| 1. kniha kráľovBiblia - Sväté písmo(EKU - Ekumenický preklad) | 1Kr 13, 1-34 |
1 1Kr 13, 1 Práve vtedy, keď Járobeám stál pri oltári, aby vykonal kadidlovú obetu, prišiel z Judska do Bétela Boží muž s odkazom od Hospodina. 2 1Kr 13, 2 Na Hospodinov pokyn zvolal proti oltáru: Oltár, oltár! Takto vraví Hospodin: Dávidovmu domu sa narodí syn menom Joziáš. Ten bude na tebe obetovať kňazov z výšin, ktorí budú na tebe konať kadidlové obety. Ba aj ľudské kosti budú na tebe páliť. 3 1Kr 13, 3 Zároveň dal aj znamenie. Toto bude znamením, že hovoril Hospodin: Oltár sa roztrhne a popol z neho sa vysype. 4 1Kr 13, 4 Keď kráľ Járobeám počul hrozbu Božieho muža, ktorú vyslovil proti bételskému oltáru, pohrozil mu od oltára a prikázal: Chyťte ho! No ruka, ktorou sa vyhrážal, mu stuhla, takže ju nemohol pripažiť. 5 1Kr 13, 5 Vtom sa roztrhol oltár a popol z neho sa vysypal podľa znamenia, ktoré na Hospodinov pokyn dal Boží muž. 6 1Kr 13, 6 Tu sa ozval kráľ a Božiemu mužovi povedal: Pros svojho Boha, Hospodina, o zhovievavosť a pomodli sa za mňa, aby som ruku mohol pripažiť. Boží muž prosil Hospodina o zhovievavosť. Kráľ mohol potom ruku pripažiť a mal ju ako predtým. 7 1Kr 13, 7 Nato povedal kráľ Božiemu mužovi: Vojdi so mnou do domu, občerstvíš sa a ja sa ti odmením. 8 1Kr 13, 8 Boží muž však povedal kráľovi: Nepôjdem s tebou ani za polovicu tvojho domu. Na tomto mieste nesmiem jesť chlieb ani piť vodu. 9 1Kr 13, 9 V Hospodinovom slove som dostal príkaz: Nesmieš jesť chlieb ani piť vodu, ani sa vrátiť predošlou cestou. 10 1Kr 13, 10 Odišiel teda inou cestou a nie tou, ktorou prišiel do Bétela. 11 1Kr 13, 11 V Bételi býval istý starý prorok. Jeho synovia prišli a vyrozprávali mu všetko, čo v ten deň vykonal v Bételi Boží muž, aj slová, ktoré povedal kráľovi. Keď to vyrozprávali svojmu otcovi, 12 1Kr 13, 12 ten sa ich spýtal: Ktorou cestou odišiel? Synovia mu ukázali cestu, ktorou odišiel Boží muž, čo prišiel z Judska. 13 1Kr 13, 13 Nato povedal svojim synom: Osedlajte mi osla! Keď mu ho osedlali, vysadol naň 14 1Kr 13, 14 a odišiel za Božím mužom. Našiel ho sedieť pod dubom a spýtal sa ho: Ty si ten Boží muž, čo prišiel z Judska? Odpovedal: Áno! 15 1Kr 13, 15 Vyzval ho: Poď so mnou domov niečo si zajesť. 16 1Kr 13, 16 On nato: Nesmiem sa s tebou vrátiť ani s tebou ísť. Na tomto mieste nesmiem s tebou jesť chlieb ani piť vodu, 17 1Kr 13, 17 lebo som od Hospodina dostal príkaz: Nebudeš tam jesť chlieb ani piť vodu, ani sa nevrátiš cestou, ktorou si prišiel. 