1. kniha kráľov

Biblia - Sväté písmo

(EKU - Ekumenický preklad)

1Kr 22, 1-54

1 Tri roky nebolo vojny medzi Sýriou a Izraelom. 2 V treťom roku odišiel judský kráľ Jóšafat k izraelskému kráľovi. 3 Izraelský kráľ povedal svojim služobníkom: Iste viete, že Rámot-Gileád patrí nám. My však odkladáme jeho prevzatie z rúk sýrskeho kráľa. 4 Potom sa spýtal Jóšafata: Pôjdeš so mnou do boja proti Rámot-Gileádu? Jóšafat odpovedal izraelskému kráľovi: Som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone. 5 Jóšafat navrhol izraelskému kráľovi: Pýtaj si najprv odpoveď v slove Hospodina. 6 Izraelský kráľ zhromaždil asi štyristo prorokov a spýtal sa ich: Mám sa pustiť do boja proti Rámot-Gileádu alebo sa toho vzdať? Odpovedali: Choď! Pán ho vydá do moci kráľa. 7 Jóšafat však podotkol: Nie je tu aj iný Hospodinov prorok, aby sme sa na neho obrátili? 8 Izraelský kráľ odvetil Jóšafatovi: Je tu ešte jeden, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli spýtať Hospodina. Ja ho však nenávidím, lebo mi neprorokuje nič dobré, ale iba zlé. Je to Mícha, syn Jimlov. Jóšafat ho však zahriakol: Kráľ by sa nemal takto vyjadrovať. 9 Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: Ihneď priveď Míchu, syna Jimlovho! 10 Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšafat sedeli každý na svojom tróne slávnostne odiati na priestranstve pri samárijskej bráne a všetci proroci pred nimi prorokovali. 11 Kenaanov syn Cidkija si zhotovil železné rohy a volal: Takto vraví Hospodin: Nimi budeš vrážať do Sýrčanov, kým s nimi neskoncuješ. 12 Tak prorokovali všetci proroci: Vyprav sa proti Rámot-Gileádu a budeš mať úspech. Hospodin ho vydá do kráľovej moci. 13 Posol, ktorý šiel po Míchu, ho prehováral: Pozor! Predpovede prorokov sú jednoznačne priaznivé pre kráľa. Prispôsob si slová výroku niektorého z nich. Vyjadruj sa priaznivo. 14 Mícha však odpovedal: Akože žije Hospodin, hovoriť budem to, čo mi on povie. 15 Keď prišiel ku kráľovi, ten sa ho spýtal: Mícha, máme ísť do boja proti Rámot-Gileádu, alebo sa toho vzdať? Odpovedal mu: Vyprav sa a zvíťazíš. Hospodin ho vydá do moci kráľovej. 16 Kráľ ho však zahriakol: Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v mene Hospodinovom hovoril iba pravdu? 17 Mícha pokračoval: Videl som celý Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce bez pastiera. Hospodin povedal: Zostali bez pánov. Každý sa môže pokojne vrátiť domov. 18 Izraelský kráľ povedal Jóšafatovi: Nevravel som ti, že mi nebude prorokovať nič dobrého, ale iba zlé? 19 Mícha však povedal: Počuj teda slovo Hospodina: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celý nebeský zástup stáť mu po pravici a ľavici. 20 Hospodin sa spýtal: Kto navedie Achába, aby sa dal na výpravu a padol pri Rámot-Gileáde? Odzneli rôzne návrhy. 21 Tu predstúpil akýsi duch, zastal pred Hospodinom a vyhlásil: Ja ho navediem! Hospodin sa ho spýtal: Ako? 22 Odpovedal: Odídem a stanem sa lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Hospodin povedal: Ty ho iste navedieš. Vyjdi a urob to! 23 Hospodin teraz vložil zrejme lživého ducha do úst všetkých týchto prorokov, kým on sám ti ohlasuje pohromu. 24 Tu pristúpil Kenaanov syn Cidkija, udrel Míchu po líci a spýtal sa ho: Kam šiel Duch Hospodina odo mňa, aby sa zhováral s tebou? 25 Mícha odvetil: To sám uvidíš v deň, keď sa pôjdeš skryť do odľahlého úkrytu. 