2. kniha Samuelova

1 (RIV) Davide rivolse all’Eterno le parole di questo cantico quando l’Eterno l’ebbe riscosso dalla mano di tutti i suoi nemici e dalla mano di Saul. Egli disse:
1 (ROH) A Dávid hovoril Hospodinovi slová tejto piesne v deň, v ktorý ho vytrhnul Hospodin z ruky všetkých jeho nepriateľov i z ruky Saula,

2 (RIV) "L’Eterno è la mia ròcca, la mia fortezza, il mio liberatore;
2 (ROH) a riekol: Hospodin je mojou skalou a mojím hradom a je mi mojím vysloboditeľom,

3 (RIV) l’Iddio ch’è la mia rupe, in cui mi rifugio, il mio scudo, il mio potente salvatore, il mio alto ricetto, il mio asilo. O mio salvatore, tu mi salvi dalla violenza!
3 (ROH) je Bohom mojej skaly, ku ktorému sa utiekam, mojím štítom, rohom môjho spasenia mojou vysokou pevnosťou a mojím útočišťom. Môj Spasiteľu, zachraňuješ ma od ukrutnosti.

4 (RIV) Io invocai l’Eterno ch’è degno d’ogni lode, e fui salvato dai miei nemici.
4 (ROH) Na veleslávneho som volal Hospodina, a bol som zachránený od svojich nepriateľov.

5 (RIV) Le onde della morte m’avean circondato e i torrenti della distruzione m’aveano spaventato.
5 (ROH) Lebo ma boly obkľúčily vlnobitia smrti; potoky beliála ma boly predesily;

6 (RIV) I legami del soggiorno de’ morti m’aveano attorniato, i lacci della morte m’aveano còlto.
6 (ROH) povrazy ríše mŕtvych ma boly obňaly; boly ma nadišly osídla smrti.

7 (RIV) Nella mia distretta invocai l’Eterno, e gridai al mio Dio. Egli udì la mia voce dal suo tempio, e il mio grido pervenne ai suoi orecchi.
7 (ROH) Vo svojej úzkosti som vzýval Hospodina a volal som na svojho Boha. Uslyšal môj hlas zo svojho chrámu, a moje volanie o pomoc prišlo do jeho uší.

8 (RIV) Allora la terra fu scossa e tremò i fondamenti de’ cieli furono smossi e scrollati, perch’egli era acceso d’ira.
8 (ROH) Vtedy sa pohla a zatriasla zem; základy nebies sa chvely od strachu a pohybovaly sa, lebo horel hnevom.

9 (RIV) Un fumo saliva dalle sue nari; un fuoco consumante gli usciva dalla bocca, e ne procedevano carboni accesi.
9 (ROH) Dym vystupoval jeho nozdrami, a oheň z jeho úst trávil, takže sa uhlie zanietilo od neho.

10 (RIV) Egli abbassò i cieli e discese, avendo sotto i piedi una densa caligine.
10 (ROH) Naklonil nebesia a sostúpil, a mrákava bola pod jeho nohami;

11 (RIV) Cavalcava sopra un cherubino e volava ed appariva sulle ali del vento.
11 (ROH) vysadol na cheruba a letel a ukázal sa na krýdlach vetra.

12 (RIV) Avea posto intorno a sé, come un padiglione, le tenebre, le raccolte d’acque, le dense nubi de’ cieli.
12 (ROH) Postavil tmu vôkol seba jako nejaké stány, hromadu vôd, husté oblaky vysoké.

13 (RIV) Dallo splendore che lo precedeva, si sprigionavano carboni accesi.
13 (ROH) Od blesku pred ním roznietilo sa uhlie ohňa.

14 (RIV) L’Eterno tuonò dai cieli e l’Altissimo diè fuori la sua voce.
14 (ROH) Hospodin hrmel z nebies, a Najvyšší vydal svoj hlas.

15 (RIV) Avventò saette, e disperse i nemici; lanciò folgori, e li mise in rotta.
15 (ROH) Poslal svoje strely a rozohnal ich, blesk hromu, a podesil ich.

16 (RIV) Allora apparve il letto del mare, e i fondamenti del mondo furono scoperti allo sgridare dell’Eterno, al soffio del vento delle sue nari.
16 (ROH) A ukázaly sa riečištia mora; odkryly sa základy okruhu sveta, pre žehranie Hospodinovo, od dychu ducha jeho nozdier.

