1. kniha kráľov

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

1Kr 8, 1-66

1 Potom dal Šalamún zhromaždiť starších Izraela, všetkých kmeňových predákov a kniežatá čeľadí Izraelcov k sebe do Jeruzalema, aby vyniesli truhlu zmluvy Hospodinovej z mesta Dávidovho, to jest zo Siona. 2 Zhromaždili sa teda ku kráľovi Šalamúnovi všetci mužovia Izraela vo sviatok, v mesiaci étáním, ktorý je siedmym mesiacom. 3 Keď došli všetci starší Izraela, kňazi zdvihli truhlu 4 a niesli ju a svätostánok i všetky posvätné nádoby, ktoré boli v stane. Niesli ich kňazi a levíti. 5 Kráľ Šalamún a všetok zbor Izraela, ktorý sa zišiel k nemu pred truhlou, obetovali ovce a hovädzí dobytok v množstve, ktoré nebolo možno zrátať ani spočítať. 6 Kňazi vniesli truhlu zmluvy Hospodinovej na jej miesto do zadnej svätyne, do veľsvätyne, pod krídla cherubov. 7 Keďže cherubi mali roztiahnuté krídla nad miestom truhly, zastierali tak zhora truhlu a žrde. 8 Žrde boli také dlhé, že ich konce boli vidieť z posvätného miesta pred zadnou svätyňou, ale zvonku ich nebolo vidieť. A zostali tam až do dnešného dňa. 9 V truhle nebolo nič, len dve kamenné tabule, ktoré na Chórébe vložil Mojžiš, keď Hospodin uzavrel zmluvu s Izraelcami pri ich vyjdení z Egypta. 10 Keď kňazi vychádzali zo svätyne, oblak naplnil dom Hospodinov, 11 takže kňazi nemohli stáť a posluhovať pre oblak, lebo sláva Hospodinova naplnila dom Hospodinov. 12 Vtedy Šalamún povedal: Hospodin postavil slnko na nebesiach, ale riekol, že bude prebývať v mrákave. 13 Postavil som Ti dom za obydlie, miesto, kde máš naveky prebývať. 14 Potom sa kráľ obrátil a požehnal celé zhromaždenie Izraela. Celé zhromaždenie Izraela stálo. 15 Povedal: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý vlastnou rukou vyplnil to, čo vlastnými ústami zasľúbil môjmu otcovi Dávidovi. 16 Odo dňa, keď som vyviedol svoj izraelský ľud z Egypta, nevyvolil som si v žiadnom izraelskom kmeni miesto pre stavbu domu, aby tam prebývalo moje meno, ale vyvolil som si Dávida, aby bol nad mojím izraelským ľudom. 17 Môj otec Dávid mal vždy na mysli stavbu domu menu Hospodina, Boha Izraela. 18 Hospodin však riekol môjmu otcovi Dávidovi: Keďže máš na mysli stavbu domu môjmu menu, dobre robíš, že to máš na mysli. 19 Lenže ty nebudeš stavať ten dom, ale tvoj syn, ktorý vyjde z tvojich bedier, ten postaví dom môjmu menu. 20 A Hospodin splnil slovo, ktoré dal. Nastúpil som po svojom otcovi Dávidovi, zasadol som na trón Izraela, ako povedal Hospodin, a postavil som dom menu Hospodina, Boha Izraela. 21 Zriadil som tam aj miesto pre truhlu, v ktorej je Hospodinova zmluva, čo uzavrel s našimi otcami, keď ich vyviedol z Egypta. 22 Potom sa postavil Šalamún pred Hospodinov oltár pred celým zhromaždením Izraela, vystrel dlane k nebu 23 a povedal: Hospodine, Bože Izraela, Tebe podobného Boha niet ani hore, ani na nebi, ani dolu na zemi, ktorý by zachovával zmluvu a neochvejnú lásku svojim služobníkom, ktorí celým srdcom chodia pred Tvojou tvárou. 24 Ty si splnil svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu zasľúbil. Zasľúbil si vlastnými ústami a vyplnil vlastnou rukou, ako dokazuje tento deň. 25 A teraz, Hospodine, Bože Izraela, splň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu zasľúbil, keď si riekol: Nevyhladím nikoho spred svojej tváre, kto zasadne na trón Izraela, ak si tvoji synovia budú dávať pozor na svoje cesty tak, že budú po nich predo mnou chodiť, ako chodíš predo mnou ty. 26 Teraz teda, Bože Izraela, nech sa potvrdia Tvoje slová, ktoré si dal môjmu otcovi Dávidovi. 