2. kniha Samuelova

1 (ECAV) Nato Dávid urobil prehliadku ľudu, ktorý bol s ním, a ustanovil nad ním tisícnikov a stotníkov.
1 (KAT) Dávid konal prehliadku vojska, ktoré bolo s ním, a ustanovil nad ním plukovníkov a stotníkov.

2 (ECAV) Tretinu ľudu podriadil veleniu Jóábovmu, tretinu veleniu Jóábovho brata Abíšaja, syna Cerúje, a tretinu veleniu Ittaja Gatského. Vtedy povedal kráľ ľudu: Aj ja chcem ísť s vami do boja.
2 (KAT) Tretinu vojska odovzdal Dávid do ruky Joaba, tretinu do ruky Joabovho brata Abisaiho, syna Sarvie, a tretinu do ruky Gétejca Etaiho. Kráľ hovoril ľudu: „Aj ja pôjdem s vami.“

3 (ECAV) Ale ľud vravel: Ty nepôjdeš, lebo ak by sme museli utekať, nebudú na nás dbať, ba keby nás i polovica zomrela, nebudú o nás dbať. Ale ty si ako tisíc z nás; lepšie bude teraz, keď nám budeš pomáhať z mesta.
3 (KAT) Ale ľud vravel: „Nesmieš ísť! Lebo ak budeme musieť utekať, nás si nevšimnú. A ak polovica z nás umrie, nás si nevšimnú. Ale ty si ako desaťtisíc z nás, preto bude lepšie, keď nám ostaneš v meste na pomoc.“

4 (ECAV) Kráľ im povedal: Urobím, ako uznáte za dobré. Vtedy sa kráľ postavil k bráne a všetok ľud vychádzal po stovkách a tisíckach.
4 (KAT) Kráľ im povedal: „Urobím, ako uznáte za dobré.“ Potom sa kráľ postavil k bráne a celé vojsko vytiahlo po stovkách a tisíckach.

5 (ECAV) Kráľ prikázal Jóábovi, Abíšajovi a Ittajovi: Šetrne mi zaobchádzajte so synom Absolónom! Všetok ľud počul, čo kráľ prikazoval všetkým veliteľom o Absolónovi.
5 (KAT) A kráľ prikázal Joabovi, Abisaimu a Etaimu: „Buďte mierni k chlapcovi, k Absolónovi!“ A všetok ľud počul, ako prikazoval kráľ všetkým vojvodcom o Absolónovi.

6 (ECAV) Vtedy vyšiel do poľa proti Izraelu, a strhla sa bitka v Efrajimskom lese.
6 (KAT) Vojsko vytiahlo proti Izraelitom do poľa a bitka bola v Efraimskom lese.

7 (ECAV) Dávidovi služobníci tam porazili izraelský ľud; Spôsobili im v ten deň veľkú porážku. Zahynulo až dvadsaťtisíc mužov.
7 (KAT) Tam utrpel izraelský ľud porážku od Dávidových sluhov. Bola to tam v ten deň veľká porážka, dvadsaťtisíc mužov.

8 (ECAV) Bitka sa rozšírila na celú krajinu, takže v ten deň pohltil z ľudu viac les ako meč.
8 (KAT) Bitka sa tam rozprestierala na celý kraj a v ten deň viac z ľudu pohltil les, ako pohltil meč.

9 (ECAV) Absolón sa zrazu ocitol pred Dávidovými služobníkmi; išiel na mulici. Keď mulica podbehla pod konáre veľkého duba, zachytila sa jeho hlava o dub, takže ostal visieť medzi nebom a zemou. Ale mulica, ktorá bola pod ním, odbehla.
9 (KAT) Absolón sa náhodou dostal pred oči Dávidových sluhov. Absolón jazdil na mulici a keď mulica prišla pod húštinu veľkého duba, zachytil sa hlavou na dub, takže visel medzi nebom a medzi zemou; mulica, ktorú mal pod sebou, prešla.

10 (ECAV) Keď to istý muž videl, oznámil to Jóábovi, a povedal: Hľa, videl som Absolóna visieť na dube.
10 (KAT) Akýsi muž to videl a oznámil Joabovi. Povedal: „Hľa, videl som Absolóna visieť na dube!“

11 (ECAV) Jóáb mu odpovedal: Keď si to videl, prečo si ho hneď tam nezrazil k zemi? A ja už by som zariadil, aby si dostal desať šekelov striebra a jeden opasok.
11 (KAT) Joab povedal mužovi, ktorý mu to oznámil: „Keď si ho videl, prečo si ho tam nepribodol k zemi? Mojou vecou by bolo dať ti desať strieborných a jeden opasok.“

