2. kniha Samuelova

1 (ECAV) Vojna medzi Saulovým a Dávidovým domom trvala dlho, a Dávid čím ďalej tým viac mocnel, ale dom Saulov upadal.
1 (ROH) A vojna trvala dlho medzi domom Saulovým a medzi domom Dávidovým. Ale Dávid mocnel vše viac a viac, a dom Saulov slabnul viac a viac.

2 (ECAV) Dávidovi sa narodili v Chebróne synovia: prvorodený bol Amnón od Achínóamy Jezreelskej,
2 (ROH) A Dávidovi sa narodili synovia v Hebrone, z ktorých jeho prvorodený bol Amnon, syn Achinoami Jezreelskej,

3 (ECAV) druhý bol Kileáb od Abigajil, vdovy po Nábálovi Karmelskom, tretí bol Absolón, syn Maachy, dcéry gešúrskeho kráľa Talmaja,
3 (ROH) a jeho druhý bol Kileáb, syn Abigaili, predtým ženy Nábala Karmelského; tretí bol Absalom, syn Maachy, dcéry Talmaja, kráľa Gešúra;

4 (ECAV) štvrtý bol Adónijá, syn Chagíty, piaty Šefatja, syn Abítaly,
4 (ROH) štvrtý bol Adoniáš, syn Chaggity, piaty Šefatiáš, syn Abitály,

5 (ECAV) šiesty bol Jitreám od Dávidovej ženy Egly. Títo sa Dávidovi narodili v Chebróne.
5 (ROH) a šiesty bol Jitream, syn Egly, ženy Dávidovej. Tí sa narodili Dávidovi v Hebrone.

6 (ECAV) Počas vojny medzi Saulovým a Dávidovým domom sa Abnér mocne pridŕžal domu Saulovho.
6 (ROH) A stalo sa, keď bola vojna medzi domom Saulovým a medzi domom Dávidovým, že sa Abner mocne zastával domu Saulovho.

7 (ECAV) Saul mal vedľajšiu ženu, ktorá sa volala Ricpá a bola dcérou Ajjovou. Íšbóšet povedal Abnérovi: Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca?
7 (ROH) Ale Saul mal ženinu, ktorej bolo meno Ricpa, dcéra Ajju. A Iš-bóšet povedal Abnerovi: Prečo si vošiel k ženine môjho otca?

8 (ECAV) Abnér sa pre tieto slová Íšbóšeta veľmi nahneval a povedal: Či som ja psia hlava z Judska? Ja dnes preukazujem milosrdenstvo domu tvojho otca Saula, jeho bratom a príbuzným, a nevydal som ťa Dávidovi do rúk, a ty dnes vyhľadávaš vinu na mne pre túto ženu?
8 (ROH) A Abner sa veľmi nahneval pre slová Iš-bóšeta a povedal: A či som ja azda psia hlava, ktorá je za Júdu? Dnes činím milosrdenstvo s domom Saula, tvojho otca, proti jeho bratom a proti jeho priateľovi a nedal som, aby si sa našiel v ruke Dávidovej, a ty dnes vyhľadávaš na mne neprávosť tej ženy?

9 (ECAV) Nech toto vykoná Boh Abnérovi a toto mu pridá, ak ja neurobím, čo prisahal Hospodin Dávidovi:
9 (ROH) Tak nech učiní Bôh Abnerovi a tak nech pridá, že jako prisahal Hospodin Dávidovi, tak mu aj istotne urobím,

10 (ECAV) Aby bola prenesená kráľovská moc zo Saulovho domu a aby bol upevnený trón Dávidov nad Izraelom a nad Júdom od Dánu až po Beér-Šebu.
10 (ROH) aby preniesol kráľovstvo preč od domu Saulovho a aby postavil trón Dávidov nad Izraelom a nad Júdom od Dána až po Bér-šebu.

11 (ECAV) No ten mu nemohol odpovedať ani slovo, lebo sa ho bál.
11 (ROH) A nemohol viacej odpovedať Abnerovi ani slova, pretože sa ho bál.