27 Veď či môže prebývať Boh na zemi? Hľa, ani nebesá a nebesá nebies Ťa nemôžu obsiahnuť! O čo menej tento dom, ktorý som postavil. 28 Obráť sa s pozornosťou k modlitbe svojho sluhu a k jeho úpenlivej prosbe, Hospodine, Bože môj, vyslyš volanie a modlitbu, ktorú sa dnes pred Tebou modlí Tvoj služobník. 29 Nech sú Tvoje oči upreté v noci i vo dne na tento dom, na toto miesto, o ktorom si povedal: Tu bude moje meno. Vyslyš modlitbu, ktorú sa Tvoj služobník modlí na tomto mieste. 30 Počuj úpenlivú prosbu svojho služobníka a svojho izraelského ľudu, keď sa budú modliť na tomto mieste; vyslyš z miesta svojho prebývania na nebesiach; a keď vyslyšíš, odpusť! 31 Ak sa niekto prehreší proti blížnemu a kliatbou ho donúti k prísahe, príde a zloží prísahu pred Tvojím oltárom v tomto dome. 32 Ty vyslyš na nebi, zasiahni a rozsúď svojich služobníkov! Vinníka odsúď a jeho konanie uvrhni na jeho hlavu; spravodlivého však obháj a daj mu podľa jeho spravodlivosti. 33 Ak Tvoj izraelský ľud utrpí porážku od nepriateľov, pretože zhrešil proti Tebe, ale ak sa obráti k Tebe, ak bude vyznávať Tvoje meno, modliť sa a úpenlivo prosiť v tomto dome, 34 Ty vyslyš na nebi, odpusť hriech svojho izraelského ľudu, daj sa mu vrátiť do krajiny, ktorú si dal ich otcom. 35 Keď bude nebo zavreté a nebude dažďa, pretože zhrešili proti Tebe, ale budú sa modliť na tomto mieste, vyznávajúc Tvoje meno, a odvrátia sa od svojho hriechu preto, že si ich pokoril, 36 Ty vyslyš na nebi, odpusť hriech svojich služobníkov a svojho izraelského ľudu. Keď ich vyučíš pravej ceste, po ktorej majú kráčať, daj dažďa svojej zemi, ktorú si dal za dedičstvo svojmu ľudu. 37 Ak bude v krajine hlad a mor, ak bude sneť a hrdza, ak budú kobylky a hmyz, ak nepriateľ zovrie niektoré z jeho miest v krajine, alebo akákoľvek iná rana alebo choroba, 38 každú modlitbu, každú úpenlivú prosbu ktoréhokoľvek človeka z celého Tvojho izraelského národa, ak poznajú výčitky svedomia a vystrú svoje dlane k tomuto domu, 39 Ty vyslyš na nebi, na mieste svojho prebývania, a odpusť! Zasiahni a odplať každému podľa celého jeho konania tak, ako spoznáš jeho srdce. Veď jedine Ty poznáš srdce všetkých ľudských synov. 40 Aby sa Ťa báli po všetky dni, kým len budú žiť na zemi, ktorú si dal našim otcom. 41 A keď cudzinec, ktorý nie je z Tvojho izraelského ľudu, príde z ďalekej zeme kvôli Tvojmu menu - 42 lebo sa dopočuje o Tvojom veľkom mene, o Tvojej silnej ruke a o Tvojom vystretom ramene - keď teda príde a bude sa modliť v tomto dome, 43 Ty vyslyš na nebi, na mieste svojho prebývania, a splň všetko, o čo bude k Tebe volať cudzinec, aby sa všetky národy zeme dozvedeli o Tvojom mene, aby sa Ťa báli ako Tvoj izraelský ľud, aby vedeli, že tento dom, ktorý som Ti postavil, je pomenovaný Tvojím menom. 44 Keď vyjde Tvoj ľud do boja proti svojmu nepriateľovi cestou, ktorou ho pošleš, a budú sa modliť k Hospodinovi obrátení k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som vybudoval Tvojmu menu, 45 vyslyš na nebi ich modlitbu, ich úpenlivú prosbu, a dopomôž im k právu! 