Keby vyšiel tvoj ľud do boja proti svojmu nepriateľovi, cestou, ktorou by si ich poslal, a keď sa budú modliť Hospodinovi, obrátení smerom k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu, 45 vyslyš na nebesiach ich modlitbu a ich pokornú prosbu a učiň ich súd. 46 Keby zhrešili proti tebe (lebo veď nieto človeka, ktorý by nehrešil), a rozhneval by si sa na nich a vydal by si ich nepriateľovi, a ich jatci by ich zajali do zeme nepriateľa, už či ďalekej a či blízkej, 47 a keby vstúpili do seba v zemi, do ktorej by boli zajatí, a obrátili by sa a pokorne by prosili volajúc k tebe v zemi tých, ktorí ich zajali, a vraveli by: Zhrešili sme, činili sme prevrátene a páchali sme bezbožnosť, 48 a tedy keby sa navrátili k tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v zemi svojich nepriateľov, ktorí ich zajali, a keby sa ti modlili, obrátení smerom k svojej zemi, ktorú si dal ich otcom, smerom k mestu, ktoré si vyvolil, a k domu, ktorý som vystavil tvojmu menu: 49 vyslyš na nebesiach, na pevnom mieste svojho bývania, ich modlitbu a ich pokornú prosbu a učiň ich súd 50 a odpusti svojmu ľudu, čo zhrešil proti tebe, i všetky ich prestúpenia, ktorými prestúpili proti tebe, a daj ich v zľutovanie pred tými, ktorí ich zajali, aby sa zľutovali nad nimi, 51 lebo sú tvojím ľudom a tvojím dedičstvom, ktorých si vyviedol z Egypta, zprostred železnej pece, 52 a tak nech sú tvoje oči otvorené na pokornú prosbu tvojho služobníka a na pokornú prosbu tvojho ľudu Izraela, aby si počul na nich vo všetkom ich volaní k tebe. 53 Lebo ty si ich oddelil sebe za dedičstvo zpomedzi všetkých národov zeme, jako si hovoril skrze Mojžiša, svojho služobníka, keď vyviedol našich otcov z Egypta, Panovníku Hospodine! 54 A stalo sa, keď sa prestal Šalamún modliť Hospodinovi všetku túto modlitbu a pokornú prosbu, že povstal zpred oltára Hospodinovho s kľačania na svojich kolenách spustiac svoje ruky, rozprestreté k nebesiam, 55 a stojac žehnal celé shromaždenie Izraelovo velikým hlasom hovoriac: 56 Požehnaný Hospodin, ktorý dal odpočinutie svojmu ľudu Izraelovi, všetko tak, ako hovoril. Nepadlo ani jediné slovo zo všetkých tých jeho dobrých slov, ktoré hovoril skrze Mojžiša, svojho služobníka. 57 Nech je Hospodin, náš Bôh, s nami, jako bol s našimi otcami, nech nás neopustí a nech nás neodmietne, 58 aby naklonil naše srdce k sebe, aby sme chodili po všetkých jeho cestách a ostríhali jeho prikázania, jeho ustanovenia a jeho súdy, ktoré prikázal našim otcom. 59 A nech sú tieto moje slová, ktorými som pokorne prosil pred Hospodinom, blízke Hospodinovi, nášmu Bohu, vodne i vnoci, aby činil súd svojho služobníka a súd svojho ľudu Izraela, vždy v ten istý deň to, čo na ktorý pripadne, 60 aby poznaly všetky národy zeme, že Hospodin je Bôh, a že niet iného. 61 A tak nech je celé vaše srdce s Hospodinom, naším Bohom, aby ste chodili v jeho ustanoveniach a aby ste ostríhali jeho prikázania jako tohoto dňa. 62 A kráľ a všetok Izrael s ním obetovali bitnú obeť pred Hospodinom. 63 A Šalamún obetoval bitnú obeť pokojnú, ktorú obetoval Hospodinovi dvadsaťdva tisíc volov, a drobného stáda sto dvadsať tisíc, a tak posvätili dom Hospodinov kráľ i všetci synovia Izraelovi. 64 Toho dňa posvätil kráľ prostredok dvora, ktorý je pred domom Hospodinovým, lebo tam obetoval zápalnú obeť aj obetný dar obilný i tuky pokojných obetí, lebo medený oltár, ktorý bol pred Hospodinom, bol malý na to, aby bol mohol pojať takú zápalnú obeť a taký obetný dar obilný i tie tuky pokojných obetí. 65 A tedy slávil Šalamún toho času slávnosť a celý Izrael s ním, veľké shromaždenie, sídené z celej zeme, odtiaľ, ako sa ide do Chamatu, až po Egyptský potok, pred Hospodinom, naším Bohom, sedem dní a sedem dní, štrnásť dní. 66 Potom ôsmeho dňa prepustil ľud. A oni požehnajúc kráľa odišli do svojich stánov radujúci sa a veselého srdca pre všetko to dobré, ktoré učinil Hospodin Dávidovi, svojmu služobníkovi, a Izraelovi, svojmu ľudu.

