2. kniha Samuelova

1 (VUL) Factum est autem, postquam mortuus est Saul, ut David re verteretur a caede Amalec et maneret in Siceleg dies duos.
1 (KAT) Po Šaulovej smrti, keď sa Dávid vrátil po víťazstve nad Amalekitmi, ostal Dávid dva dni v Sikelegu.

2 (VUL) In die autem tertia apparuit homo veniens de castris Saul veste conscissa et pulvere aspersus caput; et, ut venit ad David, cecidit super faciem suam et adoravit.
2 (KAT) Na tretí deň prišiel zo Šaulovho tábora človek, odev mal roztrhnutý a na hlave mal zem. Keď vkročil k Dávidovi, padol na zem a poklonil sa.

3 (VUL) Dixitque ad eum David: “ Unde venis? ”. Qui ait ad eum: “ De castris Israel fugi ”.
3 (KAT) Dávid sa ho spýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ Odpovedal mu: „Z tábora Izraelitov som ušiel.“

4 (VUL) Et dixit ad eum David: “ Quid enim factum est? Indica mihi ”. Qui ait: “ Fugit populus ex proelio, et multi corruentes e populo mortui sunt; sed et Saul et Ionathan filius eius interierunt ”.
4 (KAT) Dávid sa ho opýtal: „Ako sa vec stala? Rozpovedz mi!“ Odpovedal: „Tak, že ľud utiekol z boja. Mnohí z ľudu aj padli a zomreli. Zomrel aj Šaul a jeho syn Jonatán.“

5 (VUL) Dixitque David ad adulescentem, qui nuntiabat ei: “ Unde scis quia mortuus est Saul et Ionathan filius eius? ”.
5 (KAT) Dávid sa spýtal mladíka, ktorý mu to rozprával: „Ako vieš, že Šaul a jeho syn Jonatán zomrel?“

6 (VUL) Et ait adulescens, qui narrabat ei: “ Casu veni in montem Gelboe, et Saul incumbebat super hastam suam. Porro currus et equites appropinquabant ei,
6 (KAT) Mladík, ktorý mu to rozprával, odpovedal: „Náhodou som prišiel na vrch Gelboe a hľa, Šaul sa opieral o svoju kopiju, ale vozy a jazdci ho doháňali.

7 (VUL) et conversus post tergum suum vidensque me vocavit. Cui cum respondissem: Adsum,
7 (KAT) Vtedy sa obrátil nazad, uvidel ma a zavolal na mňa. Odpovedal som: »Tu som.«

8 (VUL) dixit mihi: “Quisnam es tu?”. Et dixi ad eum: Amalecites ego sum.
8 (KAT) Opýtal sa ma: »Kto si?« Povedal som mu: »Som Amalekita!«

9 (VUL) Et locutus est mihi: “Sta super me et interfice me, quoniam tenent me angustiae, et adhuc tota anima mea in me est”.
9 (KAT) I povedal mi: »Staň si ku mne a zabi ma, lebo sa ma zmocnil závrat, ale život je vo mne celý.«

10 (VUL) Stansque super eum occidi illum; sciebam enim quod vivere non poterat post ruinam. Et tuli diadema, quod erat in capite eius, et armillam de brachio illius et attuli ad te dominum meum huc ”.
10 (KAT) Preto som sa postavil k nemu a zabil som ho. Veď som vedel, že neprežije svoj pád! Potom som vzal korunu, ktorú mal na hlave, a obrúčku, ktorú mal na ramene, a doniesol som ich svojmu pánovi. Hľa, tu sú!“

11 (VUL) Apprehendens autem David vestimenta sua scidit omnesque viri, qui erant cum eo;
11 (KAT) Nato Dávid chytil svoj odev a roztrhol ho, podobne všetci mužovia, ktorí boli pri ňom.

12 (VUL) et planxerunt et fleverunt et ieiunaverunt usque ad vesperam super Saul et super Ionathan filium eius et super populum Domini et super domum Israel, quod corruissent gladio.
12 (KAT) Nariekali, plakali a postili sa až do večera za Šaulom a jeho synom Jonatánom, za Pánovým ľudom a za domom Izraela, pretože padli pod mečom.