26 Izraelský kráľ prikázal: Vezmi Míchu a odveď ho k veliteľovi mesta Amónovi a ku kráľovmu synovi Jóašovi. 27 Zahlás: Toto prikazuje kráľ: Hoďte ho do žalára a chovajte ho najnutnejšou dávkou jedla a vody, kým sa šťastne nevrátim. 28 Mícha sa však ozval: Ak sa šťastne vrátiš, Hospodin skrze mňa nehovoril. A dodal: Čujte to, všetky národy! 29 Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšafat sa vypravili proti Rámot-Gileádu. 30 Izraelský kráľ navrhol Jóšafatovi: Ja pôjdem do boja v prestrojení, ale ty si obleč svoje šaty. Izraelský kráľ sa prestrojil a tak šiel do boja. 31 Sýrsky kráľ však vydal tridsiatim dvom veliteľom bojových vozov príkaz: Neútočte proti malému ani proti veľkému, ale jedine proti izraelskému kráľovi. 32 Keď velitelia bojových vozov zbadali Jóšafata, pokladali ho za izraelského kráľa a zaútočili naňho. Jóšafat volal o pomoc. 33 Len čo zistili velitelia bojových vozov, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho. 34 Vtom ktosi len tak napol luk a zasiahol izraelského kráľa medzi články brnenia. Ten prikázal svojmu pohoničovi: Obráť sa a vyvez ma z bojiska, lebo som ranený. 35 Keďže sa v ten deň boj vystupňoval, kráľ musel zotrvať v bojovom voze proti Sýrčanom. Večer zomrel. Krv z rany stekala na dno voza. 36 Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny! 37 Kráľ zomrel! Potom odišli do Samárie a tam ho pochovali. 38 Keď pri samárijskom rybníku oplachovali voz, psy chlípali jeho krv a neviestky sa v nej umývali podľa Hospodinovho slova, ktoré vyriekol. 39 Ostatné skutky Achábove, všetko čo vykonal, slonovinou ozdobený palác, ktorý postavil, všetky mestá, ktoré vybudoval, je napísané v Kronike izraelských kráľov. 40 Keď sa Acháb uložil k svojim predkom, stal sa po ňom kráľom jeho syn Achazja. 41 Ásov syn Jóšafat sa stal kráľom nad Júdom vo štvrtom roku vlády izraelského kráľa Achába. 42 Jóšafat mal tridsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, Šilchiho dcéra, sa volala Azúba. 43 Chodil po všetkých cestách svojho otca Ásu. Neodchýlil sa od nich, konal, čo Hospodin uznáva za správne. 44 Výšiny však nezanikli, ľud na nich ešte obetoval a pálil tymian. 45 Jóšafat nažíval s izraelským kráľom v pokoji. 46 Ostatné Jóšafatove skutky, hrdinstvo, ktoré dokázal, jeho boje, sú opísané v Kronike judských kráľov. 47 Zvyšok zasvätencov modloslužobného smilstva, čo ešte zostal z čias jeho otca Ásu, vyhostil z krajiny. 48 V Edóme vtedy nemali kráľa, ale len kráľovského miestodržiteľa. 49 Jóšafat dal vybudovať námorné loďstvo, ktoré sa malo plaviť do Ofíru po zlato. Lode však nevyplávali, lebo stroskotali v Ecjón-Geberi. 50 Vtedy navrhol Achábov syn Achazja Jóšafatovi: Moji služobníci by sa mohli plaviť s tvojimi. Jóšafat s tým však nesúhlasil. 51 Jóšafat odišiel k svojim predkom a bol pochovaný pri nich v meste Dávida, svojho otca. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jehóram. 52 Achábov syn Achazja sa stal kráľom nad Izraelom v Samárii v sedemnástom roku vlády judského kráľa Jóšafata. Nad Izraelom vládol dva roky. 53 Robil to, čo je zlé pred Hospodinom. Chodil po ceste svojho otca, po ceste svojej matky a po ceste Nebatovho syna Járobeáma, ktorý strhol Izrael na hriech. 54 Slúžil Baálovi a uctieval ho, čím urážal Hospodina, Boha Izraela, presne podľa vzoru svojho otca.