46 Ak zhrešia proti Tebe - veď nieto človeka, ktorý by nehrešil - a nahneváš sa na nich, vydáš ich nepriateľovi, takže ich odvlečú ich väznitelia ako zajatcov do nepriateľskej krajiny, ďalekej či blízkej, 47 keď vstúpia do seba v krajine, kde budú odvlečení ako zajatci, ak sa obrátia a úpenlivo Ťa budú prosiť v krajine svojich väzniteľov: Zhrešili sme, prevrátene sme konali, sme vinní - 48 a ak sa obrátia k Tebe celým svojím srdcom a celou svojou dušou v krajine svojich väzniteľov, ktorí ich odvliekli do zajatia, a ak sa budú modliť k Tebe obrátení k svojej krajine, ktorú si dal ich otcom, k mestu, ktoré si si vyvolil, a k domu, ktorý som postavil Tvojmu menu, 49 vyslyš na nebi, na mieste svojho prebývania, ich modlitby a ich úpenlivé prosby a dopomôž im k právu! 50 Odpusť svojmu ľudu, čím sa proti Tebe prehrešil, všetky priestupky, ktorých sa dopustil proti Tebe; daj im nájsť milosrdenstvo u ich väzniteľov, aby boli k nim milosrdní. 51 Veď sú Tvojím ľudom a Tvojím dedičstvom, ktoré si vyviedol z Egypta, zo železnej pece. 52 Nech sú Tvoje oči otvorené k úpenlivej prosbe Tvojho služobníka a k úpenlivým prosbám Tvojho izraelského ľudu, aby si počul všetko, o čo budú k Tebe volať. 53 Veď Ty si si ich oddelil za dedičstvo zo všetkých národov zeme, ako si zasľúbil skrze svojho služobníka Mojžiša, keď si vyviedol našich otcov z Egypta, ó Hospodine, Pane! 54 Keď Šalamún skončil celú túto modlitbu i úpenlivú prosbu k Hospodinovi, povstal spred oltára Hospodinovho, kde kľačal na kolenách a kde vystieral dlane k nebu, 55 postavil sa a požehnal celé zhromaždenie Izraela mohutným hlasom: 56 Požehnaný Hospodin, ktorý doprial odpočinok svojmu ľudu izraelskému, ako zasľúbil, takže nepadol ani jeden zo všetkých Jeho vzácnych sľubov, ktoré dal skrze svojho služobníka Mojžiša. 57 Nech je Hospodin, náš Boh, s nami, ako býval s našimi otcami, nech nás neopustí a nezavrhne. 58 Nech sa naše srdcia naklonia k Nemu, aby sme chodili po všetkých Jeho cestách a zachovávali Jeho prikázanie, Jeho ustanovenie a Jeho právne predpisy, ktoré dal našim otcom. 59 Nech sú tieto slová, ktorými som sa modlil pred Hospodinom, blízke Hospodinovi, nášmu Bohu, vo dne v noci, aby hájil právo svojho služobníka a právo svojho ľudu izraelského podľa dennej potreby; 60 aby všetky národy zeme poznali, že On, Hospodin, je Boh, a nikto iný. 61 Nech je vaše srdce celé oddané Hospodinovi, nášmu Bohu, aby ste chodili podľa Jeho ustanovení a zachovali Jeho prikázania ako dnes. 62 Potom obetoval kráľ i celý Izrael s ním pred Hospodinom zábitnú obeť. 63 Šalamún obetoval zábitnú obeť spoločenstva, ku ktorej zabil pre Hospodina dvadsaťdvatisíc býkov a stodvadsaťtisíc oviec. Tak kráľ i všetci Izraelci posvätili dom Hospodinov. 64 V ten deň posvätil kráľ aj stred nádvoria pred domom Hospodinovým, lebo tam obetoval spaľované i pokrmové obete a tuk obetí spoločenstva, keďže bronzový oltár pred Hospodinom bol primalý na to, aby sa naň vmestili spaľované i pokrmové obete i tuk obetí spoločenstva. 65 V tom čase slávil Šalamún a všetok Izrael sviatok, veľké zhromaždenie od Chamátu až po Egyptský potok pred Hospodinom, naším Bohom, za sedem dní a ďalších sedem dní, to jest za štrnásť dní. 66 Na ôsmy deň prepustil ľud. Vtedy požehnávali kráľa a rozišli sa do svojich domov rozradostení a s veselou mysľou pre všetky dobrodenia, ktoré Hospodin učinil svojmu služobníkovi Dávidovi a svojmu izraelskému ľudu.

