2. kniha Samuelova

1 (VUL) Factum est autem cum sedisset rex in domo sua, et Dominus de disset ei requiem undique ab universis inimicis suis,
1 (ROH) A stalo sa, keď už býval kráľ vo svojom dome, a Hospodin mu dal odpočinutia zo všetkých strán, od všetkých jeho nepriateľov,

2 (VUL) dixit ad Nathan prophetam: “ Videsne quod ego habitem in domo cedrina, et arca Dei posita sit in medio pellium? ”.
2 (ROH) že povedal kráľ prorokovi Nátanovi: Pozri, prosím, ja bývam v cedrovom dome, a truhla Božia býva medzi pokrovcami.

3 (VUL) Dixitque Nathan ad regem: “ Omne, quod est in corde tuo, vade, fac, quia Dominus tecum est ”.
3 (ROH) Na to riekol Nátan kráľovi: Iď a učiň všetko, čo je v tvojom srdci, lebo Hospodin je s tebou.

4 (VUL) Factum est autem in nocte illa, et ecce sermo Domini ad Nathan dicens:
4 (ROH) A stalo sa tej istej noci, že sa stalo slovo Hospodinovo k Nátanovi a Hospodin riekol takto:

5 (VUL) “ Vade et loquere ad servum meum David: Haec dicit Dominus: Numquid tu aedificabis mihi domum ad habitandum?
5 (ROH) Iď a povieš môjmu služobníkovi Dávidovi: Takto hovorí Hospodin: Či mi ty vystavíš dom, v ktorom by som býval?

6 (VUL) Numquam enim habitavi in domo ex die, qua eduxi filios Israel de terra Aegypti, usque in diem hanc, sed ambulabam in tabernaculo et in tentorio.
6 (ROH) Lebo veď som nebýval v dome od toho dňa, ktorého som vyviedol synov Izraelových z Egypta hore až do tohoto dňa, ale som chodil sem a ta v stáne a v svätopríbytku.

7 (VUL) Per cuncta loca, quae transivi cum omnibus filiis Israel, numquid loquens locutus sum ad unum de iudicibus Israel, cui praecepi, ut pasceret populum meum Israel, dicens: Quare non aedificastis mihi domum cedrinam?
7 (ROH) Kadekoľvek som chodil medzi všetkými synmi Izraelovými, či som azda voľakedy povedal slovo niektorému z pokolení Izraelových, ktorému som prikázal pásť môj ľud, Izraela, aby som bol povedal: Prečo ste mi nevystavili cedrového domu?

8 (VUL) Et nunc haec dices servo meo David: Haec dicit Dominus exercituum: Ego tuli te de pascuis sequentem greges, ut esses dux super populum meum Israel,
8 (ROH) A tak teraz takto povieš môjmu služobníkovi, Dávidovi: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Ja som ťa vzal s pastviska zpoza oviec, aby si bol vojvodom nad mojím ľudom, nad Izraelom.

9 (VUL) et fui tecum in omnibus, ubicumque ambulasti, et interfeci universos inimicos tuos a facie tua; fecique tibi nomen grande iuxta nomen magnorum, qui sunt in terra.
9 (ROH) A bol som s tebou všade, kamkoľvek si išiel, a vyhladil som všetkých tvojich nepriateľov zpred tvojej tvári a učinil som ti veľké meno jako meno niektorého z tých velikánov, ktorí sú na zemi.

10 (VUL) Et ponam locum populo meo Israel et plantabo eum, et habitabit in eo et non turbabitur amplius; nec addent filii iniquitatis ut affligant eum sicut prius
10 (ROH) A ustanovil som svojmu ľudu, Izraelovi, miesto a zasadil som ho tak, že býva na svojom vlastnom mieste a nebude sa viacej triasť pred svojimi nepriateľmi, ani ho už nebudú trápiť synovia neprávosti jako tam prv,

11 (VUL) et ex die, qua constitui iudices super populum meum Israel, et requiem dabo tibi ab omnibus inimicis tuis. Praedicitque tibi Dominus quod domum faciat tibi Dominus.
11 (ROH) a jako ho trápievali od toho dňa, ktorého som ustanovil sudcov nad svojím ľudom Izraelom, a dal som ti odpočinutia od všetkých tvojich nepriateľov. A k tomu ti oznamuje Hospodin, že on, Hospodin, učiní tebe dom.

12 (VUL) Cumque completi fuerint dies tui, et dormieris cum patribus tuis, suscitabo semen tuum post te, quod egredietur de visceribus tuis; et firmabo regnum eius.
12 (ROH) Keď sa vyplnia tvoje dni, a budeš ležať so svojimi otcami, postavím tvoje semeno po tebe, ktoré vyjde z tvojho života, a upevním jeho kráľovstvo.

13 (VUL) Ipse aedificabit domum nomini meo, et stabiliam thronum regni eius usque in sempiternum.
13 (ROH) Ten vystaví môjmu menu dom, a ja postavím pevne trón jeho kráľovstva, takže bude stáť až na veky.

14 (VUL) Ego ero ei in patrem, et ipse erit mihi in filium; qui si inique aliquid gesserit, arguam eum in virga virorum et in plagis filiorum hominum.
14 (ROH) Ja mu budem otcom, a on mi bude synom, ktorého, keby sa dopustil nejakej neprávosti, budem trestať ľudským prútom a údermi synov človeka.

15 (VUL) Misericordiam autem meam non auferam ab eo, sicut abstuli a Saul, quem amovi a facie tua;
15 (ROH) Ale moja milosť neuhne od neho, jako som urobil, aby uhla od Saula, ktorého som odstránil zpred tvojej tvári.