12 (ECAV) Nato Abnér poslal miesto seba k Dávidovi poslov s odkazom: Čia je krajina? Uzavri so mnou zmluvu, a hľa, moja ruka bude s tebou, obrátim k tebe celý Izrael.
12 (ROH) A Abner poslal poslov k Dávidovi hneď na mieste s odkazom: Komuže patrí zem? A tiež aby povedali: Učiň so mnou svoju smluvu, a hľa, moja ruka bude s tebou, aby som obrátil k tebe celého Izraela.

13 (ECAV) Dávid odpovedal: Dobre, uzavriem s tebou zmluvu, len jedno si žiadam od teba: keď sa mi prídeš ukázať, nesmieš sa objaviť predo mnou skôr, kým mi neprivedieš Saulovu dcéru Míkal.
13 (ROH) A Dávid odpovedal: Dobre, ja učiním s tebou smluvu, len jednu vec žiadam od teba, a to, aby si neuvidel mojej tvári, krome ak prv dovedieš Míchaľ, dcéru Saulovu, keď prijdeš, aby si videl moju tvár.

14 (ECAV) Dávid poslal poslov k Saulovmu synovi Íšbóšetovi s odkazom: Vydaj mi moju manželku Míkal, ktorú som si získal za sto predkožiek z Filištíncov.
14 (ROH) A Dávid poslal poslov k Iš-bóšetovi, synovi Saulovmu, aby mu riekli: Daj mi moju ženu Míchaľ, ktorú som si zasnúbil za sto neobriezok Filištínov.

15 (ECAV) Vtedy Íšbóšet rozhodol, aby ju vzal od muža - Paltiéla, Lajišovho syna.
15 (ROH) A Iš-bóšet poslal a vzal ju od muža, od Paltiela, syna Laišovho.

16 (ECAV) Jej muž išiel s ňou a stále plakal za ňou až po Bachurím. Ale Abnér povedal: Choď a vráť sa! A on sa vrátil.
16 (ROH) A jej muž išiel s ňou, a išiel plačúci za ňou až po Bachúrim. A Abner mu povedal: Idi, vráť sa! A vrátil sa.

17 (ECAV) Potom Abnér rokoval so staršími Izraela a povedal: Už dávno ste si žiadali Dávida za kráľa nad vami.
17 (ROH) A Abner hovoril so staršími Izraelovými a riekol: Už dávno hľadáte Dávida, aby bol kráľom nad vami.

18 (ECAV) Preto to teraz vykonajte, lebo Hospodin zasľúbil Dávidovi: Rukou svojho služobníka Dávida vyslobodím svoj izraelský ľud z rúk Filištíncov a z rúk všetkých jeho nepriateľov.
18 (ROH) A tak teraz to vykonajte. Lebo Hospodin povedal o Dávidovi: Rukou Dávida, svojho služobníka, zachránim svoj ľud Izraela vytrhnúc ho z ruky Filištínov ako i z ruky všetkých jeho nepriateľov.

19 (ECAV) Abnér hovoril dôverne s Benjamíncami. Nato odišiel Abnér k Dávidovi prehovoriť s ním osobne v Chebróne o všetkom, čo Izrael a celý dom Benjamínov uznal za dobré.
19 (ROH) A Abner hovoril aj v uši Benjamina. A potom odišiel Abner, aby hovoril aj v uši Dávida v Hebrone, všetko, čo sa videlo za dobré Izraelovi a celému domu Benjaminovmu.

20 (ECAV) Keď prišiel Abnér s dvadsiatimi mužmi do Chebrónu, Dávid prichystal hostinu jemu i mužom, ktorí boli s ním.
20 (ROH) Tak prišiel Abner k Dávidovi do Hebrona a s ním dvadsať mužov. A Dávid učinil Abnerovi a mužom, ktorí boli s ním, hostinu.

