1. kniha kráľov

1 (ECAV) Keď bol kráľ Dávid starý a zošlý vekom, prikrývali ho šatami, ale nezahrial sa.

2 (ECAV) Jeho služobníci mu teda povedali: Nech vyhľadajú môjmu pánovi, kráľovi panenské dievča, ktoré by obsluhovalo kráľa, bolo mu opatrovníčkou a líhalo v jeho lone; tak sa môj pán, kráľ zahreje.

3 (ECAV) Preto hľadali pekné dievča vo všetkých končinách Izraela a na šli Šunémčanku Abíšag. Priviedli ju ku kráľovi.

4 (ECAV) Dievča bolo prekrásne, stalo sa kráľovou opatrovníčkou, posluhovalo mu, ale kráľ ho nepoznal.

5 (ECAV) Adónija, Chaggitin syn, sa povyšoval: Ja budem kráľom! Zaobstaral si bojové vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí behávali pred ním.

6 (ECAV) Jeho otec ho za celý svoj život nepokarhal: Prečo to robíš? Aj on bol krásnej postavy a narodil sa hneď po Absolónovi.

7 (ECAV) Mal rozhovory s Jóábom, synom Cerúje, a s kňazom Ebjátárom. Tí podporovali Adóniju.

8 (ECAV) No ani kňaz Cádók, ani Benája, syn Jehójádov, ani prorok Nátan, ani Šimeí, ani Reí, ani Dávidovi hrdinovia neboli s Adónijom.

9 (ECAV) Adónija obetoval ovce, hovädzí dobytok a vykŕmené teľce pri kameni Zóchelet, ktorý bol blízko prameňa Rógel, a pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov, aj všetkých Júdejcov v kráľovej službe.

10 (ECAV) Ale proroka Nátana, Benáju, hrdinov a svojho brata Šalamúna nepozval.

11 (ECAV) Nato povedal prorok Nátan Šalamúnovej matke Batšebe: Nepočula si, že Adónija, Chaggitin syn, kraľuje, a Dávid, náš pán, o tom nevie?

12 (ECAV) Poď, poradím ti, ako si zachrániš život i život svojho syna Šalamúna.

13 (ECAV) Choď, zájdi ku kráľovi Dávidovi a povedz mu: Či si ty, pán môj, kráľ neprisahal svojej služobnici: Tvoj syn Šalamún bude kraľovať po mne, on zasadne na môj trón? Tak prečo sa stal kráľom Adónija?

14 (ECAV) Kým sa ty budeš zhovárať s kráľom, vstúpim aj ja za tebou a potvrdím tvoje slová.

15 (ECAV) Batšeba sa teda pobrala do izby ku kráľovi. Kráľ bol už veľmi starý a Šunémčanka Abíšag ho obsluhovala.

16 (ECAV) Batšeba sa uklonila, vzdala kráľovi poctu; nato sa kráľ opýtal: Čo chceš?

17 (ECAV) Odvetila mu: Pane môj, ty si prisahal svojej služobnici na svojho Boha Hospodina: Šalamún, tvoj syn, bude kráľom po mne; on zasadne na môj trón.

18 (ECAV) A teraz sa stal kráľom Adónija, a ty, môj pán a kráľ, o tom ani nevieš.

19 (ECAV) Obetoval aj mnoho býkov, vykŕmených teliat a oviec a pozval všetkých kráľovských synov, kňaza Ebjátára i veliteľa vojska Jóába, ale tvojho služobníka Šalamúna nepozval.

20 (ECAV) No oči celého Izraela sa obracajú k tebe, môj pán a kráľ, aby si im oznámil, kto zasadne na trón môjho pána, kráľa po ňom.

21 (ECAV) Ak teraz môj pán a kráľ usne so svojimi otcami, ja a môj syn Šalamún budeme ako hriešnici.

22 (ECAV) Ešte hovorila s kráľom, keď vstúpil Nátan.

23 (ECAV) Kráľovi oznámili: Tu je prorok Nátan. Keď predstúpil pred kráľa, poklonil sa mu tvárou k zemi

24 (ECAV) a povedal: Pane môj, kráľ, či si ty povedal: Adónija bude kráľom po mne, on zasadne na môj trón?

25 (ECAV) Lebo dnes odišiel a obetoval množstvo býkov, vykŕmených teliat a oviec, pozval si všetkých kráľovských synov, veliteľov vojska aj kňaza Ebjátára - a oni teraz jedia a pijú pred ním a prevolávajú: Nech žije kráľ Adónija!

26 (ECAV) Ale ani mňa, tvojho služobníka, ani kňaza Cádóka, ani Benáju, syna Jehójádovho, ani tvojho služobníka Šalamúna nepozval.

27 (ECAV) Či to pochádza od pána, môjho kráľa? A nedal si vedieť svojim služobníkom, kto bude sedieť na tróne po pánovi, mojom kráľovi.