18 1Kr 13, 18 On mu však povedal: Ja som tiež prorok ako ty a anjel ma na pokyn Hospodina oslovil: Priveď ho späť do svojho domu, nech si zaje chleba a napije sa vody. Luhal mu. 19 1Kr 13, 19 Vrátil sa teda s ním, jedol v jeho dome chlieb a napil sa vody. 20 1Kr 13, 20 Ako tak sedeli za stolom, Hospodin oslovil proroka, ktorý ho priviedol späť. 21 1Kr 13, 21 Ten zvolal na Božieho muža, ktorý prišiel z Judska: Takto vraví Hospodin: Pretože si sa vzoprel Hospodinovmu rozkazu a nedodržal si zákaz, ktorý ti dal Hospodin, tvoj Boh, 22 1Kr 13, 22 ale si sa vrátil, jedol si chlieb a pil vodu na mieste, o ktorom som ti hovoril, že tam nesmieš jesť chlieb a piť vodu, nedostane sa tvoje mŕtve telo do hrobu tvojich otcov. 23 1Kr 13, 23 Keď sa najedol a napil, osedlal osla prorokovi, ktorého vrátil z cesty. 24 1Kr 13, 24 Keď odišiel, stretol ho na ceste lev a usmrtil ho. Jeho mŕtvola ležala na ceste a osol i lev stáli vedľa nej. 25 1Kr 13, 25 Práve šli okolo nejakí muži a uzreli mŕtvolu na ceste a vedľa nej stáť leva. Šli a vyrozprávali to v meste, kde býval starý prorok. 26 1Kr 13, 26 Keď sa to dopočul prorok, ktorý ho vrátil z cesty, povedal: Je to Boží muž, ktorý sa vzoprel Hospodinovmu rozkazu. Hospodin ho preto vydal napospas levovi. Ten ho roztrhal a usmrtil podľa slova, ktoré mu dal Hospodin. 27 1Kr 13, 27 Potom prikázal svojim synom: Osedlajte mi osla! Keď mu ho osedlali, 28 1Kr 13, 28 odišiel a našiel mŕtvolu ležať na ceste. Osol i lev stáli vedľa mŕtvoly. Lev nezožral mŕtvolu ani neroztrhal osla. 29 1Kr 13, 29 Prorok zdvihol mŕtvolu Božieho muža, naložil ju na osla a odviezol späť. Tak prišiel starý prorok do mesta, aby ho oplakal a pochoval. 30 1Kr 13, 30 Jeho mŕtve telo uložil do svojho vlastného hrobu a žialil nad ním: Ach, brat môj! 31 1Kr 13, 31 Po pohrebe povedal svojim synom: Keď zomriem, pochovajte ma do hrobu, v ktorom je pochovaný Boží muž. Moje kosti uložte vedľa jeho kostí. 32 1Kr 13, 32 Určite sa splní hrozba, ktorú privolal na príkaz Hospodina proti bételskému oltáru a proti všetkým svätyniam na výšinách, čo sú v mestách Samárie. 33 1Kr 13, 33 Ani po tejto udalosti sa Járobeám neodvrátil od svojej zlej cesty, ale znovu dosadzoval spomedzi ľudu kňazov pre výšiny. Kto mal záujem, tomu zveril úrad kňaza na výšinách. 34 1Kr 13, 34 Týmto sa prehrešil dom Járobeámov a musel byť zničený a vyhladený z povrchu zeme.
| | 1Kr 13, 1-34 |
Verš 32
Určite sa splní hrozba, ktorú privolal na príkaz Hospodina proti bételskému oltáru a proti všetkým svätyniam na výšinách, čo sú v mestách Samárie.
2Kr 23:16 - Keď sa Joziáš obzrel, uvidel tam na návrší hroby. Dal vybrať z hrobov kosti a spáliť ich na oltári. Tak ho znesvätil podľa Hospodinovho slova, čo vyriekol Boží muž, keď predpovedal tieto udalosti.
Verš 33
Ani po tejto udalosti sa Járobeám neodvrátil od svojej zlej cesty, ale znovu dosadzoval spomedzi ľudu kňazov pre výšiny. Kto mal záujem, tomu zveril úrad kňaza na výšinách.
1Kr 12:31 - Zriadil i svätyne na výšinách a spomedzi obyčajného ľudu ustanovil kňazov, ktorí nepochádzali z Léviho rodu.