21 (ECAV) Abnér povedal Dávidovi: Poberiem sa, pôjdem a celý Izrael zhromaždím ku kráľovi, môjmu pánovi; uzavrú s tebou zmluvu, a budeš panovať celkom tak, ako si to sám žiadaš. Potom Dávid prepustil Abnéra, a ten odišiel v pokoji.
21 (ROH) A Abner povedal Dávidovi: Vstanem a pojdem a shromaždím k svojmu pánovi kráľovi celého Izraela, a učinia s tebou smluvu, a budeš kraľovať nad všetkým, čo si žiada tvoja duša. A tak prepustil Dávid Abnera, a odišiel v pokoji.

22 (ECAV) Vtedy prišli Dávidovi služobníci a Jóáb z výpravy a priniesli so sebou veľkú korisť. Ale Abnér už nebol u Dávida v Chebróne, lebo ten ho prepustil, a on odišiel v pokoji.
22 (ROH) A tu hľa, hneď za tým prišli služobníci Dávidovi, i Joáb prišiel, od porážky lupičov, a dopravili so sebou veľkú korisť. Ale Abnera už nebolo s Dávidom v Hebrone, lebo ho prepustil, a odišiel v pokoji.

23 (ECAV) Keď Jóáb a všetko vojsko s ním prišli domov, oznámili Jóábovi: Prišiel ku kráľovi Abnér, syn Nérov; ten ho prepustil, a on odišiel v pokoji.
23 (ROH) A tedy Joáb i všetko vojsko, ktoré bolo s ním, prišli. A oznámili Joábovi a riekli: Prišiel Abner, syn Nérov, ku kráľovi, a prepustil ho, a odišiel v pokoji.

24 (ECAV) Nato Jóáb vošiel ku kráľovi a povedal: Čo si to urobil? Hľa, prišiel k tebe Abnér; prečo si mu dovolil zase odísť?
24 (ROH) Potom prišiel Joáb ku kráľovi a povedal: Čo si to urobil? Hľa, prišiel k tebe Abner, prečo si ho prepustil, aby zase odišiel?

25 (ECAV) Či nepoznáš Abnéra, syna Nérovho? Veď prišiel, aby ťa podviedol a aby vyskúmal tvoje vchádzanie a vychádzanie a dozvedel sa o všetkom, čo robíš.
25 (ROH) Veď znáš Abnera, syna Nérovho. Lebo prišiel na to, aby ťa podviedol a aby zvedel tvoje vychádzanie a tvoje vchádzanie ako aj aby zvedel všetko, čo robíš.

26 (ECAV) Keď Jóáb vyšiel od Dávida, poslal za Abnérom poslov, a tí ho priviedli späť od studne Sírá. Dávid však o tom nevedel.
26 (ROH) A keď vyšiel Joáb od Dávida, poslal poslov za Abnerom, ktorí ho vrátili a doviedli od cisterny Síra. Ale Dávid nevedel o tom.

27 (ECAV) Keď sa Abnér vrátil do Chebrónu, odviedol ho Jóáb doprostred brány, akoby chcel s ním tajne hovoriť. I udrel ho do brucha, že zomrel, za krv jeho brata Asáéla.
27 (ROH) A keď sa navrátil Abner do Hebrona, zaviedol ho Joáb do ústrania, doprostred brány, aby s ním potajme hovoril, a tam ho uderil do brucha, a zomrel, za krv Azaela, jeho brata.

28 (ECAV) Keď sa potom neskôr o tom Dávid dopočul, povedal: Nemám nijakú vinu ani ja, ani moje kráľovstvo pred Hospodinom, na vyliatí krvi Nérovho syna Abnéra.
28 (ROH) Keď to potom počul Dávid, riekol: Bez viny som i ja i moje kráľovstvo pred Hospodinom až na veky na krvi Abnera, syna Nérovho.

29 (ECAV) Nech to padne na Jóábovu hlavu a na celý dom jeho otca a nech nevymizne z Jóábovho domu trpiaci na hnisavý výtok, na malomocenstvo, chodiaci o barlách, padajúci od meča a postrádajúci chleba.
29 (ROH) Nech prijde jeho krv na hlavu Joábovu a na celý dom jeho otca, ani nech nie je vyťatý z domu Joábovho trpiaci na tok semena ani malomocný ani chodiaci o palici ani ten, kto by padol od meča, ani trpiaci nedostatkom chleba.