12 (ECAV) Ale muž povedal Jóábovi: I keby si mi bol na ruku odrátal tisíc strieborniakov, nebol by som vztiahol ruku na kráľovho syna. Lebo sme počuli, ako kráľ prikazoval tebe, Abíšajovi aj Ittajovi: Šetrite mi syna Absolóna!
12 (KAT) Ale ten človek povedal Joabovi: „Ani keby som si bol mohol ťažkať na dlaniach tisíc strieborných, nevystrel by som ruku na kráľovho syna. Lebo sme počuli, ako kráľ prikazoval tebe, Abisaimu a Etaimu: »Zachovajte mi chlapca Absolóna!«

13 (ECAV) Keby som sa bol toho i zradne dopustil proti jeho životu, nebolo by sa to utajilo pred kráľom, ale ty by si bol zostal stranou.
13 (KAT) Aj keby som bol konal proti svojmu životu zákerne, kráľovi nemožno nič zatajiť, a ty by si stál stranou.“

14 (ECAV) Vtedy povedal Jóáb: Nebudem sa tu zdržovať s tebou. Vzal do ruky tri kopije, vrazil ich Absolónovi do srdca, keď ešte žil na dube.
14 (KAT) Joab odpovedal: „Nie tak! Ja (ho) prebodnem pred tebou.“ Vtom vzal do ruky tri kopije a vrazil ich do Absolónovho srdca. A keďže bol ešte na dube živý,

15 (ECAV) Absolóna obklopili desiati mládenci, Jóábovi zbrojnoši, a tak ho bili, až ho usmrtili.
15 (KAT) prišli traja mládenci, Joabovi zbrojnoši, dobili Absolóna a usmrtili ho.

16 (ECAV) Vtom zatrúbil Jóáb na trúbu a ľud prestal prenasledovať Izrael, lebo Jóáb ho zastavil.
16 (KAT) Potom Joab zatrúbil na trúbu a ľud prestal prenasledovať Izraelitov, lebo Joab zadržal ľud.

17 (ECAV) I vzali Absolóna, hodili ho v lese do veľkej jamy a nahádzali na neho veľkú hŕbu skál. A celý Izrael sa rozutekal, každý do svojho stanu.
17 (KAT) Absolóna vzali, hodili ho v lese do veľkej jamy a nakopili naň veľmi veľkú hŕbu skál. Celý Izrael však utekal, každý do svojho stanu.

18 (ECAV) Absolón si ešte za svojho života postavil pamätný stĺp v kráľovskom údolí, lebo povedal: Nemám syna, aby zachoval pamiatku môjho mena. Preto povolal tento stĺp podľa seba; až dodnes sa volá Pamätník Absolónov.
18 (KAT) Absolón si ešte zaživa vzal a postavil pomník v kráľovskom údolí, lebo si povedal: „Nemám syna, ktorý by udržal pamiatku môjho mena.“ Preto nazval pomník svojím menom a volajú ho podnes Absolónov pomník.

19 (ECAV) Vtedy Cádókov syn Achímaac povedal: Odbehnem a zvestujem kráľovi, že ho Hospodin vyslobodil z rúk jeho nepriateľov.
19 (KAT) Sadokov syn Achimás povedal: „Pobehnem a oznámim kráľovi, že ho Pán vysúdil z ruky jeho nepriateľov.“

20 (ECAV) Ale Jóáb mu povedal: Dnes by si nebol poslom radostnej zvesti, ale radostnú správu podáš v iný deň; dnes to nezvestuj, pretože zomrel kráľov syn.
20 (KAT) Ale Joab mu vravel: „Dnes nebudeš ty zvestovateľom! Podaj správu v iný deň, ale dnes neoznamuj, lebo zomrel kráľov syn!“

21 (ECAV) Potom Jóáb povedal Kušijcovi: Choď, oznám kráľovi, čo si videl. Kušijec sa poklonil Jóábovi a bežal.
21 (KAT) Potom Joab povedal Kušitovi: „Choď, oznám kráľovi, čo si videl!“ Kušita sa uklonil pred Joabom a odbehol.

22 (ECAV) Ale Cádókov syn Achímaac znovu povedal Jóábovi: Nech sa stane, čo chce; pobežím aj ja za Kušijcom. Jóáb odpovedal: Prečo chceš i ty bežať, syn môj? Nedostaneš odmenu za dobrú zvesť.
22 (KAT) Lenže Sadokov syn Achimás povedal ešte raz Joabovi: „Nech sa stane čokoľvek, pobežím aj ja za Kušitom.“ Ale Joab vravel: „Prečo chceš bežať ty, syn môj? Nečaká ťa odmena za zvesť.“

23 (ECAV) Ale on povedal: Nech sa stane, čo chce, pobežím. Odpovedal mu: Tak bež! A Achímaac bežal cez Okolie jordánske a predbehol černocha.
23 (KAT) (Odpovedal): „Nech je akokoľvek, pobežím.“ I povedal mu: „Bež!“ Achimás bežal smerom k rovine a predbehol Kušitu.