Verš 64

V ten deň posvätil kráľ aj stred nádvoria pred domom Hospodinovým, lebo tam obetoval spaľované i pokrmové obete a tuk obetí spoločenstva, keďže bronzový oltár pred Hospodinom bol primalý na to, aby sa naň vmestili spaľované i pokrmové obete i tuk obetí spoločenstva.

2Krn 7:7 - Šalamún posvätil stred nádvoria, ktoré je pred domom Hospodinovým. Tam totiž obetoval spaľované obete i tuk z obetí spoločenstva, keďže bronzový oltár, ktorý urobil Šalamún, nestačí brať spaľované a pokrmové obete ani tuk.

Verš 1

Potom dal Šalamún zhromaždiť starších Izraela, všetkých kmeňových predákov a kniežatá čeľadí Izraelcov k sebe do Jeruzalema, aby vyniesli truhlu zmluvy Hospodinovej z mesta Dávidovho, to jest zo Siona.

2Krn 5:2 - Potom Šalamún zhromaždil do Jeruzalema starších Izraela, všetkých kmeňových predákov, kniežatá rodín Izraelcov, aby vyniesli truhlu zmluvy Hospodinovej z mesta Dávidovho, čiže zo Siona.

2Sam 5:9 - Potom Dávid ostal bývať na hrade a nazval ho Dávidovým mestom. Dávid ho budoval dookola od Millo až dovnútra.

2Sam 6:12 - Keď kráľovi Dávidovi oznámili: Pre truhlu Božiu požehnal Hospodin dom Óbéd-Edóma i všetko, čo mal, Dávid odišiel a s radosťou preniesol truhlu Božiu z Óbéd-Edómovho domu do Dávidovho mesta.

2Sam 6:17 - Keď priniesli truhlu Hospodinovu a zložili ju na jej miesto uprostred stánku, ktorý dal Dávid pre ňu postaviť, obetoval Dávid pred Hospodinom spaľované obete a obete spoločenstva.

Verš 9

V truhle nebolo nič, len dve kamenné tabule, ktoré na Chórébe vložil Mojžiš, keď Hospodin uzavrel zmluvu s Izraelcami pri ich vyjdení z Egypta.

Ex 34:27 - Hospodin riekol Mojžišovi: Napíš si tieto slová, lebo na základe týchto slov uzavrel som zmluvu s tebou a Izraelom.

Verš 11

takže kňazi nemohli stáť a posluhovať pre oblak, lebo sláva Hospodinova naplnila dom Hospodinov.