30 (ECAV) Tak Jóáb a jeho brat Abíšaj zavraždili Abnéra, pretože im zabil brata Asáéla v boji pri Gibeóne.
30 (ROH) A tak Joáb a Abišaj, jeho brat, zavraždili Abnera preto, že zabil Azaela, ich brata, v Gibeone v boji.

31 (ECAV) Vtedy Dávid povedal Jóábovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite si rúcha, prepášte sa vrecovinou a trúchlite za Abnérom. A kráľ Dávid šiel za márami.
31 (ROH) A Dávid riekol Joábovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: Roztrhnite svoje rúcha a opášte sa vrecovinou a smúťte pred Abnerom! A kráľ Dávid išiel za márami.

32 (ECAV) Keď pochovali Abnéra v Chebróne, kráľ i všetok ľud nahlas plakali nad Abnérovým hrobom.
32 (ROH) A tak pochovali Abnera v Hebrone. A kráľ pozdvihol svoj hlas a plakal nad hrobom Abnerovým a plakal i všetok ľud.

33 (ECAV) Potom kráľ zakvílil nad Abnérom týmto žalospevom: Či musel zomrieť Abnér, ako zomiera blázon?
33 (ROH) A kráľ trúchliac za Abnerom povedal: Či tak mal zomrieť Abner, ako zomiera blázon?

34 (ECAV) Tvoje ruky neboli poviazané, tvoje nohy neboli v okovách, padol si, ako keď niekto padne od zákerných ľudí. Nato všetok ľud ešte viac plakal nad ním.
34 (ROH) Tvoje ruky neboly poviazané, a tvoje nohy neboly sovrené medenými putami. Tak si padol, ako niekto padne pred synmi neprávosti. Vtedy sa znova pustil všetok ľud do plaču nad ním.

35 (ECAV) Potom ľud prišiel ešte zavidna ponúknuť Dávida chlebom. Ale Dávid prisahal: Toto nech mi vykoná Boh a toto pridá, ak pred západom slnka okúsim chlieb alebo čokoľvek iné.
35 (ROH) A keď potom prišiel všetok ľud, aby dali Dávidovi pokrm, kým ešte bol deň, prisahal Dávid povediac: Nech mi tak učiní Bôh a tak nech pridá, jestli prv, ako zajde slnce, okúsim chleba, alebo nech už by to bolo čokoľvek.

36 (ECAV) Keď sa o tom dozvedel všetok ľud, páčilo sa mu to a páčilo sa mu všetko, čo robil kráľ.
36 (ROH) A poznal to všetok ľud, a ľúbilo sa mu to, jako i všetko, čo učinil kráľ, ľúbilo sa všetkému ľudu.

37 (ECAV) Tak v ten deň poznal všetok ľud i celý Izrael, že popud na usmrtenie Abnéra, Nérovho syna, nevyšiel od kráľa.
37 (ROH) A tak poznal všetok ľud i celý Izrael toho dňa, že to nebolo od kráľa, aby zabili Abnera, syna Nérovho.

38 (ECAV) Kráľ povedal svojim služobníkom: Neviete, že dnes padlo knieža, veľký muž v Izraeli.
38 (ROH) A kráľ povedal svojim služobníkom: Či neviete, že knieža a velikán padol tohoto dňa v Izraelovi?

39 (ECAV) Ja som dnes slabý, i keď som pomazaným kráľom, títo však mužovia, synovia Cerúje sú tvrdší ako ja. Nech Hospodin každému, kto robí zlé, odplatí podľa jeho zloby.
39 (ROH) A ja som dnes ešte slabý, hoci som pomazaný kráľ, a títo mužovia, synovia Ceruje, sú mi priťažkí a pritvrdí. Hospodin nech odplatí tomu, kto robí zlé, podľa jeho zlosti.