13 (VUL) Dixitque David ad iuvenem, qui nuntiaverat ei: “ Unde es? ”. Qui respondit: “ Filius hominis advenae Amalecitae ego sum ”.
13 (KAT) Potom sa Dávid opýtal mládenca, ktorý mu doniesol správu: „Odkiaľ si?“ Odpovedal: „Som syn chránenca Amalekitu.“

14 (VUL) Et ait ad eum David: “ Quare non timuisti mittere manum tuam, ut occideres christum Domini? ”.
14 (KAT) A Dávid mu povedal: „Ako to, že si sa nebál vztiahnuť ruku a zabiť Pánovho pomazaného?“

15 (VUL) Vocansque David unum de pueris ait: “ Accedens irrue in eum ”. Qui percussit illum, et mortuus est.
15 (KAT) Vtom privolal Dávid jedného zo sluhov a povedal: „Pristúp a vrhni sa naňho!“ On ho zrazil tak, že zomrel.

16 (VUL) Et ait ad eum David: “ Sanguis tuus super caput tuum; os enim tuum locutum est adversum te dicens: “Ego interfeci christum Domini” ”.
16 (KAT) A Dávid mu hovoril: „Tvoja krv nech je na tvojej hlave, veď ťa vlastné ústa usvedčili, keď vraveli: »Ja som zabil Pánovho pomazaného.«“

17 (VUL) Planxit autem David planctum huiuscemodi super Saul et super Ionathan filium eius;
17 (KAT) A Dávid spieval tento žalospev za Šaulom a Jonatánom.

18 (VUL) et praecepit, ut docerent filios Iudae canticum Arcus, sicut scriptum est in libro Iusti, et ait:
18 (KAT) A hovoril, že ho treba naučiť synov Júdu. Je napísaný v Knihe spravodlivých:

19 (VUL) “ Incliti, o Israel, super montes tuos interfecti, quomodo ceciderunt fortes!
19 (KAT) Izrael! Ozdoba na tvojich vŕškoch je zabitá! Ako padli hrdinovia!

20 (VUL) Nolite annuntiare in Geth neque annuntietis in compitis Ascalonis, ne forte laetentur filiae Philisthim, ne exsultent filiae incircumcisorum.
20 (KAT) Neoznámte to v Géte, na uliciach Askalona nehláste, nech sa dcéry Filištíncov netešia, nech nejasajú dcéry pohanov.

21 (VUL) Montes Gelboe, nec ros nec pluviae veniant super vos, neque sint agri oblationum! Quia ibi abiectus est clipeus fortium, clipeus Saul, quasi non esset unctus oleo.
21 (KAT) Vrchy Gelboe, nech nie je na vás dážď ani rosa, ani polia prvotín! Veď tam poškvrnený bol štít hrdinov. Šaulov štít, ten nebol pomazaný olejom,

22 (VUL) A sanguine interfectorum, ab adipe fortium arcus Ionathan numquam rediit retrorsum, et gladius Saul non est reversus inanis.
22 (KAT) (lež) krvou prebodnutých, tukom hrdinov. Jonatánov luk sa nevrátil nazad a Šaulov meč sa nevrátil naprázdno.

23 (VUL) Saul et Ionathan amabiles et decori in vita sua, in morte quoque non sunt divisi, aquilis velociores, leonibus fortiores.
23 (KAT) Šaul a Jonatán, milí, spanilí, nerozišli sa v živote ani v smrti. Boli rýchlejší ako orly, udatnejší než levy.

24 (VUL) Filiae Israel, super Saul flete, qui vestiebat vos coccino in deliciis, qui praebebat ornamenta aurea cultui vestro.
24 (KAT) Dcéry Izraela, zaplačte nad Šaulom, veď vás skvostne do purpuru obliekal, na šat pripínal vám zlaté ozdoby!

25 (VUL) Quomodo ceciderunt fortes in proelio! Ionathan in excelsis tuis occisus est.
25 (KAT) Ako padli hrdinovia uprostred boja! Jonatán na tvojich kopcoch zabitý!

26 (VUL) Doleo super te, frater mi Ionathan, suavis nimis mihi; mirabilis amor tuus mihi super amorem mulierum.
26 (KAT) Krušno mi pre teba, brat môj Jonatán, veľmi si mi bol milý. Tvoja láska bývala mi vzácnejšia ako láska žien. (Ako matka jedináčka miluje, tak som ja miloval teba.)

27 (VUL) Quomodo ceciderunt fortes, et perierunt arma bellica! ”.
27 (KAT) Ako padli hrdinovia, zahynuli nástroje boja!