17 (RIV) Egli distese dall’alto la mano mi prese, mi trasse fuori dalle grandi acque.
17 (ROH) Vystrel rameno z výsosti, pochytil ma, vytiahol ma z velikých vôd.

18 (RIV) Mi riscosse dal mio potente nemico, da quelli che mi odiavano; perch’eran più forti di me.
18 (ROH) Vytrhol ma z moci môjho silného nepriateľa, z moci tých, ktorí ma nenávideli, lebo boli mocnejší ako ja.

19 (RIV) Essi m’eran piombati addosso nel dì della mia calamità, ma l’Eterno fu il mio sostegno.
19 (ROH) Prišli na mňa v deň môjho nešťastia, ale Hospodin mi bol oporou

20 (RIV) Egli mi trasse fuori al largo, mi liberò perché mi gradisce.
20 (ROH) a vyviedol ma na priestranstvo, vytrhol ma, lebo má vo mne záľubu.

21 (RIV) L’Eterno mi ha retribuito secondo la mia giustizia, mi ha reso secondo la purità dello mie mani,
21 (ROH) Hospodin mi odplatil podľa mojej spravedlivosti, vrátil mi podľa čistoty mojich rúk.

22 (RIV) poiché ho osservato le vie dell’Eterno e non mi sono empiamente sviato dal mio Dio.
22 (ROH) Lebo som ostríhal cesty Hospodinove a nedopustil som sa tej bezbožnosti, aby som bol odišiel od svojho Boha.

23 (RIV) Poiché ho tenuto tutte le sue leggi davanti a me, e non mi sono allontanato dai suoi statuti.
23 (ROH) Lebo všetky jeho súdy sú predo mnou, ani som neuhnul od niktorého z jeho ustanovení.

24 (RIV) E sono stato integro verso di lui, e mi son guardato dalla mia iniquità.
24 (ROH) A bol som mu bez úhony a vystríhal som sa svojej neprávosti.

25 (RIV) Ond’è che l’Eterno m’ha reso secondo la mia giustizia, secondo la mia purità nel suo cospetto.
25 (ROH) A tak mi zaplatil Hospodin podľa mojej spravedlivosti, podľa mojej čistoty pred jeho očima.

26 (RIV) Tu ti mostri pietoso verso il pio, integro verso l’uomo integro;
26 (ROH) So zbožným si zbožný; s udatným bezúhonným si bezúhonný;

27 (RIV) ti mostri puro col puro e ti mostri astuto col perverso;
27 (ROH) s čistým si čistý, a s premršteným si prevrátený.

28 (RIV) tu salvi la gente afflitta, e il tuo sguardo si ferma sugli alteri, per abbassarli.
28 (ROH) A pokorný ľud strápený zachrániš; ale tvoje oči hľadia na vysokomyseľných, aby si ich ponížil.

29 (RIV) Sì, tu sei la mia lampada, o Eterno, e l’Eterno illumina le mie tenebre.
29 (ROH) Lebo ty si mojou sviecou Hospodine. A Hospodin jasne osvecuje moju tmu.

30 (RIV) Con te io assalgo tutta una schiera, col mio Dio salgo sulle mura.
30 (ROH) Lebo v tebe som prebehnul vojskom. Vo svojom Bohu som preskočil múr.

31 (RIV) La via di Dio è perfetta, la parola dell’Eterno è purgata col fuoco. Egli è lo scudo di tutti quelli che sperano in lui.
31 (ROH) Cesta silného Boha je bezúhonná. Reč Hospodinova je čistá a dokázaná sťa zlato v ohni. On je štítom všetkým, ktorí sa utiekajú k nemu.

32 (RIV) Poiché chi è Dio fuor del l’Eterno? E chi è Ròcca fuor del nostro Dio?
32 (ROH) Lebo kde kto je silným Bohom krome Hospodina, a kto je skalou mimo nášho Boha?!

33 (RIV) Iddio è la mia potente fortezza, e rende la mia via perfetta.
33 (ROH) Silný Bôh je mojou pevnosťou a silou. Úprimného vodí svojou cestou.

34 (RIV) Egli rende i miei piedi simili a quelli delle cerve e mi rende saldo sui miei alti luoghi.
34 (ROH) Robí jeho nohy podobnými nohám jelenice, a postavuje ma na mojich výšinách.