Verš 64

Toho dňa posvätil kráľ prostredok dvora, ktorý je pred domom Hospodinovým, lebo tam obetoval zápalnú obeť aj obetný dar obilný i tuky pokojných obetí, lebo medený oltár, ktorý bol pred Hospodinom, bol malý na to, aby bol mohol pojať takú zápalnú obeť a taký obetný dar obilný i tie tuky pokojných obetí.

2Krn 7:7 - A Šalamún posvätil prostredok dvora, ktorý je pred domom Hospodinovým, lebo tam obetoval zápalné obeti i tuky pokojných obetí, pretože medený oltár, ktorý spravil Šalamún, nestačil pojať zápal a obilný dar obetný a tuky.

Verš 1

Vtedy shromaždil Šalamún starších Izraelových a všetky hlavy jeho pokolení, kniežatá otcov synov Izraelových k sebe, ku kráľovi Šalamúnovi, do Jeruzalema, aby preniesli truhlu smluvy Hospodinovej hore, z mesta Dávidovho, ktorý je Sion.

2Krn 5:2 - Vtedy shromaždil Šalamún starších Izraelových i všetky hlavy pokolení, kniežatá otcov čeľadí synov Izraelových, do Jeruzalema, aby preniesli truhlu smluvy Hospodinovej hore z mesta Dávidovho, ktorým je Sion.

2Sam 5:9 - Potom býval Dávid na tom hrade a nazval ho mestom Dávidovým. A Dávid ho vystavil dokola od Millo až do vnútra.

2Sam 6:12 - Potom oznámili kráľovi Dávidovi, že vraj Hospodin požehnal dom Obed-edoma i všetko, čo má, pre truhlu Božiu. Vtedy išiel Dávid a dopravil truhlu Božiu z domu Obed-edoma hore do mesta Dávidovho s radosťou.

2Sam 6:17 - A keď doniesli truhlu Hospodinovu, postavili ju na jej miesto, naprostred stánu, ktorý jej bol postavil Dávid. A Dávid obetoval zápalné obeti pred Hospodinom i pokojné obeti.

Verš 9

Nebolo v truhle ničoho, iba dvoje kamenných dosiek, ktoré tam položil Mojžiš na Chórebe, keď učinil Hospodin smluvu so synmi Izraelovými vtedy, keď vyšli z Egyptskej zeme.

Ex 34:27 - A Hospodin riekol Mojžišovi: Napíš si tieto slová, lebo na základe týchto slov učinil som smluvu s tebou a s Izraelom.

Verš 11

takže nemohli kňazi obstáť a slúžiť pre oblak, lebo sláva Hospodinova naplnila dom Hospodinov.

Ex 40:34 - A oblak zakryl stán shromaždenia, a sláva Hospodinova naplnila príbytok,

2Krn 7:2 - takže nemohli kňazi vojsť do domu Hospodinovho, lebo sláva Hospodinova naplnila dom Hospodinov.