Ex 40:34 - Potom oblak zakryl svätostánok a sláva Hospodinova naplnila príbytok.

2Krn 7:2 - Kňazi nemohli vstúpiť do domu Hospodinovho, lebo ho naplnila Jeho sláva.

Verš 12

Vtedy Šalamún povedal: Hospodin postavil slnko na nebesiach, ale riekol, že bude prebývať v mrákave.

Ex 20:21 - Ľud zostal stáť opodiaľ a Mojžiš sa priblížil k mrákave, v ktorej bol Boh.

Lv 16:2 - Hospodin riekol Mojžišovi: Povedz svojmu bratovi Áronovi, nech nevstupuje hocikedy do svätyne za oponu pred vrchnák, ktorý je na truhle, aby nezomrel, lebo v oblaku sa budem zjavovať nad vrchnákom.

Dt 4:11 - Keď sme sa priblížili a zastali pod vrchom, vrch vzplanul ohňom po samé nebo, zahalené do tmy, oblaku a mrákavy.

Dt 5:22 - Tieto slová hovoril Hospodin mocným hlasom celému vášmu zhromaždeniu na vrchu z ohňa, oblaku a mrákavy, a nepridal nič; napísal ich na dve kamenné dosky a dal ich mne.

2Krn 6:1 - Vtedy povedal Šalamún: Hospodin riekol, že chce bývať v mrákave.

Verš 46

Ak zhrešia proti Tebe - veď nieto človeka, ktorý by nehrešil - a nahneváš sa na nich, vydáš ich nepriateľovi, takže ich odvlečú ich väznitelia ako zajatcov do nepriateľskej krajiny, ďalekej či blízkej,

2Krn 6:36 - Keď zhrešia proti Tebe - veď niet človeka, čo by nehrešil - a nahneváš sa na nich, vydáš ich nepriateľovi, takže ich odvlečú ich väznitelia ako zajatcov do ďalekej alebo blízkej krajiny,

Prís 20:9 - Kto môže povedať: Očistil som si srdce, čistý som od svojho hriechu?

Kaz 7:20 - Lebo nieto na zemi spravodlivého človeka, čo by len dobre robil a nehrešil.

1Jn 1:8 - Ak hovoríme, že nemáme hriech, sami seba klameme a nie je v nás pravda.

1Jn 1:10 - Ak hovoríme, že sme nezhrešili, Jeho robíme klamárom, a Jeho slovo v nás neprebýva.

Verš 16

Odo dňa, keď som vyviedol svoj izraelský ľud z Egypta, nevyvolil som si v žiadnom izraelskom kmeni miesto pre stavbu domu, aby tam prebývalo moje meno, ale vyvolil som si Dávida, aby bol nad mojím izraelským ľudom.

2Sam 7:6 - Veď nebýval som v dome odo dňa, čo som vyviedol Izraelcov z Egypta až podnes, ale chodil som ustavične v stanovom príbytku.

2Krn 6:5 - Odo dňa, ako som vyviedol svoj ľud z Egypta, nevyvolil som ani jedno mesto zo všetkých kmeňov Izraela na postavenie domu, v ktorom by prebývalo moje meno. Nikoho som si nevyvolil, aby bol kniežaťom nad mojím izraelským ľudom.

Verš 17

Môj otec Dávid mal vždy na mysli stavbu domu menu Hospodina, Boha Izraela.

2Sam 7:2 - kráľ povedal prorokovi Nátanovi: Pozri, ja bývam v cédrovom dome, a truhla Božia je umiestnená medzi stanovými závesmi.

1Krn 17:1 - Keď už Dávid býval vo svojom dome, povedal prorokovi Nátanovi: Hľa, ja bývam v cédrovom dome, a truhla zmluvy Hospodinovej pod stanovými závesmi.