28 (ECAV) Vtedy sa kráľ Dávid ujal slova a povedal: Zavolajte mi Batšebu! Vo šla ku kráľovi a postavila sa pred neho.

29 (ECAV) Kráľ sa zaprisahal: Akože žije Hospodin, ktorý ma vykúpil z každého súženia,

30 (ECAV) dnes uskutočním to, čo som ti prísahou na Hospodina, Boha Izraela, sľúbil, že tvoj syn Šalamún má kraľovať a zasadnúť po mne na môj trón.

31 (ECAV) Vtedy sa Batšeba poklonila tvárou k zemi, vzdala kráľovi poctu a povedala: Nech žije môj pán, kráľ Dávid, naveky!

32 (ECAV) Potom kráľ Dávid povedal: Zavolajte mi kňaza Cádóka, proroka Nátana a Benáju, syna Jójádovho. Tí sa dostavili pred kráľa

33 (ECAV) a kráľ im povedal: Vezmite so sebou sluhov svojho pána, posaďte môjho syna Šalamúna na moju mulicu a odveďte ho ku Gíchónu.

34 (ECAV) Tam ho kňaz Cádók a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Potom zatrúbte na roh a zvolajte: Nech žije kráľ Šalamún!

35 (ECAV) Potom pôjdete za ním. A on nastúpi a posadí sa na môj trón. On bude kraľovať po mne, lebo jeho som ustanovil za knieža nad Izraelom i nad Júdom.

36 (ECAV) Nato Benája, syn Jójádov, odpovedal kráľovi: Amen. Nech to potvrdí Hospodin, Boh môjho pána, kráľa!

37 (ECAV) Ako bol Hospodin s mojím pánom, kráľom, nech je aj so Šalamúnom, a nech ešte viac vyvýši jeho trón ako trón môjho pána, kráľa Dávida.

38 (ECAV) Kňaz Cádók, prorok Nátan, Benája, syn Jójádov, Keretejci a Peletejci odišli, posadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a odviedli ho ku Gíchónu.

39 (ECAV) Kňaz Cádók vzal roh s olejom zo stánku, pomazal Šalamúna, a keď zatrúbili na roh, všetok ľud zvolal: Nech žije kráľ Šalamún!

40 (ECAV) A všetok ľud šiel za ním, ľudia pískali na píšťalách, veľmi sa radovali, až zem pukala od ich hlasu.

41 (ECAV) Počul to Adónija aj všetci pozvaní, ktorí boli s ním, práve keď skončili hodovanie. Keď Jóáb počul hlas rohu, povedal: Prečo je taký rozruch v meste?

42 (ECAV) Kým hovoril, dobehol Jonatán, syn kňaza Ebjátára. Adónija mu povedal: Poď, lebo si udatný muž a zvestuješ dobré veci.

43 (ECAV) Jonatán však Adónijovi odvetil: Naopak! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil Šalamúna za kráľa.

44 (ECAV) Kráľ poslal s ním kňaza Cádóka, proroka Nátana, Benáju, syna Jójádovho, Keretejcov a Peletejcov, posadili ho na kráľovu mulicu

45 (ECAV) a kňaz Cádók s prorokom Nátanom ho pomazali za kráľa pri Gíchóne. Potom odišli odtiaľ naradostení, takže je vzrušené celé mesto. Odtiaľ ten krik, ktorý ste počuli.

46 (ECAV) A Šalamún už aj sedí na kráľovskom tróne.

47 (ECAV) Ba aj kráľovi sluhovia prišli blahoželať nášmu pánovi, kráľovi Dávidovi: Nech učiní tvoj Boh ešte slávnejším meno Šalamúnovo nad tvoje meno a nech vyvýši jeho trón nad tvoj trón. A kráľ sa uklonil na svojom lôžku

48 (ECAV) a povedal: Požehnaný Hospodin, Boh Izraela, ktorý dal dnes môjmu potomkovi zasadnúť na môj trón, takže som to mohol vidieť na vlastné oči.

49 (ECAV) Nato sa preľakli a vstali všetci pozvaní, ktorí patrili k Adónijovi, a odišli každý svojou cestou.

50 (ECAV) Aj Adónija sa bál Šalamúna; vstal, odišiel a chytil sa rohov oltára.

51 (ECAV) Vtedy oznámili Šalamúnovi: Hľa, Adónija sa bojí kráľa Šalamúna, drží sa rohov oltára a vraví: Nech mi prisahá dnes kráľ Šalamún, že nevydá svojho služobníka na smrť mečom.

52 (ECAV) Šalamún povedal: Keď sa dokáže statočným, ani vlas sa mu neskriví, ale ak sa nájde pri ňom niečo zlé, zomrie.

53 (ECAV) Nato poslal kráľ Šalamún, aby ho odviedli od oltára. Keď prišiel a poklonil sa kráľovi Šalamúnovi, Šalamún mu povedal: Choď domov!