Verš 41

Ásov syn Jóšafat sa stal kráľom nad Júdom vo štvrtom roku vlády izraelského kráľa Achába.

2Krn 20:31 - Jóšafat vládol nad Judskom. Mal tridsať rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Šilchiho, sa volala Azúba.

Verš 2

V treťom roku odišiel judský kráľ Jóšafat k izraelskému kráľovi.

2Krn 18:1 - Jóšafat mal nesmierne bohatstvo a slávu. Zošvagril sa s Achábom.

Verš 19

Mícha však povedal: Počuj teda slovo Hospodina: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celý nebeský zástup stáť mu po pravici a ľavici.

2Krn 18:18 - Ten však pokračoval: Preto čujte slovo Hospodina: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celé nebeské vojsko mu stálo po pravici i ľavici.

Jób 1:6 - Jedného dňa, keď Boží synovia predstúpili pred Hospodina, prišiel medzi nich aj satan.

Jób 2:1 - Jedného dňa, keď Boží synovia predstúpili pred Hospodina, prišiel medzi nich aj satan, aby sa ukázal Hospodinovi.

Verš 10

Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšafat sedeli každý na svojom tróne slávnostne odiati na priestranstve pri samárijskej bráne a všetci proroci pred nimi prorokovali.

2Krn 18:9 - Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšafat sedeli každý na svojom tróne zaodiati v kráľovskom rúchu. Sedeli na humne pri vchode do samárijskej brány a všetci proroci pred nimi prorokovali.

1Kr 22,1 - Nadväzuje sa na vojny s Benadadom (hl. 20), po ktorých trval mier tri roky.

1Kr 22,2 - Jozafat "zostúpil", pretože Samária leží o 350 m nižšie než Jeruzalem. Nepriateľstvá medzi Izraelom a Júdom prestali, tieto dve kráľovstvá uzavrú dokonca aj vojenskú zmluvu a ich králi vstúpia vzájomne do rodiny.

1Kr 22,6 - Neboli to proroci Pánovi, boli to hadači, ktorí prorokovali tak, ako to bolo kráľovi po chuti. Spomínajú Pána, lebo je tam Jozafat, o ktorom vedia, že je Pánov ctiteľ. Ale Jozafat vybadal, čo sú to za proroci, preto hľadá proroka pravého.

1Kr 22,15-16 - Micheáš posmešne predpovedá úspešný výsledok vojny, lebo vie, že si kráľ žiada takéto proroctvo, ale kráľ zbadá, že prorok nehovorí vážne.

1Kr 22,21 - Z činnosti toho ducha vidieť, že to bol zlý duch.

1Kr 22,22 - Pán nerobí zlo, len ho neprekazí. Achab nemusel poslúchať falošných prorokov, ktorí boli nástrojmi zlého ducha, veď Pán posiela k nemu svojho proroka, Micheáša.

1Kr 22,26 - "Kráľovič" (dosl. "kráľov syn") Joas je nám ináč neznámy. Vulg číta: "synovi Amelechovmu".

1Kr 22,28 - Slová v zátvorkách nepatria do pôvodnej osnovy. Pridal ich tam z Mich 1,2 niekto, kto si tohto Micheáša, syna Jemlu, zmýlil s iným Micheášom, od ktorého máme prorocký spis a ktorý pôsobil oveľa neskoršie.

1Kr 22,38 - Zmienka o smilniciach, ktorú sme dali do zátvoriek, nepatrí do osnovy. Doložil ju niektorý prihorlivý opisovač, ktorý chcel Achaba ešte viac zhanobiť. Niektoré osnovy LXX píšu dokonca, že Achabovu krv lízali aj svine.

1Kr 22,47 - O zasvätencoch pozri pozn. k 14,24.

1Kr 22,49 - O taršišských lodiach pozri pozn. k 10,22. O Asiongaberi pozn. k 9,26.