24 (ECAV) Dávid sedel medzi dvoma bránami; strážny však vystúpil na strechu brány, na múr. Keď sa pozrel, uvidel, že niekto beží sám.
24 (KAT) Dávid sedel medzi dvoma bránami. Pozorovateľ však vyšiel na strechu nad bránou, na múr, a keď zdvihol oči, videl, že beží osamelý muž.

25 (ECAV) Strážny zavolal a oznámil to kráľovi. Nato kráľ povedal: Keď je sám, je dobrá zvesť v jeho ústach. Muž sa stále približoval.
25 (KAT) Pozorovateľ zavolal a oznámil to kráľovi. Kráľ povedal: „Keď je sám, má (dobrú) zvesť v ústach.“ Ten sa však ustavične približoval.

26 (ECAV) Keď strážny videl bežať i druhého muža, zavolal na vrátneho: Hľa, zasa beží niekto samotný. Kráľ odpovedal: Aj to je posol radostnej správy.
26 (KAT) Vtom pozorovateľ zazrel iného bežca a pozorovateľ zavolal strážcovi brány: „Hľa, osamelý bežec!“ Kráľ vravel: „Je to blahozvesť.“

27 (ECAV) Strážny zase povedal: To je dobrý človek; iste prichádza s dobrou zvesťou.
27 (KAT) Pozorovateľ povedal: „Zdá sa mi, že prvý beží, ako beží Sadokov syn Achimás.“ A kráľ odpovedal: „Je to dobrý muž a prichádza s dobrým chýrom.“

28 (ECAV) Vtom Achímaac povedal kráľovi: Pokoj ti! Poklonil sa mu tvárou až k zemi so slovami: Požehnaný Hospodin, tvoj Boh, ktorý ti vydal mužov, čo pozdvihli ruku proti môjmu pánovi, kráľovi.
28 (KAT) Vtom Achimás zavolal kráľovi: „Buď pozdravený!“ Vrhol sa pred kráľom tvárou na zem a hovoril: „Nech je zvelebený Pán, tvoj Boh, lebo ti vydal mužov, ktorí zdvihli ruku na môjho kráľovského pána.“

29 (ECAV) Vtedy sa kráľ opýtal: Či sa vedie dobre môjmu synovi Absolónovi? Achímaac odpovedal: Videl som veľký zhluk, keď Jóáb posielal kráľovského služobníka a mňa, tvojho sluhu, ale neviem, čo to bolo.
29 (KAT) Kráľ sa spýtal: „Vodí sa mladíkovi Absolónovi dobre?“ Achimás odpovedal: „Videl som veľký zhluk, keď kráľov sluha Joab poslal tvojho sluhu, ale nevedel som, čo sa deje.“

30 (ECAV) Kráľ mu povedal: Odstúp a staň si sem! Odstúpil a stál.
30 (KAT) Kráľ povedal: „Odstúp a staň si sem!“ Odstúpil a ostal stáť.

31 (ECAV) Vtom prišiel černoch a povedal: Dobrú zvesť dostáva môj pán a kráľ, lebo dnes ťa vyslobodil Hospodin z ruky všetkých, ktorí povstali proti tebe.
31 (KAT) Vtom prichádzal Kušita. A Kušita povedal: „Blahozvesť počuje môj kráľovský pán: Že ťa dnes Pán vysúdil z ruky všetkých, ktorí sa postavili proti tebe.“

32 (ECAV) Kráľ sa opýtal černocha: Či sa môjmu synovi Absolónovi dobre vodí? Černoch odpovedal: Nech všetkých nepriateľov môjho pána a kráľa a všetkých, čo zlým činom povstali proti tebe, stihne to isté, čo sa stalo tvojmu synovi.
32 (KAT) Kráľ sa opýtal Kušitu: „Vodí sa mladíkovi Absolónovi dobre?“ Kušita odpovedal: „Nech pochodia ako ten mladík všetci nepriatelia môjho kráľovského pána a všetci, čo zločinne povstali proti tebe!“

33 (ECAV) To kráľom otriaslo; vyšiel do siene nad bránou a plakal. Idúcky volal: Syn môj Absolón, syn môj, syn môj Absolón! Keby som bol ja zomrel miesto teba! Absolón, syn môj, syn môj!
33 ----