1. kniha kráľov

1 (EKU) Po týchto udalostiach sa stalo toto: Jezreelský Nábot mal vinicu v Jezreeli vedľa paláca samárijského kráľa Achába.
1 (ROH) A po tých udalostiach stalo sa toto. Nábot Jizreelský mal vinicu, ktorá bola v Jizreele vedľa paláca Achaba, kráľa Samárie.

2 (EKU) Acháb navrhoval Nábotovi: Prepusť mi svoju vinicu. Hodila by sa mi na zeleninovú záhradu, lebo sa nachádza hneď pri mojom dome. Vymením ti ju za lepšiu alebo, ak by si radšej chcel, vyplatím ti jej kúpnu cenu v hotovosti.
2 (ROH) A Achab hovoril Nábotovi a riekol: Daj mi svoju vinicu a bude mi zahradou na zeleniny, lebo je blízko vedľa môjho domu, a dám ti za ňu lepšiu vinicu, ako je tá. Alebo ak sa ti ľúbi, dám ti za ňu peňazí, koľko je hodna.

3 (EKU) Nábot však povedal Achábovi: Chráň ma Hospodin, aby som ti prepustil dedičstvo po svojich otcoch.
3 (ROH) Ale Nábot riekol Achabovi: Od toho nech ma zachová Hospodin, aby som dal tebe dedičstvo svojich otcov!

4 (EKU) Acháb prišiel domov mrzutý a podráždený pre odpoveď, ktorú mu dal jezreelský Nábot, keď povedal: Dedičstvo po svojich otcoch ti neprepustím. Ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a neprijal jedlo.
4 (ROH) Vtedy prišiel Achab do svojho domu, namrzený a nahnevaný pre slovo, ktoré mu hovoril Nábot Jizreelský, vraj nedám ti dedičstva svojich otcov. A ľahnúc si na svoju posteľ odvrátil svoju tvár a nejedol chleba.

5 (EKU) Tu prišla k nemu jeho žena Ízebel a spýtala sa ho: Čo sa stalo, že máš skleslú náladu a nič neješ?
5 (ROH) V tom prišla k nemu Jezábeľ, jeho žena, a hovorila mu: Prečo je tvoj duch namrzený, a neješ chleba?

6 (EKU) Odvetil jej: Ale, mal som rozhovor s jezreelským Nábotom. Navrhol som mu: Prepusť mi svoju vinicu za peniaze alebo, ak sa ti páči, vymením ti ju za inú. On sa však vyjadril: Svoju vinicu ti neprepustím.
6 (ROH) A hovoril jej a povedal: Preto, lebo som hovoril Nábotovi Jizreelskému a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak sa ti ľúbi, dám ti za ňu inú vinicu. Ale on odpovedal: Nedám ti svojej vinice.

7 (EKU) Jeho žena Ízebel mu povedala: Nad Izraelom vládneš predsa ty! Vstaň, najedz sa a buď dobrej mysle. Ja sama ti dám vinicu jezreelského Nábota.
7 (ROH) Na to mu riekla Jezábeľ, jeho žena: A ty teraz vykonávaš kráľovskú moc nad Izraelom? Vstaň pojedz chlieb a buď dobrej vôle. Ja ti dám vinicu Nábota Jizreelského.

8 (EKU) Potom napísala v mene Achábovom listy, zapečatila ich jeho pečaťou a poslala ich starším a šľachticom, čo bývali s Nábotom v jeho meste.
8 (ROH) A napísala list v mene Achabovom a zapečatila jeho pečaťou a poslala list starším a popredným, ktorí boli v jeho meste, a ktorí bývali s Nábotom.

9 (EKU) V listoch písala: Vyhláste pôst a Nábota posaďte do čela ľudu!
9 (ROH) A v liste napísala nasledovne: Vyhláste pôst a posaďte Nábota na prvé miesto ľudu.

10 (EKU) Posaďte proti nemu dvoch podliakov. Tí nech dosvedčia, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Potom ho vyveďte a kameňujte, kým nezomrie.
10 (ROH) A posaďte dvoch mužov, synov beliála, naproti nemu, ktorí budú svedčiť na neho povediac: Zlorečil si Bohu i kráľovi. Potom ho vyveďte a ukameňujte, aby zomrel.

11 (EKU) Muži jeho mesta, starší i šľachtici, ktorí bývali s ním v tom meste, vykonali, ako im nariadila Ízebel, ako bolo napísané v listoch, ktoré im poslala.
11 (ROH) A mužovia jeho mesta, starší a poprední, ktorí bývali v jeho meste, urobili tak, ako im rozkázala Jezábeľ, ako bolo napísané v liste, ktorý im poslala.

12 (EKU) Vyhlásili pôst a Nábota posadili na čelo ľudu.
12 (ROH) Vyhlásili pôst a posadili Nábota na predné miesto ľudu.

13 (EKU) Nato prišli tí dvaja podliaci a zasadli oproti nemu. Verejne svedčili proti Nábotovi, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Potom ho vyviedli za mesto a kameňovali ho, kým nezomrel.
13 (ROH) Potom prišli dvaja mužovia, synovia beliála, a posadili sa naproti nemu. A tí mužovia beliála svedčili na neho, na Nábota, pred ľudom a riekli: Nábot zlorečil Bohu i kráľovi! A vyviedli ho von za mesto a uhádzali ho kamením, až i zomrel.

14 (EKU) Ízebel odkázali: Nábot bol ukameňovaný a zomrel.
14 (ROH) Potom poslali k Jezábeli zprávu: Nábot je ukameňovaný a zomrel.