16 (VUL) et stabilis erit domus tua et regnum tuum usque in aeternum ante faciem meam, et thronus tuus erit firmus iugiter ”.
16 (ROH) A nepodvrátiteľne stály bude tvoj dom a tvoje kráľovstvo až na veky pred tebou, a tvoj trón bude stáť pevne až na veky.-

17 (VUL) Secundum omnia verba haec et iuxta universam visionem istam sic locutus est Nathan ad David.
17 (ROH) Podľa všetkých tých slov a podľa celého toho videnia, tak hovoril Nátan Dávidovi.

18 (VUL) Ingressus est autem rex David et sedit coram Domino et dixit: “ Quis ego sum, Domine Deus, et quae domus mea, quia adduxisti me hucusque?
18 (ROH) Potom vošiel kráľ Dávid do stánu Božieho a posadil sa pred Hospodinom a povedal: Kto som ja, Pane, Hospodine, a kto je môj dom, že si ma doviedol až sem!

19 (VUL) Sed et hoc parum visum est in conspectu tuo, Domine Deus, et locutus es etiam de domo servi tui in longinquum, et ista est lex hominis, Domine Deus!
19 (ROH) A ešte i to bolo málo v tvojich očiach, Pane, Hospodine, takže si hovoril ešte aj o dome svojho služobníka do ďalekej budúcnosti, a to na spôsob človeka, Pane, Hospodine!

20 (VUL) Quid ergo addere poterit adhuc David, ut loquatur ad te? Tu enim scis servum tuum, Domine Deus.
20 (ROH) A čože ti má ešte viac hovoriť Dávid, keď ty predsa znáš svojho služobníka, Pane, Hospodine!

21 (VUL) Propter verbum tuum et secundum cor tuum fecisti omnia magnalia haec, ita ut nota faceres servo tuo.
21 (ROH) Pre svoje slovo a podľa dobroty svojho srdca činíš všetko toto veľké a dal si to znať svojmu služobníkovi.

22 (VUL) Idcirco magnus es, Domine Deus, quia non est similis tui; neque est Deus extra te, iuxta omnia, quae audivimus auribus nostris.
22 (ROH) Preto si zvelebený, Hospodine, Bože, lebo nie je nikoho tebe rovného, ani niet Boha krome teba, podľa všetkého toho, čo sme počuli na svoje uši.

23 (VUL) Quae est autem ut populus tuus Israel una gens in terra, propter quam ivit Deus, ut redimeret eam sibi in populum et poneret sibi nomen faceretque eis magnalia et horribilia, ut eiceres a facie populi tui, quem redemisti tibi ex Aegypto, gentes et deos eorum?
23 (ROH) A kto je ako tvoj ľud, ako Izrael, jediný to národ na zemi, ktorý išli Bohovia, sám Bôh vykúpiť sebe za ľud a učiniť si meno (A vykonať vám, synovia Izraelovi, túto tak veľkú vec!), a prišiel si, ó, Bože, učiniť svojej zemi strašné veci, pred tvárou svojho ľudu, ktorý si si vykúpil z Egypta, z národov, a od jeho bohov.

24 (VUL) Et firmasti tibi populum tuum Israel in populum sempiternum; et tu, Domine, factus es eis in Deum.
24 (ROH) A pevne si si postavil svoj ľud, Izraela, sebe za ľud až na veky. A ty, Hospodine, stal si sa im Bohom.

25 (VUL) Nunc ergo, Domine Deus, verbum, quod locutus es super servum tuum et super domum eius, confirma in sempiternum et fac, sicut locutus es!
25 (ROH) A tak teraz, Hospodine, Bože, slovo, ktoré si hovoril vzhľadom na svojho služobníka a na jeho dom, ráč postaviť tak, aby stálo až na veky, a učiň, ako si hovoril.

26 (VUL) Et magnificetur nomen tuum usque in sempiternum, atque dicatur: “Dominus exercituum est Deus super Israel”. Et domus servi tui David erit stabilita coram te,
26 (ROH) A nech je tvoje meno veľké až na veky, tým, že budú hovoriť: Hospodin Zástupov je Bohom nad Izraelom, a dom tvojho služobníka Dávida nech je stály pred tvojou tvárou!

27 (VUL) quia tu, Domine exercituum, Deus Israel, revelasti aurem servi tui dicens: “Domum aedificabo tibi”. Propterea invenit servus tuus cor suum, ut oraret te oratione hac.
27 (ROH) Lebo ty, Hospodine Zástupov, Bože Izraelov, zjavil si svojmu služobníkovi povediac: Zbudujem ti dom. Preto našiel tvoj služobník hotové svoje srdce pomodliť sa ti túto modlitbu.

28 (VUL) Nunc ergo, Domine Deus, tu es Deus, et verba tua erunt vera; cum ergo locutus sis ad servum tuum bona haec,
28 (ROH) A tak teraz, Pane, Hospodine, ty si Bôh, a tedy nech sú tvoje slová pravdou, keď už si hovoril svojmu služobníkovi sľúbiac mu to dobré.

29 (VUL) dignare igitur benedicere domui servi tui, ut sit in sempiternum coram te, quia tu, Domine Deus, locutus es, et benedictione tua benedicetur domus servi tui in sempiternum ”.
29 (ROH) A teraz tedy ráč a požehnaj dom svojho služobníka, aby bol na veky pred tvojou tvárou, lebo ty, Pane, Hospodine, si hovoril, a z tvojho požehnania nech je požehnaný dom tvojho služobníka až na veky!