2Krn 6:7 - Ale keď si Dávid, môj otec, zaumienil postaviť dom menu Hospodina, Boha Izraela,

Verš 53

Veď Ty si si ich oddelil za dedičstvo zo všetkých národov zeme, ako si zasľúbil skrze svojho služobníka Mojžiša, keď si vyviedol našich otcov z Egypta, ó Hospodine, Pane!

Ex 19:5 - Ak ma budete teraz skutočne poslúchať a zachovávať moju zmluvu, budete mi vlastníctvom medzi všetkými národmi, lebo celá zem je moja.

Dt 4:20 - Vás však vzal Hospodin a vyviedol zo železnej pece, z Egypta, aby ste Mu boli Jeho vlastným národom, ako je to dnes.

Dt 7:6 - Lebo ty si Hospodinovi, svojmu Bohu, svätým ľudom. Teba si vyvolil Hospodin, tvoj Boh, aby si Mu bol vlastným ľudom medzi všetkými národmi, ktoré sú na zemi.

Dt 9:26 - Modlil som sa k Hospodinovi takto: Hospodine, Pane, nezahub svoj ľud a svoje vlastníctvo, ktoré si vykúpil svojou veľkou mocou a ktoré si silnou rukou vyviedol z Egypta.

Dt 9:29 - Veď oni sú Tvojím ľudom a Tvojím vlastníctvom, ktoré si vyviedol svojou veľkou silou a vystretým ramenom.

Dt 14:2 - Lebo pre Hospodina, svojho Boha, si svätým ľudom a teba si vyvolil Hospodin spomedzi národov, ktoré sú na zemi, aby si bol Jeho vlastným ľudom.

Verš 22

Potom sa postavil Šalamún pred Hospodinov oltár pred celým zhromaždením Izraela, vystrel dlane k nebu

2Krn 6:12 - Potom si stal pred oltár Hospodinov pred celým zhromaždením Izraela a vystrel ruky.

Verš 56

Požehnaný Hospodin, ktorý doprial odpočinok svojmu ľudu izraelskému, ako zasľúbil, takže nepadol ani jeden zo všetkých Jeho vzácnych sľubov, ktoré dal skrze svojho služobníka Mojžiša.

Joz 21:45 - Nič nevystalo z tých zasľúbení, ktoré Hospodin dal domu Izraela. Všetko sa splnilo.

Verš 25

A teraz, Hospodine, Bože Izraela, splň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu zasľúbil, keď si riekol: Nevyhladím nikoho spred svojej tváre, kto zasadne na trón Izraela, ak si tvoji synovia budú dávať pozor na svoje cesty tak, že budú po nich predo mnou chodiť, ako chodíš predo mnou ty.

2Sam 7:12 - Keď uplynie tvoj čas, a ty si ľahneš ku svojim otcom, dám ti potomka, ktorý bude pochádzať z teba, a upevním jeho kráľovstvo.

2Sam 7:16 - Trvalý bude tvoj dom i tvoje kráľovstvo večne predo mnou a tvoj trón bude pevný naveky.

1Kr 2:4 - a aby Hospodin splnil svoj sľub, ktorý mi dal: Ak si budú tvoji synovia dávať pozor na svoje cesty a budú chodiť verne predo mnou celým srdcom a celou dušou, nevyhladia mužského nástupcu z trónu Izraela.

Ž 132:12 - Ak tvoji synovia zachovajú moju zmluvu i moje nariadenia, ktoré ich naučím, tak aj ich synovia budú na večné veky sedieť na tvojom tróne.

Verš 27

Veď či môže prebývať Boh na zemi? Hľa, ani nebesá a nebesá nebies Ťa nemôžu obsiahnuť! O čo menej tento dom, ktorý som postavil.

2Krn 2:6 - Teraz mi pošli muža, súceho spracúvať zlato, striebro, bronz, železo, červený purpur, karmazín i modrý purpur, ktorý by vedel zhotovovať rezby spolu s umelcami, ktorých mám v Judsku a v Jeruzaleme, ktorých mi obstaral môj otec Dávid.