15 (EKU) Keď sa Ízebel dozvedela, že bol Nábot ukameňovaný a zomrel, povedala Achábovi: Vstaň, zaber vinicu jezreelského Nábota, ktorú ti nechcel predať, lebo Nábot už nežije, je mŕtvy.
15 (ROH) A stalo sa, keď počula Jezábeľ, že je Nábot ukameňovaný a že zomrel, že povedala Jezábeľ Achabovi: Vstaň, vezmi do vlastníctva vinicu Nábota Jizreelského, ktorú ti nechcel dať za peniaze, lebo Nábot už nežije, ale zomrel.

16 (EKU) Len čo sa Acháb dopočul, že Nábot je mŕtvy, vstal, odišiel do vinice jezreelského Nábota a zabral ju.
16 (ROH) A keď počul Achab, že zomrel Nábot, vstal Achab, aby odišiel dolu do vinice Nábota Jizreelského, aby ju prevzal do vlastníctva.

17 (EKU) Vtedy oslovil Hospodin tišbejského Eliáša:
17 (ROH) Vtedy stalo sa slovo Hospodinovo k Eliášovi Tišbänskému povediac:

18 (EKU) Vstaň, zíď, aby si sa stretol s izraelským kráľom Achábom zo Samárie. Je práve v Nábotovej vinici, kam odišiel, aby si ju privlastnil.
18 (ROH) Vstaň, idi dolu vústrety Achabovi, izraelskému kráľovi, ktorý býva v Samárii, hľa, je vo vinici Nábotovej, do ktorej sišiel, aby ju prevzal do vlastníctva.

19 (EKU) Povedz mu: Vraždil si a ešte i zaberáš? Ďalej mu povedz: Takto vraví Hospodin: Tam, kde psy lízali krv Nábotovu, budú lízať aj tvoju.
19 (ROH) A budeš mu hovoriť a povieš: Takto hovorí Hospodin: Zavraždil si? A či vezmeš aj do vlastníctva? A ešte mu budeš hovoriť a povieš: Takto hovorí Hospodin: Na mieste, na ktorom psi lízali krv Nábotovu psi budú lízať i tvoju krv.

20 (EKU) Acháb povedal Eliášovi: Tak si ma našiel, nepriateľ môj? Odpovedal: Našiel, pretože si sa zapredal a robíš to, čo je zlé pred Hospodinom.
20 (ROH) Na to povedal Achab Eliášovi: Či si ma našiel, môj nepriateľu? A riekol: Našiel, pretože si sa predal robiť to, čo je zlé v očiach Hospodinových.

21 (EKU) Nuž privodím na teba pohromu, zmetiem ti potomstvo, tebe, Achábovi, vykynožím všetkých, čo sú mužského rodu, otrokov i slobodných v Izraeli.
21 (ROH) Hľa, uvediem na teba zlé a odpracem po tebe a vyplienim Achabovi močiaceho na stenu, a to zavretého i opusteného, v Izraelovi.

22 (EKU) S tvojím domom naložím ako s domom Járobeáma, syna Nebatovho a s domom Bašu, syna Achijovho, za urážku, ktorej sa mi dostalo, a za to, že si na hriech zviedol Izrael.
22 (ROH) A dám, aby bol tvoj dom ako dom Jeroboáma, syna Nebátovho a jako dom Bášu, syna Achiášovho, pre popudzovanie, ktorým si ma popudzoval, a spôsobil si to, aby hrešil Izrael.

23 (EKU) Aj o Ízebel sa zmienil Hospodin: Ízebel zožerú psy pri hradbách Jezreela.
23 (ROH) Aj o Jezábeli hovoril Hospodin a riekol: Psi budú žrať Jezábeľ medzi múrami Jizreela.

24 (EKU) Keď niekto z Achábovho príbuzenstva zomrie v meste, zožerú ho psy, keď zomrie na poli, rozďobe ho nebeské vtáctvo.
24 (ROH) Toho, kto zomrie Achabovi v meste, budú žrať psi, a toho, kto zomrie na poli, budú žrať nebeskí vtáci.

25 (EKU) Veru nikto nebol taký zapredanec ako Acháb, aby robil to, čo sa protivilo Hospodinovi. K tomu ho podnecovala jeho žena Ízebel.
25 (ROH) Len že nebolo takého jako Achab, ktorý sa predal robiť to, čo je zlé v očiach Hospodinových, ktorého zvádzala Jezábeľ, jeho žena.

26 (EKU) Veľmi odpudivo pôsobil tým, že sa pridržiaval modiel, celkom podľa vzoru Amorejčanov, ktorých Hospodin vyhnal spred Izraelitov.
26 (ROH) A páchal veľkú ohavnosť chodiac za ukydanými bohy celkom tak, ako robili Amoreji, ktorých vyhnal Hospodin zpred tvári synov Izraelových.

27 (EKU) Keď počul Acháb tieto slová, roztrhol si šaty, navliekol si na holé telo vrecovinu, postil sa, spával vo vrecovine a správal sa skrúšene.
27 (ROH) A stalo sa, keď počul Achab tie slová, že roztrhol svoje rúcho a vzal smútočnú vrecovinu na svoje telo a postil sa, líhal na vrecovine a chodil krotký.

28 (EKU) Tu oslovil Hospodin tišbejského Eliáša:
28 (ROH) Vtedy sa stalo slovo Hospodinovo k Eliášovi Tišbänskému povediac:

29 (EKU) Videl si, že sa Acháb predo mnou pokoril? Pretože sa predo mnou pokoril, neprivodím tú pohromu za jeho čias, ale za čias jeho syna tak urobím.
29 (ROH) Či si videl, že sa ponížil Achab predo mnou? Pretože sa ponížil pred mojou tvárou, neuvediem toho zlého za jeho dní; za dní jeho syna uvediem to zlé na jeho dom.