Verš 12

Vtedy povedal Šalamún: Hospodin riekol, že chce bývať v mrákave.

Ex 20:21 - Ľud tedy stál zďaleka, a Mojžiš sa priblížil k mrákave, kde bol Bôh.

Lv 16:2 - A Hospodin riekol Mojžišovi: Hovor Áronovi, svojmu bratovi, aby nevchádzal hocikedy do svätyne, do vnútra za oponu pred pokrývku, ktorá je na truhle, aby nezomrel, lebo sa v oblaku ukážem nad pokrývkou.

Dt 4:11 - Vtedy ste sa priblížili a stáli ste pod vrchom, ktorý horel ohňom až hore do samého neba, a bola na ňom tma, oblak a mrákava.

Dt 5:22 - Tie slová hovoril Hospodin všetkému vášmu shromaždeniu na vrchu zprostred ohňa, oblaku a mrákavy veľkým hlasom a nepridal k tomu. A napísal ich na dve kamenné dosky a dal ich mne.

2Krn 6:1 - Vtedy povedal Šalamún: Hospodin riekol, že chce bývať v mrákave.

Verš 46

Keby zhrešili proti tebe (lebo veď nieto človeka, ktorý by nehrešil), a rozhneval by si sa na nich a vydal by si ich nepriateľovi, a ich jatci by ich zajali do zeme nepriateľa, už či ďalekej a či blízkej,

2Krn 6:36 - Keby zhrešili proti tebe, lebo veď nieto človeka, ktorý by nehrešil, a rozhneval by si sa na nich a vydal by si ich nepriateľovi, a ich jatci by ich zajali do ďalekej zeme alebo hoc i do blízkej,

Prís 20:9 - Kto môže povedať: Očistil som svoje srdce, som čistý od svojho hriechu?

Kaz 7:20 - Lebo niet spravedlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobré a nehrešil.

1Jn 1:8 - Keď povieme, že nemáme hriechu, sami seba zvodíme, a niet v nás pravdy.

1Jn 1:10 - Keď povieme, že sme nehrešili, robíme ho lhárom, a niet v nás jeho slova.

Verš 16

Po celý čas od toho dňa, ktorého som vyviedol svoj ľud Izraela z Egypta, nevyvolil som si niktorého mesta z niktorého pokolenia Izraelovho vystaviť dom, aby tam bolo moje meno, ale som si vyvolil Dávida, aby bol nad mojím ľudom Izraelom.

2Sam 7:6 - Lebo veď som nebýval v dome od toho dňa, ktorého som vyviedol synov Izraelových z Egypta hore až do tohoto dňa, ale som chodil sem a ta v stáne a v svätopríbytku.

2Krn 6:5 - Po celý čas od toho dňa, ktorého som vyviedol svoj ľud z Egyptskej zeme, nevyvolil som si niktorého mesta z niktorého pokolenia Izraelovho vystaviť dom, aby tam bolo moje meno, ani som si nevyvolil niktorého muža, aby bol vojvodom nad mojím ľudom Izraelom;

Verš 17

A bolo to v srdci Dávida, môjho otca, vystaviť dom menu Hospodina, Boha Izraelovho.

2Sam 7:2 - že povedal kráľ prorokovi Nátanovi: Pozri, prosím, ja bývam v cedrovom dome, a truhla Božia býva medzi pokrovcami.

1Krn 17:1 - A stalo sa, keď už býval Dávid vo svojom dome, že povedal Dávid prorokovi Nátanovi: Hľa, ja bývam v cedrovom dome, a truhla smluvy Hospodinovej býva pod pokrovcami.

2Krn 6:7 - A Dávid, môj otec, zamýšľal vystaviť menu Hospodina, Boha Izraelovho, dom.

Verš 53

Lebo ty si ich oddelil sebe za dedičstvo zpomedzi všetkých národov zeme, jako si hovoril skrze Mojžiša, svojho služobníka, keď vyviedol našich otcov z Egypta, Panovníku Hospodine!