Iz 66:1 - Takto vraví Hospodin: Nebesá sú mojím trónom a zem je podnožou mojich nôh! Čo za dom by ste mi mohli postaviť? Kde je miesto, kde by som si odpočinul?

Jer 23:24 - Či sa môže niekto tak skryť v úkrytoch, aby som ho nevidel? - znie výrok Hospodinov. Či ja nenapĺňam nebo i zem? - znie výrok Hospodinov.

Sk 7:49 - Nebesá sú mi trónom a zem podnožím; aký mi teda vystavíte dom, - hovorí Pán, alebo kde je aké miesto pre môj odpočinok?

Verš 60

aby všetky národy zeme poznali, že On, Hospodin, je Boh, a nikto iný.

Dt 4:35 - Tebe bolo dovolené vidieť, že Hospodin je Boh a že okrem Neho niet iného.

Dt 4:39 - Uvedom si to dnes a pripusť si to k srdcu, že Hospodin sám je Bohom na nebi i na zemi dolu, a nieto iného.

Verš 29

Nech sú Tvoje oči upreté v noci i vo dne na tento dom, na toto miesto, o ktorom si povedal: Tu bude moje meno. Vyslyš modlitbu, ktorú sa Tvoj služobník modlí na tomto mieste.

Dt 12:11 - na miesto, ktoré vyvolí Hospodin, váš Boh, na prebývanie svojho mena, budete prinášať všetko, čo vám prikazuje: svoje spaľované i zábitné obete, svoje desiatky a rukami pozdvihované dávky i všetko najlepšie z darov, ktoré ste sľúbili Hospodinovi.

Verš 63

Šalamún obetoval zábitnú obeť spoločenstva, ku ktorej zabil pre Hospodina dvadsaťdvatisíc býkov a stodvadsaťtisíc oviec. Tak kráľ i všetci Izraelci posvätili dom Hospodinov.

2Krn 7:5 - Kráľ Šalamún obetoval ako zábitnú obeť dvadsaťdvatisíc kusov hovädzieho dobytka a stodvadsaťtisíc oviec. Tak posvätil kráľ i všetok ľud Boží dom.

1Kr 8,2 - Etanim (etáním) bolo starokanaánske meno siedmeho mesiaca, ktorý sa neskoršie volal tišri. Sviatky, o ktorých je reč, boli sviatky Stánkov.

1Kr 8,4 - "Stan zhromaždenia" bol Mojžišov svätostánok, ktorý podľa 2 Krn 1,3 bol v Gabaone.

1Kr 8,8 - Tam sú po dnešný deň - rozumie sa: do čias písania tejto knihy.

1Kr 8,9 - Porov. Ex 25,16.

1Kr 8,10 - Porov. Ex 40,34 n.

1Kr 8,18 - Porov. 2 Sam 7.

1Kr 8,21 - Pánovou zmluvou sa rozumejú dve kamenné tabule zákona, ktoré boli v arche zmluvy.

1Kr 8,31 - Myslí sa na prípad, keď sú dvaja obvinení tým istým zločinom: vinník a niekto nevinný. Niet dostatočných dôkazov, preto ich kliatbou donútia, aby sa očistili prísahou pred oltárom. Boh túto prísahu počuje, krivoprísažníka potresce, nevinného odmení.

1Kr 8,37 - Rozumie sa úpal, ktorý spáli zbožie na poli.

1Kr 8,42 - "Vystreté rameno" označuje moc, ktorou Boh pomáha, ale aj tresce.

1Kr 8,65 - Hetejské mesto Emat ležalo severne od Palestíny, pri rieke Orontes. Vchod do Ematu bola dolina medzi Libanonom a Antilibanonom, cez ktorú sa z Palestíny išlo do tohto mesta. - Egyptský potok, ktorým sa v Biblii často označuje južná hranica Palestíny, je pravdepodobne dnešný Wadi el-Ariš.