35 (RIV) Egli ammaestra le mie mani alla battaglia e le mie braccia tendono un arco di rame.
35 (ROH) Moje ruky učí boju; a moje ramená lámu aj oceľové lučište.

36 (RIV) Tu m’hai anche dato lo scudo della tua salvezza, e la tua benignità m’ha fatto grande.
36 (ROH) Dal si mi štít svojho spasenia, a tvoja blahosklonnosť ma zveličuje.

37 (RIV) Tu hai allargato la via ai miei passi; e i miei piedi non hanno vacillato.
37 (ROH) Rozšíril si podo mnou môj krok, a moje členky sa nehly.

38 (RIV) Io ho inseguito i miei nemici e li ho distrutti, e non son tornato addietro prima d’averli annientati.
38 (ROH) Honil som svojich nepriateľov a zahladil som ich ani som sa nevrátil, až som im urobil koniec.

39 (RIV) Li ho annientati, schiacciati; e non son risorti; son caduti sotto i miei piedi.
39 (ROH) Docela som ich zničil a porazil som ich tak, že nepovstanú, a padli pod moje nohy.

40 (RIV) Tu m’hai cinto di forza per la guerra, tu hai fatto piegare sotto di me i miei avversari;
40 (ROH) Prepasovával si ma silou do boja; zohol si podo mňa tých, ktorí povstávali proti mne.

41 (RIV) hai fatto voltar le spalle davanti a me ai miei nemici, a quelli che m’odiavano, ed io li ho distrutti.
41 (ROH) Mojich nepriateľov si mi dal, aby som im stupil na šiju, tých, ktorí ma nenávideli, aby som ich vyplienil.

42 (RIV) Hanno guardato, ma non vi fu chi li salvasse; han gridato all’Eterno, ma egli non rispose loro;
42 (ROH) Obzerali sa, ale nebolo spomocníka; volali k Hospodinovi, ale sa im neozval.

43 (RIV) io li ho tritati come polvere della terra, li ho pestati, calpestati, come il fango delle strade.
43 (ROH) Rozdrvil som ich tak, že boli jako prach zeme, zdeptal som ich ako blato ulice a rozšliapal som ich.

44 (RIV) Tu m’hai liberato dalle dissensioni del mio popolo, m’hai conservato capo di nazioni; un popolo che non conoscevo m’è stato sottoposto.
44 (ROH) Vyslobodil si ma zo svárov môjho ľudu, strážil si ma, aby som bol hlavou národom; ľud, ktorého som neznal, mi slúži.

45 (RIV) I figli degli stranieri m’hanno reso omaggio, al solo udir parlare di me, m’hanno prestato ubbidienza.
45 (ROH) Synovia cudzieho národa sa mi lichotne koria. Len čo počuli chýr o mne, poslúchajú ma.

46 (RIV) I figli degli stranieri son venuti meno, sono usciti tremanti dai loro ripari.
46 (ROH) Synovia cudzieho národa vädnú strachom a trasúci sa prichádzajú zo svojich miest zavrených.

47 (RIV) Viva l’Eterno! Sia benedetta la mia ròcca! e sia esaltato Iddio, la ròcca della mia salvezza!
47 (ROH) Žije Hospodin, a nech je požehnaná moja skala, a nech je vyvýšený Bôh skaly môjho spasenia!

48 (RIV) l’Iddio che fa la mia vendetta, e mi sottomette i popoli,
48 (ROH) Silný Bôh je to, ktorý mi dáva pomstu a podmaňuje národy podo mňa;

49 (RIV) che mi trae dalle mani dei miei nemici. Sì, tu mi sollevi sopra i miei avversari mi riscuoti dall’uomo violento.
49 (ROH) vyvodí ma z moci mojich nepriateľov. A povyšuješ ma nad tých, ktorí povstávajú proti mne. Vytrhol si ma, znova a znova, z moci ukrutného človeka.

50 (RIV) Perciò, o Eterno, ti loderò fra le nazioni, e salmeggerò al tuo nome.
50 (ROH) Preto ťa budem chváliť, ó, Hospodine, medzi národami, a tvojmu menu budem spievať žalmy.

51 (RIV) Grandi liberazioni egli accorda al suo re, ed usa benignità verso il suo unto, verso Davide e la sua progenie in perpetuo".
51 (ROH) Dáva veľké spasenie svojmu kráľovi a činí milosť svojmu pomazanému, Dávidovi, a jeho semenu, až na veky.