Ex 19:5 - Tak teraz ak naozaj budete poslúchať môj hlas a budete ostríhať moju smluvu, budete mi zvláštnym vlastníctvom nad všetky národy, lebo veď moja je celá zem.

Dt 4:20 - Ale vás vzal Hospodin a vyviedol vás zo železnej pece, z Egypta, aby ste mu boli ľudom dedičstva, jako je tomu dnes.

Dt 7:6 - Lebo ty si svätý ľud Hospodinovi, svojmu Bohu. Teba si vyvolil Hospodin, tvoj Bôh, aby si mu bol ľudom zvláštneho vlastníctva nad všetky národy, ktoré sú na tvári zeme.

Dt 9:26 - A modlil som sa Hospodinovi a povedal som: Panovníku Hospodine, nezkaz svojho ľudu a svojho dedičstva, ktoré si vykúpil svojou veľkosťou, ktoré si vyviedol z Egypta silnou rukou!

Dt 9:29 - A oni sú predsa len tvojím ľuďom a tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol vo svojej veľkej sile a svojím vystretým ramenom.

Dt 14:2 - Lebo ty si svätý ľud Hospodinovi, svojmu Bohu, a teba si vyvolil Hospodin, aby si mu bol ľudom zvláštneho vlastníctva nad všetky národy, ktoré sú na tvári zeme.

Verš 22

A Šalamún sa postavil pred oltár Hospodinov pred celým shromaždením Izraelovým a rozprestrúc svoje ruky k nebesiam

2Krn 6:12 - A postavil sa pred oltár Hospodinov pred celým shromaždením Izraelovým a rozprestrel svoje ruky.

Verš 56

Požehnaný Hospodin, ktorý dal odpočinutie svojmu ľudu Izraelovi, všetko tak, ako hovoril. Nepadlo ani jediné slovo zo všetkých tých jeho dobrých slov, ktoré hovoril skrze Mojžiša, svojho služobníka.

Joz 21:45 - Nepadlo nesplnené ani slovo zo všetkých tých dobrých slov, ktoré hovoril Hospodin domu Izraelovmu. Všetko sa splnilo.

Verš 25

A tak teraz, Hospodine, Bože Izraelov, zachovaj svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, to, čo si mu hovoril, povediac: Nebude ti vyhladený muž zpred tvojej tvári, ktorý by sedel na tróne Izraelovom, ak len budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu, aby chodili predo mnou, jako si ty chodil predo mnou.

2Sam 7:12 - Keď sa vyplnia tvoje dni, a budeš ležať so svojimi otcami, postavím tvoje semeno po tebe, ktoré vyjde z tvojho života, a upevním jeho kráľovstvo.

2Sam 7:16 - A nepodvrátiteľne stály bude tvoj dom a tvoje kráľovstvo až na veky pred tebou, a tvoj trón bude stáť pevne až na veky.-

1Kr 2:4 - aby Hospodin postavil svoje slovo, ktoré hovoril o mne povediac: Ak budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu tak, aby chodili predo mnou v pravde celým svojím srdcom a celou svojou dušou, tak povedal: Nebude ti vyplienený muž s trónu Izraelovho.

Ž 132:12 - Ak budú tvoji synovia ostríhať moju smluvu a moje svedoctvá, ktorým ich budem učiť, budú aj ich synovia sedieť na tvojom tróne až na veky.

Verš 27

Lebo či vskutku bude Bôh bývať na zemi?! Veď hľa, nebesia a nebesia nebies ťa neobsiahnu, a čo potom tento dom, ktorý som vystavil!

2Krn 2:6 - Ale však kto aj bude môcť vystaviť jemu dom, lebo veď nebesia a nebesia nebies ho nemôžu obsiahnuť, a ktože som potom ja, aby som mu mal vystaviť dom, krome nato, aby kadili pred ním!