Verš 2
Na Hospodinov pokyn zvolal proti oltáru: Oltár, oltár! Takto vraví Hospodin: Dávidovmu domu sa narodí syn menom Joziáš. Ten bude na tebe obetovať kňazov z výšin, ktorí budú na tebe konať kadidlové obety. Ba aj ľudské kosti budú na tebe páliť.
2Kr 23:15 - Podobne urobil s bételským oltárom a s výšinou, čo zriadil Nebatov syn Járobeám, ktorý zviedol Izrael na hriech. I ten oltár a výšinu roztĺkol. Svätyňu na výšine zničil ohňom na prach a ašéru spálil.
Verš 6
Tu sa ozval kráľ a Božiemu mužovi povedal: Pros svojho Boha, Hospodina, o zhovievavosť a pomodli sa za mňa, aby som ruku mohol pripažiť. Boží muž prosil Hospodina o zhovievavosť. Kráľ mohol potom ruku pripažiť a mal ju ako predtým.
Ex 8:8 - Nato odišiel Mojžiš s Áronom od faraóna a Mojžiš úpenlivo prosil Hospodina, aby faraóna zbavil žiab, ktoré naňho poslal.
Ex 9:28 - Proste Hospodina. Hromobitia a ľadovca je už dosť. Prepustím vás, nemusíte tu zostať.
Ex 10:17 - Prosím, zbav ma ešte tentoraz hriechu. Modlite sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, aby odvrátil odo mňa túto smrť.
Nm 21:7 - Ľudia prichádzali k Mojžišovi a vraveli: Zhrešili sme, keď sme reptali proti Hospodinovi a proti tebe. Pros za nás Hospodina, aby nás zbavil hadov. Mojžiš sa teda modlil za ľud.
Sk 8:24 - Šimon mu odpovedal: Proste Pána za mňa, aby ma nestihlo nič z toho, čo ste povedali.
Verš 8
Boží muž však povedal kráľovi: Nepôjdem s tebou ani za polovicu tvojho domu. Na tomto mieste nesmiem jesť chlieb ani piť vodu.
Nm 22:18 - Bileám odpovedal Balákovým služobníkom: Keby mi dal Balák toľko striebra či zlata, koľko sa zmestí do jeho paláca, ani tak nemôžem prestúpiť rozkaz Hospodina, svojho Boha, — nič nemôžem vykonať!
Verš 18
On mu však povedal: Ja som tiež prorok ako ty a anjel ma na pokyn Hospodina oslovil: Priveď ho späť do svojho domu, nech si zaje chleba a napije sa vody. Luhal mu.
Gal 1:8 - Ale keby sme my alebo aj anjel z neba hlásali iné evanjelium namiesto toho, ktoré sme vám hlásali — nech je prekliaty!
Verš 24
Keď odišiel, stretol ho na ceste lev a usmrtil ho. Jeho mŕtvola ležala na ceste a osol i lev stáli vedľa nej.
1Kr 20:36 - Povedal mu: Pretože si neposlúchol Hospodinov hlas, len čo odo mňa odídeš, zadlávi ťa lev. Keď od neho odišiel, naďabil naň lev a zabil ho.
1Kr 13,2 - Ľudské kosti poškvrnia oltár. Splnenie proroctva pozri 2 Kr 23,16.
1Kr 13,18 - Prorok nehovoril pravdu. Aj medzi prorokmi sa mohli nájsť ľudia s chybami. Boh si vyvolil za nástroj niekedy aj ľudí s mravnými nedostatkami (Jonáš). Balám bol dokonca pohan a Boh ho predsa použil na oznámenie budúcnosti, Nm 24,17.
1Kr 13,22 - Pospolití ľudia aj dnes si žiadajú, aby ich mŕtve telo odpočívalo v blízkosti zomrelých pokrvných; u starých východniarov bola táto túžba oveľa väčšia, porov. Gn 47,30; 50,25.
1Kr 13,29 - Slová v zátvorkách nepatria do pôvodnej osnovy.
1Kr 13,33 - Pri posviacke za kňaza dávali vysväteným do rúk časť obetných darov, to volali "naplnenie rúk". Preto výraz "naplniť ruku" znamená: vysvätiť, ustanoviť za kňaza (Ex 28,4; 29,9.22).