Iz 66:1 - Takto hovorí Hospodin: Nebesia sú mi stolicou, a zem je podnožou mojich nôh. Kde jaký je to dom, ktorý mi vystavíte? Alebo kde je nejaké miesto môjho odpočinku?

Jer 23:24 - Či sa azda niekto skryje voľakde na skrytých miestach, aby som ho ja nevidel? hovorí Hospodin. Či azda ja nevyplňujem nebies i zeme? hovorí Hospodin.

Sk 7:49 - Nebo mi je trónom a zem podnožou mojim nohám; akýže mi vystavíte dom? hovorí Pán. Alebo kde jaké je miesto môjho odpočinku?

Verš 60

aby poznaly všetky národy zeme, že Hospodin je Bôh, a že niet iného.

Dt 4:35 - Tebe to bolo ukázané nato, aby si vedel, že Hospodin je Bôh, a že niet iného krome neho.

Dt 4:39 - A tedy máš vedieť dnes a vezmeš si to k srdcu, že Hospodin je Bôh na nebi hore i na zemi dole a niet iného.

Verš 29

aby boly tvoje oči otvorené na tento dom noc i deň, na miesto, o ktorom si povedal: Nechže je moje meno tam, aby si vyslýchal modlitbu, ktorú sa bude modliť tvoj služobník na tomto mieste.

Dt 12:11 - vtedy na to miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, váš Bôh, nato, aby tam prebývalo jeho meno, budete donášať všetko to, čo vám ja prikazujem, svoje zápalné obeti a svoje bitné obeti, svoje desatiny a obeť pozdvihnutia svojej ruky jako i všetko najlepšie svojich sľubov, ktoré sľúbite Hospodinovi.

Verš 63

A Šalamún obetoval bitnú obeť pokojnú, ktorú obetoval Hospodinovi dvadsaťdva tisíc volov, a drobného stáda sto dvadsať tisíc, a tak posvätili dom Hospodinov kráľ i všetci synovia Izraelovi.

2Krn 7:5 - A kráľ Šalamún obetoval bitnú obeť, dvadsaťdva tisíc volov a oviec sto dvadsať tisíc, a tak posvätili dom Boží kráľ i všetok ľud.

1Kr 8,2 - Etanim (etáním) bolo starokanaánske meno siedmeho mesiaca, ktorý sa neskoršie volal tišri. Sviatky, o ktorých je reč, boli sviatky Stánkov.

1Kr 8,4 - "Stan zhromaždenia" bol Mojžišov svätostánok, ktorý podľa 2 Krn 1,3 bol v Gabaone.

1Kr 8,8 - Tam sú po dnešný deň - rozumie sa: do čias písania tejto knihy.

1Kr 8,9 - Porov. Ex 25,16.

1Kr 8,10 - Porov. Ex 40,34 n.

1Kr 8,18 - Porov. 2 Sam 7.

1Kr 8,21 - Pánovou zmluvou sa rozumejú dve kamenné tabule zákona, ktoré boli v arche zmluvy.

1Kr 8,31 - Myslí sa na prípad, keď sú dvaja obvinení tým istým zločinom: vinník a niekto nevinný. Niet dostatočných dôkazov, preto ich kliatbou donútia, aby sa očistili prísahou pred oltárom. Boh túto prísahu počuje, krivoprísažníka potresce, nevinného odmení.

1Kr 8,37 - Rozumie sa úpal, ktorý spáli zbožie na poli.

1Kr 8,42 - "Vystreté rameno" označuje moc, ktorou Boh pomáha, ale aj tresce.

1Kr 8,65 - Hetejské mesto Emat ležalo severne od Palestíny, pri rieke Orontes. Vchod do Ematu bola dolina medzi Libanonom a Antilibanonom, cez ktorú sa z Palestíny išlo do tohto mesta. - Egyptský potok, ktorým sa v Biblii často označuje južná hranica Palestíny, je pravdepodobne dnešný Wadi el-Ariš.